Zdroj

Väčšina z nás je ovplyvnená silným kultúrnym vzorcom lásky. Predstavujeme si, že jedného dňa stretneme úžasného človeka, k nám dokonale zladeného, ​​zamilujeme sa do neho a vytvoríme si šťastný, harmonický vzťah. Málokedy si myslíme, že v tomto idealizovanom obraze môže byť priestor pre akúkoľvek komplikáciu, napríklad duševnú chorobu jedného z partnerov.

Často prepadáme ilúzii, že duševné poruchy sa vyskytujú u ľudí extrémne zriedkavo. Odhaduje sa, že nimi trpí dokonca štvrtina populácie! To znamená, že každý z nás je v kontakte s viacerými ľuďmi, ktorí počas svojho života zažili nejaký druh psychických problémov, ako sú poruchy nálady či rôzne druhy závislostí.

O duševnom zdraví hovoríme vtedy, keď človek ním charakterizovaný dokáže správne fungovať v prostredí, t.j. v práci, doma, v škole a v rodine, nepociťuje emocionálne problémy, ktoré by mu bránili v normálnom fungovaní a správne vykonáva svoju činnosť, úlohy a povinnosti. Ťažko povedať, kedy končí norma z hľadiska psychického a emocionálneho fungovania a kedy už možno hovoriť o poruche. Mnoho ľudí s ťažkosťami v tejto oblasti dokáže svoje problémy pred okolím dokonale skryť. Poruchy nás nemusia sprevádzať od narodenia – veľmi často sa objavujú v neskoršom veku a rozvíjajú sa vekom. Príčiny môžu byť vrodené a genetické, ale aj situačné (napr. šok spôsobený smrťou blízkej osoby), biologické (nehody, úrazy hlavy, poškodenia nervového systému, drogy, alkoholizmus, prekonané choroby), psychické (psychické týranie, frustrácia, vývinové obmedzenia) a environmentálne (problémy v práci, finančné a rodinné problémy, nadmerný stres). V dôsledku rôznych kombinácií vyššie uvedených faktorov vznikajú rôzne symptómy, napr. ambivalencia pocitov, depersonalizácia, fóbie, obsesie, konfabulácie (vypĺňanie medzier v pamäti falošnými spomienkami – na rozdiel od klamstiev je v tomto prípade pacient presvedčený o ich pravdivosť), strachy, halucinácie, bludy alebo poruchy nálady.

Veľa sa hovorí o tom, ako duševné choroby ovplyvňujú emócie a správanie postihnutých, no nie vždy si uvedomujeme, ako veľmi menia fungovanie ich blízkych. Rodina zažíva rôzne nezrovnalosti, musí prispôsobovať svoje správanie potrebám pacienta a vyrovnávať sa so sociálnou stigmatizáciou zo strany okolia. Ťažkosti psychického a emocionálneho charakteru prinášajú sociálne zmeny, ochudobňujú sociálny a kultúrny život rodiny. Často nútia ľudí opustiť organizované formy rekreácie a vyhýbať sa stretnutiam vo veľkých skupinách.

Byť vo vzťahu s človekom, ktorý zápasí s duševnými poruchami, určite nie je jednoduchá situácia. Zdravý partner musí byť pripravený na to, že chorý človek nebude vždy konať racionálne a zároveň môže potrebovať pomoc a starostlivosť. Mali by ste sa pripraviť aj na to, že človek s duševnou poruchou nás niekedy nebude vedieť podporovať a správať sa v súlade s prijatými normami.

Kľúčom k vzťahu s chorým človekom je stať sa odborníkom na jeho poruchu. Stojí za to prečítať si o tom čo najviac a v prípade potreby navštíviť terapeuta a požiadať ho o radu. Každé duševné ochorenie je iné a vyžaduje si inú liečbu a každý prípad je špecifický a jedinečný. Úplne iný je vzťah s alkoholikom, iný je s človekom trpiacim depresiou a iný so schizofrenikom.

Choroba by nemala byť tabuizovaná téma – stojí za to o nej hovoriť a dozvedieť sa o nej čo najviac. Chorý sa musí cítiť prijatý. Nepotrebuje okolo seba ustráchaných a neistých ľudí, dôležité je, aby mal pri sebe silnú, triezvo uvažujúcu a nápomocnú podpornú skupinu.

Aj keď duševne chorý človek si vyžaduje osobitnú a zvýšenú starostlivosť, jeho účasť na každodenných činnostiach nemožno izolovať a obmedzovať. Stojí za to ho zapojiť do bežných aktivít, mobilizovať ho k sociálnemu kontaktu a stretávaniu sa s priateľmi.