„Manažuj svoju energiu, nie svoj čas.“ – Tony Schwartz

Presýtenosť podnetmi z okolitého prostredia sa stala charakteristickým znakom doby, ktorú žijeme. Možno na prvý pohľad to vyzerá, že my sme v tom nevinne a nemáme na to dosah a ani čas, no opak je pravdou. Aspoň čiastočne. Aj napriek reklamnému smogu, externým požiadavkám z okolia či neočakávaným udalostiam, sme my tí, ktorí môžu vypnúť tragické správy či naučiť sa hovoriť nie na požiadavky, ktoré skôr vysiľujú ako tešia.

Ale ako na to?

V prvom rade bude dobré, ak sa budeme poznať. To znamená vedieť, aký typ osobnosti sme resp. ako radi trávime čas, akým spôsobom dobíjame baterky a aké situácie nás vyvádzajú z miery, alebo aspoň dostávajú do nepohody. Pri príprave tohto blogu mi bolo inšpiráciou poznanie rozdielov medzi introvertmi a extrovertmi, čo je myslím jedna z najjednoduchších typológií osobností vôbec. Avšak ani Eysenckovo delenie na cholerika, sangvinika, melancholika a flegmatika nie je na zahodenie. Teda, nejde ani o to, aby sme sa vedeli zaradiť do nejakej škatuľky, ale o to, aby sme sa poznali. Ani jedna z typológií nie je ospravedlnením či oprávnením k nejakému typu správania, je skôr odpoveďou na to, čo má na správanie človeka vplyv a z čoho vychádza.

Už viem, kým som. Čo teraz?

Povedať formulku, že treba prijať samého seba v celej svojej šírke aj hĺbke by bolo príliš jednoduché. Ale možno práve jednoduchosť je tá cesta. Ak dokážeme prijať fakt, že z nás nikdy nebude veľký rečník, či naopak hĺbavé stíšenie sa nie je cesta pre nás, otvoríme si tým dvere k sebe samému a od tohto momentu je to len krôčik k tomu, aby sme si dokázali viesť svoj život smerom, ktorým chceme. Reálne čas, ktorý neustále plynie, nemáme šancu ovplyvniť. Môžeme ovplyvniť jedine svoju energiu, ktorú v rámci dňa môžeme manažovať.

Manažovať si prácu, na ktorú nemám vplyv?

Väčšina z nás pravdepodobne pracuje na pozíciách, ktoré majú pridelenú svoju agendu, stanovené KPIs či hraničné deadliny. To je fakt. Tieto externé podmienky nie sú závislé od našej vôle. No to, čo ide urobiť, je na základe sebapoznania si zmanažovať svoju vlastnú energiu. Náš organizmus funguje v tzv. cirkadiálnych cykloch, ktoré ovplyvňujú bdenie/spanie, meniace sa hladiny hormónov ovplyvňujú správanie atď. Ak nastáva dlhodobý problém v rámci cyklov, môže to viesť až k badateľným zmenám v správaní a výkonnosti človeka. Prečo o tom hovorím? Lebo v čím väčšej kondícii bude telo, tým jednoduchšie bude zaobchádzať s ním. Už Abraham Maslow definoval základné biologické potreby, ktorých naplnenie viedlo k možnosti pracovať na ďalších potrebách. Príklad zo života: počas striktnej diéty, po úraze, pri prechladnutí či po operácii nie ste naplno schopní podávať výkon. Všetka energia, ktorú máte, spotrebujete na to, aby vaše telo dokázalo fungovať. Preto už možno Hippokrates v dávnych dobách riekol: „Nech je strava našim liekom“ a ja len dodám, že ak chceme vydať zo seba čo najviac, musíme do tela prijať čo najviac. S rozumom.

Telo energiu má. Čo ďalej?

Ak nám po fyzickej stránke nič nechýba, na rad prichádza to, o čom sme si povedali na začiatku. T.j. poznanie seba samého a to nielen vo všeobecnosti, ale aj náš aktuálny stav. Žiadneho lepšieho manažéra svojej energie nenájdete, tak zvažujte, ako s ňou naložíte. Veľakrát sa stáva, že človek pod vplyvom vonkajších očakávaní sa snaží byť iným, akým skutočne je. To je už na zváženie, či takto vynaložená energia je vôbec efektívna. Častokrát potom nezvýši čas na nič iné a tým sa ochudobňujeme. V tomto bode sa však začíname približovať aj k veľmi populárnej téme time-managmentu. Každý človek má svoj najproduktívnejší čas dňa inokedy. Samozrejme, ak je tento čas skoro po obede, nepríde človek do práce pred obedom, hoci aj to by niekde bolo možné. 🙂 Poznanie toho, kedy budem potrebovať najviac energie je pomôckou na rozloženie svojich síl do dňa. Ak je niekto tvorivý skoro ráno, bude kontraproduktívne dávať brainstorming na večer. Ak viem, že zdrojom energie je striedanie aktivít, tak ich striedam. To sú tie momenty, kedy prechádzka na obed, zaplávanie si počas obeda, alebo krátky futbálek môžu prinavrátiť energiu a motiváciu k ďalším aktivitám dňa. Poznať samého seba nie je otázka jedného dňa. Je fajn byť zvedavý a občas sa zamyslieť nad tým, že prečo mi príprava príhovoru zaberie pár minút, ale napísať článok o tom je na pol dňa. Lenivosť nie je takmer nikdy odpoveď. Tým, že každý máme určité zaužívané vzorce správania a myslenia, si potrebujeme prispôsobovať svoj deň svojmu rytmu. Ak je niekto nočný vták, raňajšie stretnutia nebudú mať význam, jedine ak by ste chceli stretnúť nevyspatého človeka, ktorý má od sústredenia veľmi ďaleko.

Čakali ste niečo iné?

Mojím cieľom je skôr nakopnúť vás k zamysleniu, než vám dať návod na to, ako zvládnuť 100 úloh v rámci 24 hodín (ktorý aj tak nemám). Nie nad ničím ani nikým iným, ale nad sebou. A ani nie nad tým, čo by ste hneď mohli zmeniť, aby vám život ľahšie plynul. Na to, aby ste mohli urobiť osožné zmeny, potrebujete vedieť, kým v skutočnosti ste. A perlička na záver. O kreativite sa na psychoblogu ešte dočítate, no toto zistenie som si nemohla nechať pre seba. Podľa jednej z posledných štúdií je možné nabudiť kreativitu aj za pomoci elektród smerujúcich priamo do mozgu. Troška komplikované na bežný deň. Ak to ani vás neláka, skúste nájsť tú svoju cestu, ako vyťažiť zo svojho potenciálu čo najviac produktívnej energie.

Možno ostanete prekvapení, čo všetko sa dá. 🙂