Čo robíte, keď si na vás osoba, s ktorou sa rozprávate, vylieva svoj hnev? Reagujete rovnakou agresiou, ospravedlňujete sa, alebo sa ho snažíte upokojiť? Ak chcete pomôcť druhej osobe, musíte najprv zastaviť svoje vlastné „emocionálne krvácanie“, hovorí klinický psychológ.

PREČO JE DÔLEŽITÉ STARAŤ SA O SEBA

Mnohí ľudia nezvyknú uprednostňovať svoje záujmy, ale v konfliktných situáciách je normálne postarať sa najprv o seba. Nie je to prejav sebectva. Egoizmus je starať sa len o seba a nestarať sa o druhých.

Ide o sebazáchovu – najprv musíte pomôcť sebe, aby ste mali silu a schopnosť pomáhať iným. Ak chceme byť dobrým manželom alebo manželkou, rodičom, dieťaťom, priateľom a zamestnancom, musíme sa najprv postarať o svoje vlastné potreby.

Vezmime si príklad núdzových situácií v lietadle, o ktorých sme sa dozvedeli na predletovej inštruktáži

Egoizmus – nasadenie kyslíkovej masky na seba a zabudnutie na všetkých ostatných. Úplná nezištnosť – nasadenie masiek všetkým okolo nás, keď sa sami dusíme. Sebazáchova – nasadenie masky najprv sebe, aby sme mohli pomôcť ľuďom okolo nás.

V škole nás neučia, ako riešiť takéto situácie. Možno nám učiteľ poradil, aby sme si nevšímali, keď nám niekto nadáva. Pomohla táto rada? Samozrejme, že nie. Jedna vec je ignorovať niekoho idiotskú poznámku, druhá vec je cítiť sa ako „slaboch“, nechať sa urážať a ignorovať škody, ktoré niekto spôsobuje našej sebaúcte a sebahodnote.

AKO SI POMÔCŤ POČAS HÁDKY

1. Robte to, čo vás baví

Veľa energie vynakladáme na to, aby sme sa druhým zapáčili alebo ich nenechali nespokojných. Musíme prestať robiť zbytočné veci a začať robiť niečo konštruktívne, robiť nezávislé rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi zásadami. To si môže vyžadovať, aby sme prestali robiť to, čo musíme, a postarali sa o svoje vlastné šťastie.

2. Používajte svoje skúsenosti a zdravý rozum

Sme dospelí a máme dostatok skúseností na to, aby sme vedeli, ktoré slová majú zmysel a ktoré nás majú len zraniť. Neberte si to osobne. Jeho hnev je dospeláckou verziou detského záchvatu hnevu.

Snaží sa zastrašovať a používa provokatívne vyhlásenia a nepriateľský tón, aby demonštroval svoju nadradenosť a vynútil si poslušnosť. Môžeme akceptovať jeho pocity, ale nesúhlasiť s jeho pohľadom na fakty.

Namiesto toho, aby sme podľahli inštinktívnemu nutkaniu brániť sa, je lepšie používať zdravý rozum.

Ak cítite, že si začínate brať k srdcu príval urážok, akoby slová skutočne odrážali vašu hodnotu ako osoby, povedzte si „stop!“. Koniec koncov, presne to od nás chcú.

Snaží sa vyzdvihnúť tým, že nás znevažuje, pretože zúfalo túži po sebapotvrdení. Sebavedomí dospelí ľudia takúto potrebu nemajú. Je vlastná tým, ktorým chýba sebaúcta. My mu však nebudeme robiť to isté. Nebudeme ho ďalej znevažovať.

3. Nedovoľte, aby vaše emócie dostali to najlepšie, čo vo vás je

Kontrolu nad situáciou môžeme získať tak, že si uvedomíme, že máme na výber. Konkrétne máme pod kontrolou všetko, čo povieme. Môžeme chcieť vysvetľovať, obhajovať, argumentovať, spochybňovať, protiútočiť alebo sa vzdať a podriadiť, ale môžeme sa ovládnuť a tieto veci nerobiť.

Nie sme horší ako všetci ostatní na svete, nemusíme brať slová partnera rozhovoru doslova. Môžeme uznať jeho pocity: „myslím, že sa cítiš zle“, „musí to byť veľmi bolestivé“, alebo si nechať svoj názor pre seba. Sami sa rozhodneme, čo a kedy chceme prezradiť.

Môžeme sa rozhodnúť, že v tejto chvíli nebudeme nič hlásiť, pretože teraz nemá zmysel čokoľvek hovoriť.

Nemá záujem nás počúvať. To však neznamená, že ho budeme „ignorovať“. Urobíme vedomé rozhodnutie venovať jeho obvineniam presne toľko pozornosti, koľko si zaslúžia – žiadnu. Jednoducho predstierame, že počúvame. Môžeme prikyvovať v záujme zdanlivého úspechu.

Rozhodneme sa zostať pokojní a nenaletieť mu na jeho háčik. Nie je schopný nás vyprovokovať, tie slová s nami nemajú nič spoločné. Nemusíme reagovať, použijeme zdravý rozum a rozhodneme sa mlčať. Aj tak by nás nepočúval.

4. Získajte späť svoju sebaúctu

Ak by sme si jeho urážky brali osobne, boli by sme v stratovej pozícii. On má situáciu pod kontrolou. Svoju sebaúctu však môžeme získať späť tým, že si pripomenieme, že sme hodnotní napriek všetkým svojim chybám a všetkým nedokonalostiam.

Napriek všetkému, čo bolo povedané, nie sme pre ľudstvo menej cenní ako ktokoľvek iný. Aj keby boli jeho obvinenia pravdivé, len to dokazuje, že sme nedokonalí rovnako ako všetci ostatní. Naša „nedokonalosť“ ho nahnevala, čo môžeme len ľutovať.

Jeho kritika neodráža našu hodnotu. Napriek tomu nie je ľahké neskĺznuť do pochybností a sebakritiky. Aby ste si zachovali sebaúctu, pripomeňte si, že jeho slová sú slová dieťaťa v záchvate hnevu a nijako nepomáhajú ani jemu, ani nám.

Je celkom možné, aby sme sa ovládli a nepodľahli pokušeniu dať rovnakú detskú, nezrelú odpoveď.

Pretože sme dospelí. A rozhodneme sa prepnúť na iný „režim“. Rozhodneme sa, že najprv emocionálne pomôžeme sebe a až potom odpovieme človeku, s ktorým hovoríme. Rozhodneme sa upokojiť.

Pripomenieme si, že nie sme bezcenní. To neznamená, že sme lepší ako ostatní. Sme súčasťou ľudstva rovnako ako všetci ostatní. Diskutujúci nie je lepší ako my a my nie sme horší ako on. Obaja sme nedokonalé ľudské bytosti s ťažkým bremenom minulosti, ktoré ovplyvňuje náš vzájomný vzťah.