V čase keď som pracoval v treťom sektore som mal zaujímavú skúsenosť. Náš projekt sme vtedy prihlásili do súťaže, v rámci ktorej bolo našou úlohou získať čo najväčšiu podporu individuálnych darcov. 35 dní súťaže tak pre mňa znamenalo sled stretnutí, rozhovorov a snáh o získanie finančnej podpory. Počas tohto obdobia som objavil veľmi zaujímavú psychológiu darcovstva, o ktorej je aj nasledujúci článok.

Obdarovanie je prirodzený spôsob komunikácie

V prvom rade bolo pre mňa prelomové zistenie, že dávanie je niečo prirodzené, ľudské a je takpovediac zapísané v našej DNA. Ľudí obdarujeme napríklad, keď im chceme dať najavo našu priazeň, alebo keď chceme, aby nás mali radi. S darovaním, nech sme už na strane darcu alebo obdarovaného, máme skúsenosť už od detstva, kedy sa nám dostávalo cez starostlivosť rodičov. Americký psychológ a autor bestselleru 5 jazykov lásky Gary Chapman hovorí o obdarovávaní dokonca ako o jednom z piatich základných spôsobov, akými sme naučení prejavovať si lásku.

Darovanie peňazí nás môže urobiť šťastnejšími

Obdarovanie robí radosť aj darcovi a môže byť dokonca cestou ku šťastiu. Vraví sa, že šťastie si za peniaze nekúpite, no ako ukázal výskum psychologičky Elisabeth Dunn – možno to nie je celkom tak. Kľúčovým rozdielom medzi tým, či nás peniaze urobia šťastnými, alebo nešťastnými je podľa nej práve v spôsobe, akým ich míňame. V rade experimentov dala pokusným osobám určitú sumu peňazí. Ich úlohou bolo s touto sumou naložiť podľa uváženia. Ukázalo sa, že keď ich využili na to, aby pomohli niekomu v núdzi, prinieslo im to výrazne väčší pocit spokojnosti, než keď sa rozhodli minúť peniaze na seba.

Stať sa darcom je pre nás atraktívne

V tomto tvrdení by ma mohli spochybniť mnohí ľudia, ktorí sú pri svojej práci či projekte odkázaní na podporu darcov. V začiatkoch oslovujú svojich solventnejších známych, ktorí ich s neochotou odbíjajú. Mojou skúsenosťou však bolo, že subjektívny odhad toho, či sa prihováram solventnému podnikateľovi, alebo životom prebíjajúcemu sa absolventovi vôbec nekorešpondoval s tým, či sa nakoniec rozhodol vytiahnúť peňaženku a podeliť sa so svojou troškou.

Mnohí ľudia, ktorí sa snažia získať dar na dobrú vec, robia chybu v tom, že konfrontujú potenciálnych darcov s výčitkou, že by to „nemal byť až taký problém“. V momente, keď sa toto stane, je šanca na pozitívnu reakciu darcu takmer nulová. Hoci by šlo o najštedrejšieho človeka na svete, je takouto otázkou zahnaný do rohu a pod hrozbou označenia za egoistu. V takej situácii je viac motivovaný čím skôr ukončiť rozhovor, než v ňom pokračovať a čeliť nepríjemnej situácii.

Ponuka prispieť na dobrú vec je pre darcu (zjednodušene povedané) príležitosťou stať sa dobrým človekom. Dunnovej výskumy hovoria o tom, že darcovstvo nás môže urobiť šťastnými. Všetko sa však môže skomplikovať ak v sebe nesie trpkosť hrozby. Z rovnakého dôvodu sa niektorým ľuďom Vianoce spájajú so stresom z nakupovania darčekov, no iní sa zas tešia na reakcie svojich blízkych pri rozbaľovaní darčekov.

Darovanie oslobodzuje

Ak sa spýtate piatich ľudí vo svojom okolí, ako sú spokojní so svojim platom, pravdepodobne sa vám aspoň štyria z nich priznajú, že im k úplnému šťastiu chýba ešte pár stoviek navyše. Niekedy sa odpoveď na túto otázku (napriek objektívnym zmenám) nemení ani po rokoch.

V súvislosti s takýmto správaním sa často hovorí o konzumnej dobe. Mne osobne sa zdá, že ide skôr o neustálu (naučenú?) nespokojnosť so životom. Zárobok v sebe totiž nesie určitý nádych nezávislosti – keď máme peniaze môžme si viac dovoliť, tým pádom sme nezávislí. Mnohokrát ale výšku svojho zárobku nevieme priamo ovplyvniť, čo nám zas z našej nezávislosti uberá. Práve kvôli tomu sa často paradoxne stávame závislými a neslobodnými a kontrola nad našim šťastím sa nachádza mimo nás.

Našu závislosť od peňazí dokáže prelomiť práve ich využitie v prospech niekoho iného. V momente darovania hovoríme svetu, ale najmä sebe: „dokážem žiť šťastne aj s tým čo mi ostane.“ V tej chvíli sa deje aj to, že kontrolu nad svojim šťastím berieme do svojich rúk s takpovediac si ho sami vytvárame. Takýto postoj k peniazom nás dokáže oslobodiť a vrátiť kontrolu nad vlastným životom sebe samému.

Na záver by som len dodal – nebojte sa obdarovať ľudí okolo seba, potešiť blízkych, či darovať peniaze na charitu alebo neziskovú organizáciu. Šťastní budú nielen tí obdarovaní, ale aj vy, a tak aj celý svet okolo vás.