“Jablková” neuróza Steva Jobsa, panické podozrenie Elvisa Presleyho, extravagantné obrazy Salvadora Dalího – zvláštnosti geniálnych umelcov, hercov a vynálezcov nám niekedy pripadajú nenormálne. Zároveň však nie je rečnícka otázka – vznikli by mnohé slávne “netlentenky”, keby sa ich tvorcovia nevyznačovali mimoriadnymi vlastnosťami psychiky?

Salvador Dalí prekvapoval svojich fanúšikov počas celého života. Raz sa objavil na pódiu pred tisíckami divákov v kostýme podmorského potápača, predniesol prednášku a zožal ovácie v stoji. A neskôr kúpil pre svoju milovanú zámok na vidieku, ale navštevoval ho len na základe písomného súhlasu svojej múzy. Sám geniálny umelec vysvetlil svoje nezvyčajné konanie: “Túžba vždy a vo všetkom sa vzoprieť svetu ma tlačí k extravagancii. Som odsúdený na extravaganciu, či už ju chcem, alebo nie.

Zdá sa, že veľký talent je neoddeliteľný od výraznej osobnej originality. “Súvislosť medzi genialitou a duševnými zvláštnosťami, poruchami psychiky bola známa už v staroveku,” hovorí psychiater, výskumník témy geniality, autor knihy Šialené stránky talentu. Encyklopédia patografie” Alexander Šuvalov. – V rôznych jazykoch sa na pomenovanie mimoriadnych tvorivých schopností a duševných porúch používali rovnaké slová. O tomto spojení písal Homér a filozofi Indie a Číny zo VI. až V. storočia pred Kr.

Dnes s istotou vieme, že duševná porucha môže byť zdrojom geniality, ale toto pravidlo funguje len pre potenciálne nadaných jedincov. Psychická porucha môže zároveň nemilosrdne zničiť psychiku talentovaného umelca, vynálezcu alebo básnika – aj na to existuje mnoho príkladov.”

ZVLÁŠTNY VZOR

Nie všetci kreatívci sú náchylní na rovnaké duševné poruchy. Závisí to od typu tvorivosti, zistili ruskí psychiatri – výskumníci: už pol storočia zbierajú chorobopisy výnimočných ľudí, diagnostické a historické materiály a analyzujú ich.

“V súčasnosti je isté, že spisovatelia a básnici majú vyššiu pravdepodobnosť syndrómu závislosti od alkoholu a drog a závislosti od hazardných hier (25,1 % všetkých skúmaných prípadov). U maliarov a sochárov dominuje schizofrénia a poruchy s bludmi (26 %), skladatelia sú náchylnejší na afektívne poruchy (30,2 %). A talentovaní herci a herečky majú väčšiu pravdepodobnosť psychopatických porúch (približne 30 %), – delí sa o výsledky štúdie jej autor Alexander Šuvalov.

– Existujú aj rozdiely podľa pohlavia. U geniálnych žien sa vo viac ako polovici (57 %) skúmaných príbehov vyskytujú špecifické poruchy osobnosti (najmä hysterické a sexuálne) a u mužov najčastejšie afektívne poruchy, alkoholizmus, drogová závislosť a závislosť od hazardných hier. Samozrejme, to neznamená, že všetky geniálne osobnosti trpeli duševnými poruchami.” Štúdia sa zamerala len na svetoznámych tvorcov so zvláštnosťami duševnej organizácie.

ČÍM SA INŠPIROVALI VEĽKÍ MUŽI

Michel Nostradamus

Niektorí géniovia, ktorých diela navždy zostali v dejinách, sa inšpirovali veľmi nezvyčajnými vecami. Michel Nostradamus, slávny predpovedník budúcnosti, opísal svoj duševný stav takto: “Niekoľkokrát do týždňa sa ma zmocňuje tvorivá extáza. A vyčerpávajúcimi výpočtami, ponárajúc svoje nočné štúdium do príjemnej vône, zostavujem knihy proroctiev”.

Pred predpovedaním sa Nostradamus tri dni postil, aby sa “zbavil hmotnej energie tela”. Bádatelia spomínajú, že použil halucinogénne omamné rastliny, potom upadol do tranzu a začal hovoriť jazykom proroka. Jeho tajomník Jean Chavigny mal len zapisovať, čo povedal.

Ludwig van Beethoven

Proces vzniku slávnych diel Ludwiga van Beethovena sa tiež vyznačoval svojou zvláštnosťou. Vstával k umývadlu, vylieval si na ruky džbány s vodou jeden za druhým, mrmlal a niečo kričal. Nevnímajúc, že je premočený, skladateľ sa prechádzal po miestnosti, z času na čas si robil poznámky do zápisníka a potom opäť začal so svojimi “vodnými procedúrami”. To mohlo trvať celé hodiny a jeho “mokrú inšpiráciu” nesmel nikto z jeho blízkych rušiť.

