Tvrdohlavosť teenagerov je pre mňa fenomén, ktorý ani mňa osobne nikdy neopustil. Presvedčenie, s ktorým si stojím za svojím názorom je niekedy ťažké si ustáť a vidím, že je ťažké pre mojich blízkych ho prijať. Avšak stojí zato ustáť si niečo o čom verím že je pravda – v niečo čo má korene v presvedčení, že konám správne. To, čo považujem za morálne a hodné nasledovania hovorí viac o mne, ako o pravde samotnej. O tom, čomu ja verím, že je pravda a akou cestou v živote chcem kráčať.

Počas strednej školy je pre nás dôležité zameriavať sa na to, čo je pre nás motiváciou, čo je dobré pre spoločnosť, a čo môžeme spraviť pre druhých. 

Kde je zakotvené presvedčenie o pravde?

Pri hľadaní odpovede som sa dopracoval k známej Kohlbergovej teórií Morálneho vývinu. Ako rastieme prechádzame šiestimi štádiami toho ako hodnotíme veci, či sú správne, alebo zlé. Najskôr sa ako deti učíme na základe odmeny a trestu. Ak som bol potrestaný, tak som musel spraviť niečo zlé. Avšak neskôr si začíname všímať, že je rozdiel medzi tým, kto nás začo potrestá a odmení. Vlastne že na to, čo je správne a nesprávne sa dá pozerať rôznymi očami. Potom prichádza štádium, kde je pre nás dôležité to, ako nás vidia ostatní. Hlavne blízki a dôležití ľudia. Takže to, čo schvaľujú ostatní je to, čo je správne. Nasleduje štádium, kde je správne to, čo je stanovené a prijaté širšou spoločnosťou – právom. Medzi posledné dve štádiá patria tie, kde už človek začína vnímať, to že síce spoločné hodnoty sú stanovené väčšinou, ale sú prípady, kde to neplatí. Je dobré ukradnúť liek, ktorý môže zachrániť život? Uprednostníme život nad zákonom? Poslednou úrovňou je, keď si vytvoríme vlastný „zoznam“ hodnôt, ktorý považujeme za správny a sme ochotný ho obhajovať, stáť si za ním a niesť dôsledky nášho konania.

Na jednej strane premýšľam, že práve toto posledné štádium mi veľmi pripomína teenagerov. Sila, ktorú vidím v hádke – v konflikte dvoch svetov, rodičov a detí, ukazuje na silu presvedčenia o pravde. Ochota stáť si často za svojou pravdou aj napriek trestu, ktorý príde od rodičov. Napriek rozdielom v tom čo si tieto dva svety myslia, že je správne a napriek ostrosti hádky je dôležité (zo strany rodiča) dávať najavo pochopenie a budovať istotu vo vzťahu. Podporujúce vzťahy dávajú možnosť rozvinúť sebaistote vo vlastné schopnosti a emócie. Okrem toho je potrebné objasniť a porozprávať sa o príčine pravidiel. Postupne prenechávať zodpovednosť svojim potomkom a tak im dať možnosť rozvíjať schopnosť samostatného rozhodovania.

Napriek tomu ako sa môj život s vekom mení, vyššie uvedené hodnoty, typické pre teenagerov, sú pre mňa stále dôležité. A dúfam, že vždy budem mať dosť drzosti a tvrdohlavosti, aby som aj napriek prekážkam vedel bojovať za pravdu.