Najbližšia osoba. Niekto, kto je s nami po celý čas – od našich prvých dní. Niekto, o kom si myslíme, že by sme ho mali dôkladne poznať… Ale paradoxne sa často ukáže, že je to niekto, koho poznáme len povrchne. A tou osobou sme my. Poradca vysvetľuje, prečo je to tak.

PREČO SA NIEKEDY ANI NEOBŤAŽUJEME SPOZNAŤ SAMI SEBA

Naozaj nie je veľa ľudí, ktorí by od detstva rozvíjali schopnosť poznávať a skúmať samých seba. Sme viac zvyknutí učiť sa pravidlá, snažiť sa zapadnúť do toho, ako veci sú, alebo jednoducho konať podľa známych vzorcov, než sa pýtať sami seba: “Čo vlastne som?”

Vyrastáme, zvykáme si na určité masky a s pribúdajúcim vekom získavame ďalšie a ďalšie obrazy, pod ktorými sa skrýva ten najdôležitejší – náš vlastný.
Každý má na to iné dôvody. Niektorí ľudia sa tejto zručnosti jednoducho nenaučili, pretože v ich rodine nebol ten človek, ktorý by sa tak dobre poznal. Niektorí neboli od detstva v bezpečí, aby boli sami sebou, napríklad ak boli za nejaké pocity alebo správanie pokarhaní alebo zbavení lásky.
Niektoré rodiny sa veľmi obávali toho, čo by povedali ostatní, preto bolo dôležitejšie zachovať si určitý imidž ako vyjadriť svoje pravé ja. Iní vyrastali v situácii, keď “mama vie lepšie ako ty, či ti je zima alebo si hladný”. Niektorí boli neustále porovnávaní s inými, čo nebolo v ich prospech, a niektorí boli ignorovaní.
A v dôsledku toho sa v priebehu dospievania doslova vzdávame túžby byť sami sebou v prospech hodnotenia druhých, obáv a ambícií rodičov alebo jednoducho neschopnosti počuť a počúvať samých seba.

NEROZUMIEME SAMI SEBE: 4 NAJODHALENEJŠIE SITUÁCIE

Možno si ani neuvedomujeme, že sme sami sebe “záhadnými cudzincami”. Existujú situácie, v ktorých je to obzvlášť nápadné.
1. Nemáme kontakt so svojím telom.
Možno zistíte, že v prechodných štádiách sa vôbec necítite unavení, ale vaše telo vám bolesťami a nepríjemnými pocitmi pripomína, kedy si potrebujete oddýchnuť.
Alebo môžeme tri hodiny sedieť v nepohodlnej polohe a napätie si všimneme až vtedy, keď sa ozve ostrá bolesť v spodnej časti chrbta a nohy znecitlivejú natoľko, že nemôžeme niekoľko minút chodiť.
V reštaurácii alebo kaviarni necítime, čo si chceme objednať, a vyberieme si možnosť “ako všetci ostatní”, alebo dojeme všetky omrvinky bez toho, aby sme si uvedomili moment skutočného nasýtenia. Môže to súvisieť s tým, že v detstve bolo dôležitejšie neuraziť babičku, ktorá varila, ako cítiť, koľko jedla naše telo naozaj potrebuje.
2. Nepoznáme svoje skutočné túžby a ašpirácie
Ak boli naše sny a túžby neustále kritizované ako niečo hlúpe alebo nerealizovateľné, alebo ak boli akékoľvek “túžby” dieťaťa hodnotené ako nedôležité, bude ťažké nájsť kontakt s našimi skutočnými túžbami v dospelosti. A pritom práve na nich je postavená samotná “fungujúca” motivácia, pohon a oheň, ktorý nám dodáva energiu na ceste životom, ktorý by nás skutočne urobil šťastnými.
3. Neviete, ako sa cítite
Ak je vaša odpoveď na otázku: “Ako sa práve teraz cítite?” “Dobre”, “Nie dobre” alebo “Dobre”, a to nielen vtedy, keď sa nechcete podeliť o podrobnosti s niekým, koho nepoznáte, ale aj vtedy, keď si položíte podobnú otázku, môže to znamenať, že sa v skutočnosti nepoznáte.
Ak je ťažké odpovedať na otázku: “Čo teraz naozaj cítim?”, potom je pravdepodobné, že vám chýba zručnosť otvorene čeliť svojim pocitom. Môže to byť spôsobené tým, že málo chápeme, čo pocity vôbec sú, alebo tým, že si dovoľujeme len určitý “schválený” rozsah emócií a stavy ako hnev, podráždenie alebo zmätok spadajú pod naše vlastné vnútorné tabu.
4. Neuvedomujeme si, kto sme
Niekedy môže byť ťažké hovoriť o sebe, nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že nevieme, čo by sme mali povedať. Človek môže mať problém pochopiť, čo je na ňom jedinečné, čo vedie k vnímaniu, že všetci okolo neho (okrem neho) sú bystrí a úspešní.
To všetko sú znaky toho, že kontakt so sebou samým nebol vybudovaný na takej úrovni, aby ste mohli s istotou povedať, že sa dobre poznáte.

