Každý z nás sa v priemere sťažuje – na život, ľudí, okolnosti, na seba – až 15-30-krát denne. Väčšinou si to však ani nevšimneme. K čomu tento zvyk vedie a ako sa ho môžeme zbaviť?
Sofia sa neustále sťažuje na všetko, od politiky až po sortiment v supermarkete, a jej manžel to už nemôže vydržať. “Vyjadrujem svoju nespokojnosť, pretože ma niečo rozčuľuje, on sa rozčúli, ja sa rozčúlim ešte viac, pohádame sa… a tak ďalej,” hovorí svojej rodinnej terapeutke.
AKÝ JE DOPAD
Zdravie
Neustále vyjadrovanie nespokojnosti nielenže narúša pokoj v rodine, ale ohrozuje aj zdravie sťažovateľa. Štúdia Stanfordskej univerzity zistila, že nekonečné sťažovanie sa vedie k zmenšeniu objemu hipokampu, oblasti mozgu, ktorá je z veľkej časti zodpovedná za rozhodovanie a pamäť. Mimochodom, Alzheimerova choroba tiež znižuje objem hipokampu.
Keď sa sťažujeme, stúpa nám hladina kortizolu a následne aj krvný tlak a hladina cukru v krvi. Z dlhodobého hľadiska to môže viesť k srdcovým ochoreniam a cukrovke.
O vzťahoch
Čo sa týka krátkodobého a zjavného účinku, neustále sťažovanie sa nahlodáva partnerské vzťahy, dokonca aj tie, ktoré sú inak celkom šťastné, hovorí Gwendolyn Seidmanová, docentka psychológie na Albright College (Pensylvánia, USA). “Sťažnosti môžu byť pre toho, kto ich musí počúvať, veľmi nepríjemné, najmä ak ten, kto sa sťažuje, nerobí nič pre vyriešenie problému a neprijíma pomoc alebo radu od partnera,” vysvetľuje.
Psychologička pripomína, že negatívne udalosti vždy zanechávajú silnejší dojem ako tie pozitívne. “Obrazne povedané, strata 20 dolárov je vnímaná oveľa emotívnejšie ako výhra 20 dolárov,” hovorí. – Platí to aj pre párové vzťahy.”
Výskum ukazuje, že na to, aby sa vykompenzovala jedna nepríjemná epizóda (napríklad zraňujúce slová alebo kritika), je potrebných najmenej päť pozitívnych udalostí.
Akákoľvek negativita odčerpáva energiu a vyčerpáva nás, dodáva Susan Heitlerová, praktická psychologička z Denveru a autorka knihy Sila dvoch. Navyše zvyk sťažovať sa je nákazlivý. Ak je k nemu náchylný jeden z partnerov, je veľmi pravdepodobné, že aj ten druhý začne skôr či neskôr nariekať.
Ak sa snažíte ponúknuť pozitívny pohľad na situáciu, môže to viesť ku konfliktu: partner má pocit, že nie je vypočutý alebo podporovaný. Ako potom reagovať? Najlepšou možnosťou je podľa odborníka držať sa formulky “Áno… a zároveň…”. Týmto spôsobom dáte najavo, že partnera počujete, a zároveň ponúknete alternatívny pohľad na vec.
ČO ROBIŤ
Z toho všetkého zrejme vyplýva, že v rodinnom živote je lepšie vyhnúť sa akýmkoľvek sťažnostiam vôbec. Nie je to však pravda: sťažnosť nie je to isté ako sťažnosť. Môže byť užitočná, konštruktívna a ďalej posilňovať puto medzi partnermi, hovorí rodinný terapeut Adam Smithy.
Napríklad, keď sa hneváte na správanie šéfa, veľmi podporíte myšlienku, že sa môžete podeliť o pocity so svojím partneromv
Podobne je úľavou, keď sa môžete s milovanou osobou podeliť o svoje obavy zo znepokojujúcich politických správ. “Len málo vecí je vo vzťahu tak dôležitých ako vedomie, že náš partner je vždy nablízku, že nás uteší a pomôže nám, že mu môžeme dôverovať,” poznamenáva Adam Smithee.
1. Vypočujte si blízkych
Samozrejme, platí to aj pre vzťahy s ostatnými členmi rodiny. Anna sa ustavične sťažovala na život, až jej osemročný syn jedného dňa povedal, že už nemôže ďalej počúvať, ako sa na niečo sťažuje. Tie slová ju zasiahli. “Povedala som si: ‘To stačí,'” spomína o dva roky neskôr. – Musela som sa naučiť byť optimistickejšia a pozitívnejšia. Nepredstierať, že som iná, ale naozaj sa zmeniť. A to zlepšilo môj vzťah so synom. Teraz už viem, ako ho povzbudiť.
2. Hľadanie riešenia problému
“Musíme sa naučiť diskutovať o probléme priamo s človekom, od ktorého závisí jeho riešenie, a to láskavo a taktne,” píše presvedčivo kňaz Will Bowen, autor bestselleru Svet bez sťažností.
V niektorých prípadoch riešenie závisí od nás samých. Ak napríklad šéf vždy mešká na stretnutia, pričom od zamestnancov vyžaduje, aby chodili načas, môžeme si na stretnutia vziať notebook a pracovať, namiesto toho, aby sme strácali čas čakaním na šéfa.
3. Zlomte zvyk
Sťažovaním sa desiatkykrát denne ľudia len “vypúšťajú paru” bez toho, aby sa snažili riešiť svoje problémy. Odborník nabáda úplne sa zbaviť zvyku fňukania. Pred niekoľkými rokmi navrhol účinný spôsob, ako zvýšiť sebakontrolu: noste fialový náramok, ktorý by ste si mali dať na druhú ruku, keď sa prichytíte pri fňukaní. Cieľom je udržať ho na sebe 21 dní. Ako sa ukázalo, zvládnuť to je spočiatku veľmi ťažké.
“Prvý týždeň si budete náramok nasadzovať každý deň 10 až 20-krát. Po mesiaci ho budete mať na ruke deň alebo dva, čím ďalej, tým dlhšie,” píše. – Mnohí ľudia si myslia, že sa vôbec nesťažujú a že sú rozhodne pozitívne zmýšľajúci. Ale to len dovtedy, kým nezačnú náramok sami nosiť!”
Samotnému Willovi Bowenovi sa podarilo “prejsť vzdialenosť” už po troch mesiacoch; väčšine ľudí trvá približne päť mesiacov, kým dosiahnu výsledky
Metóda má mnoho nasledovníkov: vo viac ako 180 krajinách sa predalo približne 11 miliónov fialových náramkov. A to všetko preto, že keď sa naučíme sledovať negatívne myšlienky a vedome sa ich vzdáme, do nášho života prídu dlho očakávané pozitívne zmeny. Aspoň to sľubuje Will Bowen.