Krátkodobý stres je normálny a prirodzený. Problémy začínajú, keď tento stav pretrváva dlhší čas a stáva sa chronickým. Časom podkopáva fyzické a duševné zdravie. Psychoterapeut vám poradí, ako sa s ním vyrovnať.

Keď hovoríme o zvládaní stresu, nemáme na mysli rovnováhu medzi napätím a uvoľnením. Hovoríme o harmonickej práci rôznych častí mozgu – najstaršej, “živočíšnej” časti (tzv. reptilný mozog) a najrozvinutejšej a najpokročilejšej časti (tzv. “ľudská” časť mozgu).

Aby sme mohli tvorivo myslieť a vykonávať intelektuálnu prácu, musia byť plne zapojené všetky časti mozgu. Dosiahnutím tejto rovnováhy môžeme naplno využiť svoj potenciál.

1. NAUČIŤ SA PRAKTIZOVAŤ VŠÍMAVOSŤ

Stav všímavosti je všímavosť spojená s relaxáciou. Zvyčajne sa dosahuje prostredníctvom hlbokého dýchania. Tradičné relaxačné techniky, dychové cvičenia, rôzne druhy meditácie, biofeedback….

Všetky tieto metódy slúžia rovnakému účelu: upokojiť nadmerne nabudený sympatický nervový systém.

Pri hlbokej relaxácii môžeme zaspať, ale mindfulness predpokladá uvoľnenie, ktoré nám nebráni byť aktívni, v tomto stave sa lepšie ovládame a dokážeme urobiť viac.

2. NEUSTÁLE SI PRIPOMÍNAJTE, ŽE STE V BEZPEČÍ

Príznaky stresu možno zmierniť jednoduchými dychovými cvičeniami, ale dôležité je aj naladenie sa na problémy, ktoré vás trápia. Väčšinu z nich možno vyriešiť tým, že sa na situáciu pozriete z iného uhla alebo podniknete konkrétne kroky. Na vyčistenie myšlienok je užitočné porozprávať sa s niekým o tom, čo sa deje, lepšie, ak je to profesionálny poradenský psychológ.

3. STARAJTE SA O SVOJE TELO

Ak máte neustále málo času a musíte pracovať v stresových podmienkach, robte dychové cvičenia a zároveň sa sústreďte na pocity vo svojom tele. Prevezmite kontrolu nad sebou a rozhodnite sa, čo je potrebné urobiť. Sústreďte sa len na to, uvoľnite sa a prestaňte sa starať o všetko ostatné. Určite sa budete cítiť lepšie.

4. UROBTE SI PRESTÁVKU

Ak vám práca spôsobuje neustály stres (najmä ak musíte s niekým súťažiť), v určitom momente odložte veci bokom. Pozrite sa pozorne na to, čo robíte. Zhlboka sa nadýchnite, sústreďte sa. Čoskoro lepšie pochopíte, čo sa deje, a prídu vám nové nápady. Aj vo vysoko konkurenčnej situácii budú premyslené kroky oveľa účinnejšie ako spontánne a unáhlené reakcie na stres.

5. TRÁVTE ČAS S PRIATEĽMI A RODINOU

Stretávanie sa s ľuďmi, ktorí sú pre vás dôležití a pre ktorých ste dôležití vy, pomáha odbúravať stres. Nezabudnite sa stretávať s priateľmi a rodinou, aby ste sa dobre zabavili a navzájom sa podporili v ťažkých chvíľach. Keď máte “podpornú skupinu”, na ktorú sa môžete spoľahnúť, je oveľa ľahšie prekonať a ovládnuť úzkosť spojenú s tlakom okolností. Ak vám vaša “podporná skupina” spôsobuje stres, oplatí sa poradiť s terapeutom alebo rodinným poradcom.

6. VÁŽTE SI MALIČKOSTI

Keď ste v strese, urobte si krátku prestávku a poobzerajte sa okolo seba, snažte sa venovať pozornosť všetkému okolo vás, až po tie najmenšie veci. Pokúste sa nájsť krásu v predmetoch okolo vás, nejaký dôvod na údiv a radosť. Nezabúdajte občas relaxovať: dajte si pohár vína, počúvajte príjemnú hudbu, trávte čas s priateľmi. Tým, že to robíme vedome, reštartujeme svoje telo a psychiku.

7. POČÚVAJTE, ČO SI HOVORÍTE

Čo si hovoríme v rôznych situáciách a za rôznych okolností, keď sa stretávame s ľuďmi? Od toho do veľkej miery závisí naše vnímanie sveta. Možno sa neustále zastrašujeme?

Ak si to všimnete, skúste negatívne výroky zmeniť na pozitívne.

V tomto prípade neklamte sami seba, ale snažte sa byť čo najoptimistickejší. Ak to nedokážete sami, navštívte psychoterapeuta, ktorý vám pomôže napraviť negatívne vzorce myslenia.

8. ROBTE SI ČASTEJŠIE PRESTÁVKY

Najlepšie raz za hodinu alebo každú polhodinu. Nie všetci sme schopní pracovať dlho a nepretržite intenzívne. Ako už bolo spomenuté, prestávky pomáhajú “reštartovať” a zvýšiť produktivitu. Výsledkom je, že pracujeme efektívnejšie, pretože nás nebrzdí stres.

Počas prestávky je vhodné byť v stave uvedomenia a všímať si všetko okolo seba. Pomôže vám to dostať sa z kolobehu stresu a znovu získať kontrolu nad sebou a svojím telom. Po prestávke sa naplno zapojí prefrontálna kôra (zodpovedná za vôľu a cieľavedomé konanie) a budete pripravení na tvorivú prácu.