Nika
Väčšina z nás je ovplyvnená silným kultúrnym vzorcom lásky. Predstavujeme si, že jedného dňa stretneme úžasného človeka, k nám dokonale zladeného, zamilujeme sa do neho a vytvoríme si šťastný, harmonický vzťah. Málokedy si myslíme, že v tomto idealizovanom obraze môže byť priestor pre akúkoľvek komplikáciu, napríklad duševnú chorobu jedného z partnerov. Aký je vzťah s osobou s duševnými poruchami?
Pozor, vzťah s narcisom, psychopatom či závislákom nie je raritou!
Často prepadáme ilúzii, že duševné poruchy sa vyskytujú u ľudí extrémne zriedkavo. Odhaduje sa, že nimi trpí dokonca štvrtina populácie! To znamená, že každý z nás je v kontakte s viacerými ľuďmi, ktorí počas svojho života zažili nejaký druh psychických problémov, ako sú poruchy nálady či rôzne druhy závislostí. Vzťah s osobou s duševnými poruchami teda nie je zriedkavosťou a treba to mať na pamäti už na začiatku, teda v období zamilovanosti.
O duševnom zdraví hovoríme vtedy, keď človek ním charakterizovaný dokáže správne fungovať v prostredí, t.j. v práci, doma, v škole a v rodine, nepociťuje emocionálne problémy, ktoré by mu bránili v normálnom fungovaní a správne vykonáva svoju činnosť, úlohy a povinnosti.
Ťažko povedať, kedy končí norma z hľadiska psychického a emocionálneho fungovania a kedy už možno hovoriť o poruche. Mnoho ľudí s ťažkosťami v tejto oblasti dokáže svoje problémy pred okolím dokonale skryť. Narcis alebo aj psychopat dokážu byť na začiatku vzťahu mimoriadne okúzľujúci. Majú veľmi dobré maskovanie svojej poruchy, čím sa stávajú nebezpečnejšími. Ľahko si nájdu partnera či partnerku, ktorí majú následne zarobené na problém.
Odporúčame prečítať aj: PSYCHICKÉ TÝRANIE V MANŽELSTVE
Ako je to s tými duševnými poruchami?
Poruchy nás nemusia sprevádzať od narodenia – veľmi často sa objavujú v neskoršom veku a rozvíjajú sa vekom. Príčiny môžu byť vrodené a genetické, ale aj situačné (napr. šok spôsobený smrťou blízkej osoby), biologické (nehody, úrazy hlavy, poškodenia nervového systému, drogy, alkoholizmus, prekonané choroby), psychické (psychické týranie, frustrácia, vývinové obmedzenia) a environmentálne (problémy v práci, finančné a rodinné problémy, nadmerný stres).
V dôsledku rôznych kombinácií vyššie uvedených faktorov vznikajú rôzne symptómy, napr. ambivalencia pocitov, depersonalizácia, fóbie, obsesie, konfabulácie (vypĺňanie medzier v pamäti falošnými spomienkami – na rozdiel od klamstiev je v tomto prípade pacient presvedčený o ich pravdivosť), strachy, halucinácie, bludy alebo poruchy nálady.
Veľa sa hovorí o tom, ako duševné choroby ovplyvňujú emócie a správanie postihnutých, no nie vždy si uvedomujeme, ako veľmi menia fungovanie ich blízkych. Rodina zažíva rôzne nezrovnalosti, musí prispôsobovať svoje správanie potrebám pacienta a vyrovnávať sa so sociálnou stigmatizáciou zo strany okolia. Ťažkosti psychického a emocionálneho charakteru prinášajú sociálne zmeny, ochudobňujú sociálny a kultúrny život rodiny. Často nútia ľudí opustiť organizované formy rekreácie a vyhýbať sa stretnutiam vo veľkých skupinách.
Vzťah s osobou s duševnými poruchami
Byť vo vzťahu s človekom, ktorý zápasí s duševnými poruchami, určite nie je jednoduchá situácia. Zdravý partner musí byť pripravený na to, že chorý človek nebude vždy konať racionálne a zároveň môže potrebovať pomoc a starostlivosť. Mali by ste sa pripraviť aj na to, že človek s duševnou poruchou nás niekedy nebude vedieť podporovať a správať sa v súlade s prijatými normami.
Kľúčom k vzťahu s chorým človekom je stať sa odborníkom na jeho poruchu. Stojí za to prečítať si o tom čo najviac a v prípade potreby navštíviť terapeuta a požiadať ho o radu. Každé duševné ochorenie je iné a vyžaduje si inú liečbu a každý prípad je špecifický a jedinečný. Úplne iný je vzťah s alkoholikom, iný je s človekom trpiacim depresiou a iný so schizofrenikom.
Choroba by nemala byť tabuizovaná téma – stojí za to o nej hovoriť a dozvedieť sa o nej čo najviac. Chorý sa musí cítiť prijatý. Nepotrebuje okolo seba ustráchaných a neistých ľudí, dôležité je, aby mal pri sebe silnú, triezvo uvažujúcu a nápomocnú podpornú skupinu.
Aj keď duševne chorý človek si vyžaduje osobitnú a zvýšenú starostlivosť, jeho účasť na každodenných činnostiach nemožno izolovať a obmedzovať. Stojí za to ho zapojiť do bežných aktivít, mobilizovať ho k sociálnemu kontaktu a stretávaniu sa s priateľmi.