AKO SA KONEČNE SPOZNAŤ

Poznanie seba samého je zručnosť, ktorú môžete a mali by ste rozvíjať, ak chcete skutočne žiť svoj život, nie život niekoho iného.
1. Nadviažte kontakt so svojím telom
Niekoľkokrát denne sa pýtajte sami seba: “Ako sa práve teraz cítim telesne?” a snažte sa nájsť najrôznejšie nuansy, pričom každý deň zachádzajte do väčších a väčších detailov.
Preskúmajte túžby svojho tela, od výberu raňajok až po to, aké dotyky tkaniva si dnes želáte. Niekedy budete chcieť splývavý hodváb, ktorý pohladí vaše telo, inokedy sa budete chcieť zabaliť do mäkkej prikrývky, aby ste si vytvorili jemný, bezpečný kokón.
Naplánujte si ošetrenie tela (masáž, saunu, osteopatiu – čokoľvek, čo je vám najbližšie) a snažte sa nevenovať pozornosť svojim myšlienkam, ale sledovať pocity svojho tela počas celého sedenia. Aj obyčajná prechádzka môže byť spôsobom, ako prehĺbiť kontakt so svojím telom, ak nebudete myslieť na zoznam nákupov na zajtra, ale všetku svoju pozornosť sústredíte na to, ktoré svaly sa aktivujú pri každom kroku a kam sa v každom okamihu prechádzky posúva vaše ťažisko.
Akákoľvek uzemňujúca aktivita – soľný kúpeľ alebo chôdza naboso po piesku či zemi – vám tiež pomôže cítiť sa lepšie telesne, najmä ak dokážete odpútať svoju pozornosť od hlavy a preniesť ju do pocitov svojho tela v danom okamihu.
2. Zvýšte svoju emocionálnu inteligenciu
Podrobný zoznam pocitov nájdete na internete a v ťažkých situáciách, alebo ešte lepšie, jednoducho po ňom niekoľkokrát počas dňa prejdite očami a snažte sa uvedomiť si, ako sa práve cítite.
Niekedy to bude priamo súvisieť so situáciou a niekedy nemusíte vidieť priamy dôvod frustrácie, hnevu, podráždenia – ale aj to si budete musieť uvedomiť a vyriešiť sami pred sebou. Je dôležité, aby ste mechanicky nepriraďovali pocit ku kontextu, ale aby ste sa naučili presne identifikovať, čo sa vo vás deje.
Ďalším krokom môže byť skúmanie svojich pocitov z rôznych uhlov pohľadu: “Aký som, keď som smutný? Čo to vo mne naznačuje?”
V prípade, že pociťujete nejaký intenzívny zážitok, spýtajte sa sami seba, ako by ste ho chceli prežiť, namiesto toho, aby ste si zakazovali cítiť niečo, s čím si ešte neviete poradiť.
3. Začnite skúmať svoje túžby
Od otázky “Akú kávu chcem práve teraz?” až po “Aké by bolo moje ideálne zamestnanie?” Čo najčastejšie sa pristihujte pri automatických činnostiach a pýtajte sa sami seba: “Je to to, čo teraz naozaj chcem, alebo to robím len zo zvyku?”
Pre tých, ktorí majú problém snívať, môže fungovať aj toto: napíšte si zoznam 100 až 200 želaní. V priebehu tohto procesu sa vám to môže zdať nemožné, ale niekde v polovici zoznamu sa vaše vnútorné obmedzenia môžu uvoľniť a vy budete odvážnejšie písať to, čo v sebe skutočne chcete.
4. Zhromaždite si svoje vlastné “O čom som?”
Opäť sa pohybujte od malého ku globálnemu. Je dôležité byť ráno pol hodiny v tichu alebo ísť večer sám na prechádzku? Mám rád okolo seba minimalizmus alebo krásne, elegantné drobnosti zdobiace interiér? Ako sa obliekam, keď som unavený? Čím presne rád napĺňam svoju prácu?
Otázky môžu byť nekonečné, limitom je vaša predstavivosť. Dôležité je tu mať chuť skúmať, čo vás robí vami, bez toho, aby ste posudzovali, či je to normálne alebo nie. Všetko, čo sa vás týka, je dôležité.
Pochopenie seba samého je to, čo vám pomôže nielen postupne sa naplniť (pretože energiu prestanete vynakladať na udržiavanie masky dokonalosti pre niekoho iného), ale pomôže aj vašim deťom spoznať samých seba.
Práve mama a otec sú tí, ktorí dieťa oboznamujú s jeho pocitmi, stavmi a spôsobmi, ako ich prežívať bez toho, aby si ublížilo. Ak však túto zručnosť nemáme k dispozícii my sami, nebude možné pomôcť našim deťom rozpoznať, čo sa s nimi deje.
Keď spoznáme sami seba, bude ľahšie pochopiť aj iných. Prijímanie rôznych stavov, túžob a skutočností druhých začína práve uznaním, že všetky tieto veci, jedinečné vo svojej podstate, sú tu aj pre mňa.