V internetových diskusiách je žiarlivosť pomerne často skloňovaný problém. Zaujímavé je, že do diskusie sa ani tak nezapájajú chronickí žiarlivci ako samotné obete žiarlivosti. „Môj partner/partnerka neprimerane žiarli. Čo mám robiť? Ako môžem pomôcť svojmu partnerovi/partnerke prekonať žiarlivosť?” To sú len niektoré z názvov tém, na ktoré môžete natrafiť. Niektoré obete žiarlivosti sa snažia upokojiť chybným tvrdením, ktoré narobil už veľa škody: „Kto nežiarli, nemiluje.“ Nie je to tak. Žiarlivosť nemá nič spoločné so skutočnou láskou. Ak žijete s chronickým žiarlivcom, možno vám príde vhod niekoľko praktických rád:

1) Žiarlivosť: pátrajte po príčine

Za žiarlivosťou sa môže ukrývať túžba po pozornosti, aj volanie o pomoc. Ak je človek sebavedomý a pozná svoju vlastnú hodnotu, nemá dôvod žiarliť. Sadnite si s partnerom a zadávajte mu otázky. Pýtajte sa na jeho detstvo, strachy, obavy, skúste spoločne prísť na spúšťací moment žiarlivosti. Niekedy sa môže zdať, že partnera či partnerku poznáte dokonale, ale možno sa niekde v skrini ešte skrýva nejaký kostlivec.

Nevysmievajte sa mu. Len ho počúvajte. Keď treba, položte doplňujúce otázky. Na rozhovor si nájdite vhodný čas, kedy nebudete pod časovým tlakom a budete v psychickej pohode. Pokiaľ budete komunikovať pod tlakom emócií, nikam sa nedostanete.

2) Buďte si vedomá vlastnej hodnoty

Mnohé ženy kvôli žiarlivému partnerovi obmedzia sociálne kontakty, vyhýbajú sa stretnutiam so známymi, dúfajúc, že zmiernia výbuchy žiarlivosti. Čím viac sa však budete podvoľovať tlaku zo strany partnera, chronického žiarlivca, tým viac v ňom budete pestovať žiarlivosť. Pretože dôvod za žiarlivosť sa nájde vždy: „Nikdy nezabudnem na to, ako mi partner spravil v malých potravinách scénu, pretože som pomohla starému pánovi, dôchodcovi, prečítať etiketu na konzerve. Zabudol si okuliare. manžel si myslel, že si s ním dohováram rande,” píše Andrea.

Čím viac sa snažila vyhovieť manželovým nezmyselným požiadavkám, tým viac ju obmedzoval a kontroloval. Každý večer jej kontroloval telefón, čítal maily, odpočúval telefonáty. Preto je uvedomenie si vlastných hraníc a pochopenie vlastnej hodnoty kľúčové pri zlepšovaní vzájomného vzťahu.

3) Nemlčte

Poznáte ten príbeh o žabe v hrnci? Ak dáte žabu do hrnca s horúcou vodou, hneď z neho vyskočí. Ak ju dáte do hrnca s vlažnou vodou a postupne budete zvyšovať teplotu, žaba sa uvarí, pretože si nevšimne, že sa niečo deje. Týka sa to aj problémov. Jeden raz nájdete partnera, ako vám lustruje telefón. Druhýkrát vám vyčíta odvážne oblečenie, hoci sa roky obliekate rovnako. Tretíkrát na vás začne kričať… Jeho ataky sa môžu stupňovať. Pokiaľ budete mať pocit, že to nie je v poriadku, povedzte o svojich obavách známym, prípadne človeku, ktorému najviac dôverujte. Môže vám to pomôcť otvoriť oči. Aby ste sa „neuvarili,“ a začali konať.

4) Nastavte si hranice

Aj v partnerskom vzťahu máte právo na súkromie. Neznamená to, že keď žijete spolu, musíte o sebe vedieť absolútne všetko. Vadí vám, že vám partner chodí do telefónu bez vášho dovolenia? Nastavte si heslo na otlačok prsta. (A ten jeho odstráňte). To isté sa týka módy. Ste dospelá žena, ktorá má právo rozhodovať o tom, čo si na seba oblečie. Pri nastavovaní hraníc nechoďte do útoku. Akcia spôsobí reakciu. Hovorte pokojne, bez emócií. Zvládnete to.

Žiarlivosť dokáže partnera zmeniť na nepoznanie (Zdroj: @
hryshchyshen/freepik.com)

5) Vyhľadajte odbornú pomoc

Ak žiarlivosť partnera naberá na obrátkach a vidíte, že to vy, sami, nezvládnete, vyhľadajte odborníka. Dôležité je zistiť, či sa partner chce skutočne žiarlivosti zbaviť, alebo je to nástroj manipulácie vami, ktorý mu vyhovuje. Pokiaľ žiarlivosť nevníma ako problém, tak o problém máte postarané. Odborník vám pomôže nájsť vhodné postupy na zvládanie žiarlivosti. Pamätajte na to, že žiarlivca nezmeníte, „neopravíte.“ Každý sa musí naučiť sám zvládať svoje slabé miesta.

6) Má to zmysel?

Pokiaľ partner oznámi, že na terapiu nechce ísť, je načase porozmýšľať nad ráznejším riešením. Žiarlivosť sama od seba neodíde. Práve naopak. Táto neliečená obluda časom naberá na sile, veľkosti aj obrátkach. Nebude to lepšie. Partner môže viniť za svoju žiarlivosť vás, aby vo vás vyvolal pocit viny. Nepristúpte na túto hru. Najmä, ak žiarlivosť prejde v psychické či fyzické násilie. Akákoľvek forma násilia je vo vzťahu neprípustná.

Neviete, ako ďalej?

Zadajte si otázky, ktoré vám pomôžu sa rozhodnúť:

  • Je ohrozená moja bezpečnosť? Toto je najdôležitejšia otázka.
  • Cítim sa vo vzťahu šťastná a spokojná? Vzťah by mal byť zdrojom radosti a podpory, nie neustálej úzkosti a strachu.
  • Sú vo vzťahu rešpektované moje záujmy a pocity?
  • Musím sa vo vzťahu obmedzovať a meniť?
  • Mám strach byť osamote s partnerom?
  • Pomôže mi rozchod/rozvod k tomu, aby som sa cítila lepšie?

Držíme palce, aby ste sa rozhodli čo najsprávnejšie.

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi a známymi.