Zdroj

U detí predškolského veku sa veľmi často objavujú emocionálne poruchy, ktoré spôsobujú výchovné problémy. Emocionálne procesy dieťaťa závisia od fungovania nervového, endokrinného a celkového zdravotného systému, ako aj od kontaktov s blízkymi, raných sociálnych skúseností a atmosféry v rodinnom dome. Neexistuje dieťa, ktoré by sa niečoho v živote nebálo, ktoré by neprežívalo strach alebo nereagovalo hnevom. Ktoré chorobné jednotky možno klasifikovať ako emocionálne poruchy u detí?

Príčiny emočných porúch u detí

Emocionálne poruchy detí možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

  • externalizujúce poruchy – týkajú sa takých emócií ako: hnev, agresivita, nepriateľstvo, klamstvo, krádež;
  • internalizujúce poruchy – týkajú sa takých emócií, ako sú: smútok, úzkosť, depresia.

Emocionálnu poruchu možno rozpoznať iba vtedy, keď sú symptómy viacnásobné, trvalé, intenzívne a časté. Emocionálne poruchy zahŕňajú mnohé vývojové abnormality, napríklad neurotické reakcie, poruchy osobnosti, poruchy správania a dokonca aj psychotické poruchy. Čo môže prispieť k emocionálnemu narušeniu u detí?

  • Domáce prostredie – rodinná štruktúra (rozpadnutá rodina, veľká rodina a pod.), nepriaznivé životné podmienky, zlá finančná situácia, atmosféra doma, chybné výchovné metódy, strnulé rodičovské postoje, bojazlivý prístup matky, komunikačné problémy, duševné choroby rodičov, neustála kritika, narušené vzťahy medzi rodičom a dieťaťom.
  • Cudzie prostredie (škôlka, škola) – negatívny prístup učiteľa k žiakovi, nadmerné nároky, súťaživosť, odmietanie rovesníkmi, nepriaznivé vzťahy s učiteľom, perfekcionizmus.
  • Traumatické a subtraumatické situácie – choroba dieťaťa alebo člena rodiny, strata blízkej osoby, smrť blízkeho, rozvod rodičov.

Druhy emocionálnych porúch u detí

Existuje veľa emočných porúch, ktoré sa môžu objaviť u detí predškolského veku. Niektoré deti dokonca vykazujú niekoľko abnormalít súčasne. Medzi najznámejšie emocionálne poruchy u detí patria neurotické reakcie, ktoré pozostávajú z patologickej úzkostnej reakcie na stres. Neustále duševné napätie a neopodstatnené obavy spôsobujú, že batoľa nie je schopné prispôsobiť sa požiadavkám prostredia a zvoliť si maladaptívne formy správania. K rozvoju neurózy u detí prispievajú najmä psychické úrazy a traumatické zážitky, ako sú požiar, uhryznutie psom, fyzické tresty, konflikty medzi rodičmi, smrť blízkej osoby. Neurotické reakcie u detí závisia aj od typu nervovej sústavy dieťaťa, jeho psychických skúseností, očakávaní, postojov a návykov. Hlavným príznakom neurózy je úzkosť sprevádzaná pocitom nebezpečenstva, úzkosťou a bezmocnosťou. V dôsledku negatívnych emócií dieťa aktivuje rôzne obranné mechanizmy. Neurotické správanie u detí zahŕňa:

  • strach – deti v predškolskom veku zažívajú veľa strachov, vrátane vývinových strachov, napr. strach z tmy, z búrky, zo zvierat. Úzkostné deti sú zvyčajne nedôverčivé, neisté, brzdené, plaché, vyhýbajú sa sociálnym kontaktom, držia sa stranou, obávajú sa odmietnutia a majú nízke sebavedomie;
  • enuréza – sa najčastejšie vyskytuje v noci počas spánku a menej často počas dňa. Chlapci majú častejšie tento problém ako dievčatá. Môže to byť dôsledok chybných výchovných metód, zlého kontaktu rodič-dieťa, narodenia mladšieho súrodenca, rozvodu, úmrtia blízkej osoby a pod. Ak hovoríme o enuréze, je potrebné vopred vykonať lekárske vyšetrenia, aby sa vylúčili fyziologické poruchy;
  • nervové tiky – sú to náhle, mimovoľné pohybové výboje rôznych svalových skupín, ktoré nie sú pod vedomou kontrolou. Dieťa môže žmurkať očami, robiť zvláštne výrazy tváre, hádzať rukami. Tiky sa najčastejšie objavujú medzi 5. a 12. rokom života. Zvyčajne sú výsledkom silných konfliktných situácií a traumatických zážitkov. Vyžadujú poskytnúť dieťaťu individuálnu terapiu a elimináciu emočného napätia;
  • koktanie – je zvyčajne jedným z mnohých príznakov neurotického správania dieťaťa. Zajakavosť je bežná porucha reči u detí, ktorá sa vyskytuje vo veku od 3 do 5 rokov. Patologickú zajakavosť treba odlíšiť od vývinovej koktavosti, ktorá vzniká nesúladom medzi vysokou úrovňou myslenia dieťaťa a relatívne nízkym artikulačným systémom. Je častejšia u chlapcov ako u dievčat. Odporúča sa logopedická konzultácia;
  • poruchy chuti do jedla – “neurotické poruchy príjmu potravy” sa vyskytujú u 2/3 detí vo veku 2-5 rokov. Znepokojení rodičia majú tendenciu venovať príliš veľkú pozornosť procesu jedenia a žiadať, navádzať alebo dokonca nútiť svoje deti, aby jedli, čo je zvyčajne kontraproduktívne. Odmietanie jedla môže byť spôsobené tým, že sa podáva jedlo, ktoré dieťaťu nechutí. Nechutenstvo môže byť reakciou na príchod nového dieťaťa do rodiny – batoľa sa bojí, že stratí lásku rodičov a žiarli na svojich súrodencov. U niektorých neurotických detí môže byť nedostatok chuti do jedla spojený s inými poruchami, ako je vracanie;
  • psychomotorická inhibícia – deti s psychomotorickou inhibíciou sú bojazlivé, málo aktívne a prejavujú ťažkosti v kontaktoch s okolím. Inhibícia u nich vznikla ako dôsledok kritiky, výsmechu, ponižovania alebo telesných trestov zo strany rodičov. Väčšinou takéto deti nespôsobujú výchovné problémy, zostávajú „v tieni“, trpia, izolujú sa od ostatných a potláčajú svoje emócie. Inhibované deti môžu byť prehnane neisté, zdržanlivé, tiché, poslušné, depresívne s nízkou sebaúctou, plačlivé;
  • agresivita – agresívne správanie je bežnejšie u chlapcov ako u dievčat a prejavuje sa najčastejšie do dvoch rokov. Rozlišuje sa verbálna agresia (kričanie, osočovanie, ohováranie, arogancia, sťažovanie sa) a fyzická agresia (udieranie, kopanie, škrabanie, hryzenie, ťahanie za vlasy). Agresívne správanie vzniká z frustrácie, ale aj z napodobňovania starších ľudí (rodičov, súrodencov, rovesníkov).

V priebehu vývinu a výchovy sa deti učia správnemu a spoločensky prijateľnému správaniu. Emocionálne problémy u detí najčastejšie súvisia s ich rodinným prostredím, preto by terapia mala zahŕňať deti aj ich rodičov.