Doma trávime veľa času – nie je prekvapením, že interiér bytu o nás môže veľa prezradiť. Nielen o našich zvykoch, ale aj o našej povahe a dokonca aj o našom sebavedomí.

ČO VÁM BYT MÔŽE POVEDAŤ O SVOJOM MAJITEĽOVI

Keď vstúpite do cudzieho bytu, okamžite začnete skúmať okolie a vyvodzovať závery o tom, kto v ňom býva. Aký je tu zápach? Sú okná otvorené? Čo je na poličke vedľa televízora – a je tam televízor? Upratovali majitelia kvôli vám?

Integratívna, systémová rodinná psychologička Vladislava Ladmariová je presvedčená, že niektoré zvláštnosti v domácom prostredí môžu prezradiť neistú domácu pani.

“To, v čom žena žije, ukazuje, čo je pre ňu dôležité. Často si neuvedomujeme, že máme vzťah k svojmu okoliu a veciam v ňom. Tieto predmety sú akoby nevedomou nádobou na to, čo je dôležité,” vysvetľuje odborníčka.

Inými slovami, spôsob, akým zaobchádzame so svojím bytom a vecami, ktoré nás obklopujú, odráža náš postoj k sebe samým, k blízkym i neznámym ľuďom, k celému svetu. Niečo milujeme s úctou a niečo znehodnocujeme a považujeme za nedôležité.

ČO POUKAZUJE NA NEISTOTU PANI DOMÁCEJ

1. Prítomnosť detských hračiek

Plyšoví medvedíci a zajačikovia môžu byť vhodní v izbe dospievajúceho dievčaťa, ale v byte dospelej ženy vyzerajú čudne. Aj keď hovoríme o hračke s dlhou históriou – možno s ňou dievčatko zaspalo, keď jej mama odišla na služobnú cestu, alebo jej raz pomohla prekonať strach z tmy.

Hračky môžu človeku skutočne pripomínať šťastné chvíle z detstva a zlepšiť náladu.

Alebo sa týmto spôsobom žena stará o svoje vnútorné dieťa, ktoré nebolo v detstve príliš rozmaznávané. Tak či onak však detské veci v interiéri hovoria o určitej infantilite v charaktere ženy.

2. Uloženie svadobných šiat

Niektoré ženy sa nikdy neodvážia predať alebo vyhodiť svoje svadobné šaty – zdá sa, že táto vec je naplnená nejakým zvláštnym významom. Ak manželstvo prežilo – šaty sa môžu uchovávať z poverčivých dôvodov, ak nie – stávajú sa relikviou, ktorá pripomína mladú verziu ženy, ktorá oplývala snami a nádejami.

Vladislava Ladmariová si je istá: aj keď sa nádeje na “šťastný život” nenaplnia, nestojí za to, aby sa zo šiat stal nejaký posvätný symbol. Je lepšie pokúsiť sa začať nový život – ak je to potrebné, s psychologickou podporou.

3. Neochota vyhodiť vyblednuté a staromódne veci

Niekedy je pre človeka naozaj ťažké zbaviť sa oblečenia, ktoré už dlho nenosil, vyhodiť zastavené hodinky alebo vyblednuté tričko. “Staré, spoľahlivé veci dávajú pocit stability,” vysvetľuje psychologička. – A všetko nové môže byť vnímané ako násilie.”

Veci z minulosti nám teda pomáhajú spomenúť si na niečo dôležité, čo v našom živote kedysi bolo, ale teraz zmizlo.

A kým človek “nedostane” z vecí tie pocity, ktoré ho trápia, je absolútne nemožné ich zahodiť. Často sa s tým stretávajú ľudia, ktorí stratili blízkych alebo prežívajú ťažké rozlúčenie. Je lepšie prejsť takouto fázou so psychológom.

4. Úspora peňazí za uteráky a posteľnú bielizeň

Patria sem aj staré, obnosené pyžamá, vyblednutá spodná bielizeň a iné kusy oblečenia a domáce potreby, ktoré nie sú viditeľné pre ostatných. Ak však žena nemá čas a chuť kupovať si čerstvú spodnú bielizeň a krásne domáce oblečenie – svedčí to o tom, že nepovažuje za dôležité starať sa o seba.

Môže to súvisieť aj s depresiou, apatiou, nespokojnosťou so životom – domáca pani akoby znehodnocovala prostredie, v ktorom žije, nemá pocit domova a bezpečia. Často je to po prežití kríz – v práci, v osobnom živote. A s najväčšou pravdepodobnosťou má domáca pani aj problémy so sebaláskou.

5. Neporiadok

Chaos v byte hovorí o tom, že jeho majiteľ nechce vynakladať energiu na upratovanie – možno ju nemá. Alarmujúci príznak – ak sa človek prestal starať aj o seba, možno ide o depresiu.

Zároveň sa stáva, že žena sa o seba stará, ale v byte vládne posteľný neporiadok.
Psychológovia v tomto prípade naznačujú, že človek môže mať vnútorné konflikty, ktoré treba vyriešiť. “Zdravý dospelý človek s dostatkom energie dokáže rozoznať neporiadok a chaos a usporiadať ich,” hovorí Vladislava Ladmariová.

6. Patologické hromadenie

Hromadenie odráža aj vnútornú neusporiadanosť človeka, niekedy až infantilitu (“toto všetko sú moje obľúbené hračky, nechcem nič vyhodiť!”). Ak má človek so sebakontrolou vo všetkom poriadok, je so svojím životom spokojný – je pre neho oveľa jednoduchšie udržiavať poriadok v domácnosti a zbavovať sa starých vecí, aby si mohol kúpiť nové.