“Takéto rituály a ďalšie črty geniálneho skladateľa svedčia o impulzívnom a emocionálne nestabilnom type osobnosti,” analyzuje historické dokumenty psychiater. – Vďaka týmto črtám tvorcovho správania však vznikali veľké opery, sonáty, koncerty a pochody”.

KTO Z HVIEZD SA VENOVAL SEBADEŠTRUKCII

Dá sa povedať, že majiteľom talentu hrozí strata zdravého rozumu viac než komukoľvek inému? Táto otázka zostáva otvorená. Psychiatri, ktorí skúmajú patálie géniov, sa však zhodujú v jednom – mnohí z vynikajúcich hercov, spevákov, spisovateľov v určitom okamihu akoby zapli program sebazničenia.

Steve Jobs

Priekopník informačných technológií Steve Jobs, keď sa dozvedel o svojej rakovine, odmietol operáciu a celé týždne jedol mrkvový šalát s citrónom alebo len jablká a svoju prísnu vegetariánsku diétu dopĺňal akupunktúrou. Odmietal rady odborníkov na výživu, neužíval lieky a čoskoro upadol do hlbokej depresie. Medicína bola bezmocná, aby zvrátila spustený sebazničujúci program.

Whitney Houston

Popová hviezda Whitney Houston sa niekoľko rokov pomaly, ale isto ničila užívaním kokaínu v čoraz väčších dávkach. Tento pád do priepasti prerušil jej manžel, ktorý vyhodil z domu všetky “drogy” a zorganizoval pre svoju ženu nútenú detoxikáciu. Trpela abstinenčnými príznakmi, nespavosťou a záchvatmi paniky, ale jej manžel bol neoblomný. Nakoniec bol ďalší test na drogy negatívny. Závislosť ustúpila. Zatiaľ.

Elvis Presley

“Kráľ rock and rollu” Elvis Presley trpel záchvatmi nervovej bulímie spojenými s depresívnymi stavmi. Depresie a obdobia prejedania sa spájali do začarovaného kruhu, z ktorého sa slávny spevák dostával len s ťažkosťami. Keď hmotnosť dosiahla 200 kilogramov, Presley začal s hladovkou. Zamkol sa vo svojom paláci Graceland a na kamerovom systéme celé hodiny sledoval fanúšikov, ktorí ho strážili pri plote. Čoskoro sa k problémom s váhou pridala aj nekontrolovateľná úzkosť a Elvis prestal vychádzať z domu bez nepriestrelnej vesty a ochranky.

Walter Scott

Alexander Šuvalov pri analýze duševných porúch, alkoholových a drogových závislostí celebrít konštatuje, že často ničia osobnosť. Geniálni tvorcovia si to však niekedy akoby nevšímajú a pokračujú v tvorbe svetových majstrovských diel, aj keď choroba úplne ovládne telo a myseľ. Paradoxný je príbeh Waltera Scotta: rozvinul sa u neho amnestický syndróm, spisovateľ úplne stratil pamäť, ale naďalej diktoval román “Ivanhoe”, ležiac v posteli. Keď dielo vyšlo, autor si z neho nepamätal ani slovo. V pamäti sa mu nezachovali ani mená postáv, ani dej.

AKO LIEČIŤ PROSTREDNÍCTVOM UMENIA

Existuje mnoho duševných porúch a všetky prebiehajú inak. Niekedy sa vrcholy tvorivosti zhodujú so záchvatmi choroby, ako u Dostojevského, ktorý trpel “kondráškou s vánkom”, ako nazýval epilepsiu. Niekedy, naopak, majstrovské diela vznikajú počas období remisie.

Tvorivosť môže byť skutočnou terapiou pre ľudí so zvláštnosťami psychiky. Psychoterapeut Mark Burno vytvoril autorskú metódu (terapia tvorivého sebavyjadrenia), ktorá pomáha pri liečbe duševných porúch. A v súčasnosti sa úspešne používa.

“Pracujem v Psychiatrickej nemocnici Aleksejev, v ktorej už mnoho rokov funguje Ateliér výtvarného umenia pre pacientov,” hovorí psychiatrička Nadežda Djatlovová. – Pozerám sa na diela našich umelcov a zakaždým ma prekvapí, ako môže tvorba obrazov alebo písanie básní či príbehov viesť k samoliečbe psychiky. Najlepším spôsobom je práca s farbou: prostredníctvom farieb umelec rozpráva o svojej nálade, o svojej dnešnej “farbe”. Tvorba umožňuje pozrieť sa na zvláštnosti vlastnej psychiky inými očami a dokonca v nej nájsť zdroj a príležitosť na rast.”

Zobrazením svojich nálad a zážitkov na plátne vyjadrujú ľudia s duševnými poruchami svoje zložité emócie a transformujú ich do bizarných vizuálnych zápletiek. Prichádzajú do ateliéru, pracujú s plátnom a farbami a postupne sýtotmavé, pochmúrne farby nahrádzajú svetlejšie, život povzbudzujúce farby, choroba ustupuje a nezvyčajné obrazy ešte dlho slúžia ako pripomienka tenkej hranice medzi normálnosťou a patológiou.