Silvia Belleri Banduričová
Aj vám sa často stáva, že nestíhate, ste zaneprázdnení, máte kopu aktivít, povinností, ktoré je treba spraviť? Spoznávate sa v tomto opise? Často sa nám môže stať, že sa ocitneme v takejto pasci aktivít. Byť zaneprázdnený však neznamená nutne byť efektívny. Ľudia sa často dostanú do takéhoto kolobehu života a osídiel činností, avšak keď sú starší zisťujú, že víťazstvá, ktoré dosiahli vlastne pre nich nič neznamenajú, a zistia, že často ich získali aj na úkor iných vecí, ktoré sú pre nich omnoho cennejšie. Peniaze na úkor času s deťmi, ktoré už vyrástli. Kariéra na úkor vzťahov v rodine a s priateľmi. Pravidlá na úkor pohody a porozumenia. Nemusí to byť práve váš životný vzorec, ale je práve na vás, aký vzorec si sami vytvoríte. Prečo čakať na starobu, aby sme si uvedomili, že sme spravili blbosť? Začnime teraz. A to s myšlienkou na koniec!
To ako sa správame, a ako sa budeme správať zajtra, či o rok, môžeme posudzovať v kontexte celku a podľa toho, čo je pre nás v živote najdôležitejšie. Ide o to, že ak náš životný rebrík, po ktorom „lezieme“, nie je opretý o správnu stenu, môžeme byť veľmi výkonní, naozaj veľmi, aj v očiach druhých ľudí, či dokonca svojich vlastných, ale neznamená to, že sme skutočne efektívni. Tak poďme po stopách vašich hodnôt! Skúste si pre túto predstavu vyhradiť čas, ale pokojne sa vráťte ku nej aj neskôr, ak budete mať viac času a pokoja 😉 Akokoľvek čudné sa vám môže zdať toto cvičenie, verte, že pomocou neho dorazíte do cieľa.
Predstavte si, že ste na pohrebe milovanej osoby. Na pohrebe sa stretnú rôzne skupiny ľudí. Veľa z nich plače, je smutných, kvôli odchodu tejto osoby, ale zároveň radostných, že mohlo túto osobu poznať. Stretne sa tam rodina, priatelia, kolegovia z práce, i ľudia zo skupiny, v ktorej pôsobil ako dobrovoľník na podporu mladých v ťažkostiach. Podídete bližšie k rakve a zrazu zistíte, že ste to vy. Čo by ste chceli, aby jednotlivé skupiny povedali v príhovore o vás? Nechajte si pokojne na to čas, napíšte si to. Ak to máte, prečítajte si to znovu. Ich slová budú vašou vlastnou definíciou úspechu. Odzrkadľuje a smeruje váš terajší život k tomu, aby to ľudia raz o vás mali dôvod povedať?
Aj návyk číslo 2 je založený na princípe a vzniká dvakrát. Prvý zrod vzniká nezávisle od toho, či si to uvedomujete, alebo nie (Návyk 2). My sme druhým zrodom (Návyk 3). Na základe jedinečnej schopnosti sebauvedomia dokážeme skúmať prvý zrod a napísať si vlastný scenár. Ak preberieme zodpovednosť za tento zrod v našej mysli, môžeme začať rozširovať náš kruh vplyvu. Ak ho necháme, tak môžeme žiť ďalej bez svojej účasti, čím umožňujeme druhým ľuďom a okolnostiam mimo nášho kruhu vplyvu, aby vo výraznej miere formovali náš život. A tak sa ľahko môže stať, že padneme do toho, že žijeme reaktívne podľa scenárov, ktoré sme si nenapísali my sami, ale naša rodina, kolegovia, okolie, a pod. Návyk 1 hovorí ,,Ty si tvorca“ a a Návyk 2 je prvým zrodom. Pre niektorých môže byť ťažké začať pracovať na vlastnom scenári, a často sa nám to môže nedariť kvôli tomu, že naše správanie vychádza z našej závislosti od druhých ľudí, z našej túžby po uznaní, láske, majetku, užitočnosti, po pocite, že na nás niekomu záleží. Ak odhalíte svoje hodnoty a pomenujete ich, môžete každý deň svojho života nastaviť tak, aby ste zmysluplne naplňovali predstavu, ktorú máte o svojom živote. Ak si myslíte, že to je príliš náročné a nechcete na tom pracovať, tak si počkajte na starobu. Vtedy si to príde ako „facka“, a času bude oveľa menej na to, aby ste s tým niečo spravili.
Viete si odpovedať na otázku, čo je vedenie a čo riadenie? Ak na vás šéf alebo okolie tlačí, aby ste robili stále viac a viac, je to riadenie alebo vedenie? Fráza „Buď ticho, veď napredujeme!“ vám napovie veľa o tom, čo sa niekedy deje, ak je dôležité tempo, a nie smer. Riadenie nemôže fungovať bez toho, aby najprv prebehlo vedenie. Návyk 2 je založený na princípoch osobného vedenia. Návyk 3 bude hovoriť o riadení. Čiže, ako ste určite postrehli, riadenie je o efektivite stúpania po rebríku úspechu, vedenie však určuje, či je rebrík opretý o správnu stenu. Efektivita nie je len o tom, či prežijeme, a aké množstvo úsilia vynaložíme, ale či ho vynakladáme aj v správnej džungli. Prečo je to tak ťažké niekedy? Pretože sme v zajatí paradigmy riadenia. Bežíme za cieľmi predtým, ako sme si určili hodnoty. Trváme neoblomne na pravidlách vo vzťahoch a v rodinách, bez toho, aby sme si určili, či nám skôr záleží na porozumení, alebo na tom, byť na vlastnom ostrovčeku pravidiel sám. Je veľmi jednoduché padnúť do pasce nepodstatných vecí.
Prepisovanie scenára je záležitosťou osobného vedenia. Naša predstavivosť a svedomie nám pomôžu aj na základe vyššie uvedeného cvičenia porozumieť našim najhlbším hodnotám. Keď začnem každý deň jasnou predstavou o nich, keď ich budem mať na zreteli počas rozhodovania sa pri ťažkých úlohách, dokážem na životné udalosti reagovať nezávisle od emócií. Takto si môžeme vytvoriť svoje osobné poslanie, či krédo, ktoré by malo byť východiskom pre náš život a usmerniť nás v každodenných rozhodnutiach, aj pod vplyvom emócií. Kľúčom k zmene je pevné presvedčenie o tom, kto sme, čo chceme a aké sú naše hodnoty.
V našom smerovaní nás hlboko ovplyvňujú okuliare, cez ktoré vnímame svet. Naše centrum života. Centrum našej istoty, životného smerovania, múdrosti (náš pohľad na život) a sily (schopnosti vykonať naše rozhodnutia a zbaviť sa zlých zakorenených návykov). U ľudí, ktorých centrum je založené na ľuďoch a veciach, ktoré neustále podliehajú zmenám, bude istota veľmi labilná. Ak je naším centrom rodina, peniaze, práca, hovorí to o našej silnej emočnej závislosti. Ak sú naším centrom pôžitky, bude nás hnať túžba po stále vyššom stupni zábavy, a nikdy nebudeme mať dosť. Existuje viacero alternatívnych centier, ktoré nám neprinesú trvalé uspokojenie, aj napriek tomu, že môžu mať značne akýkoľvek nezištný zámer. Správnym kľúčom sú princípy. Tie neumierajú. Nepodliehajú zmenám a ako jediné nám prinášajú posilnenie všetkých 4 chrániacich faktorov – istoty, smerovanie, múdrosti a sily. V Coveyho knihe môžete ľahko nájsť popis väčšiny alternatívnych centier, ktoré vám pomôžu rozoznať to vaše a zahrať na citlivú strunu.
Nenechajme sa však zmiasť hľadaním abstraktného zmyslu v našom kruhu záujmu. Vlastné ciele sú obrazom najhlbších hodnôt nášho poslania. Ak by sme nekonali, znamenalo by to prenechať svoje vlastné poslanie a zmysel okolnostiam, alebo niekomu inému. Zmysel života je totiž v našom vnútri. Vždy ak máme ťažkosti, vráťme sa s myšlienkou na koniec.