Zdroj

Pandémia COVID-19 viedla k potrebe implementácie určitých obmedzení, ktoré vo väčšej či menšej miere ovplyvňujú každodenné fungovanie spoločnosti. V rôznych krajinách môžu byť rôzne, no vo všeobecnosti možno povedať, že určite môžu mať negatívny vplyv na blaho človeka. Ako zavedené obmedzenia ovplyvnili duševné zdravie ľudí?

Hoci pandémia COVID-19 trvá menej ako dva roky, niektorí ľudia majú pocit, akoby trvala oveľa dlhšie. Pôvodne vzbudzoval patogén u väčšiny ľudí strach, no v súčasnosti sa už dá povedať, že sme si na jeho prítomnosť vo svete do istej miery zvykli. Avšak tak, ako si v skutočnosti môžete zvyknúť na to, že COVID-19 stále útočí na množstvo ľudí, ťažšie je zmieriť sa s niečím iným – s obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19.

Obmedzenia a duševné zdravie zamestnancov

Veľa ľudí pracujúcich z domu sa sťažuje na nedostatok motivácie a na rozdiel od zdania je to aspoň čiastočne pochopiteľné. Zrazu nemusíte skoro vstávať, pekne sa nalíčiť či obliekať do elegantných šiat ale profesionálne povinnosti je možné vykonávať aj v pohodlnej teplákovej súprave.

Môže sa to zdať ako lákavá perspektíva, ale v praxi môže byť práca z domu na dlhý čas veľmi únavná, napríklad preto, že je ťažké oddeliť profesionálny život od toho domáceho. Keďže práca na diaľku má určité výhody, môže to nepopierateľne zhoršiť psychický stav zamestnancov.

Stojí za zmienku, že práca z domu môže byť niekedy oveľa náročnejšia ako práca v kancelárii – o tom netreba presviedčať tých, ktorých deti sa učia tiež z domu. Neustále otázky detí či partnera môžu narúšať koncentráciu, no vedú aj k narastajúcemu pocitu frustrácie a túžby vrátiť sa čo najskôr do kancelárie zamestnávateľa.

Obmedzenia majú negatívny vplyv aj na duševné zdravie zamestnancov, a to aj z iného dôvodu. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam sú niektorí jednoducho bez práce – hovoríme tu napríklad o organizátoroch rôznych podujatí. Iní ľudia sa zasa obávajú, že môžu kedykoľvek prísť o prácu napr. čašníci.

Obmedzenia a ich vplyv na psychiku dieťaťa

Niektorí z najmenších detí sa tešia, keď nemusia chodiť do školy – tešia sa, že môžu vstať neskôr alebo počas vyučovania, v druhej záložke prehliadača si zahrať nejaké počítačové hry. Tí študenti, ktorým záleží na učení a dobrých známkach, však často hovoria, že vzdelávanie z domu ich neovplyvňuje pozitívne.

Takéto vyučovanie môže byť náročné nielen pre študentov, ale aj pre učiteľov, ktorí majú rôzne technické problémy. Navyše, nevýhodou mnohých študentov je nestabilné internetové pripojenie, ktoré môže brániť priebežnému sledovaniu učiva a písaniu testu.

Všetky tieto ťažkosti môžu nakoniec viesť k tomu, že deti a dospievajúci budú podráždení alebo depresívni.

Tu stojí za zmienku, že izolácia od rovesníkov môže u malých detí viesť k depresívnej nálade. Tak ako to niektorým žiakom vôbec nevadí, niektorí žiaci to znášajú ťažko a v konečnom dôsledku môže sociálna izolácia vyústiť až do rozvoja depresívnych či úzkostných porúch.

Obmedzenia a duševné poruchy

V poslednom čase sa v rôznych médiách môžete stretnúť s informáciami, že v súčasnosti narastá výskyt rôznych duševných porúch, hlavne depresií a úzkostných porúch. Príčin tohto vývoja je veľa, môže to byť spôsobené neustálym rizikom ochorenia, strachom zo straty zamestnania, ale aj obmedzeniami.

Kvôli nariadeným zmenám sa mnohí ľudia jednoducho cítia zle – v konečnom dôsledku sa obmedzila možnosť zúčastňovať sa kultúrnych podujatí, dovolenkových výletov či jednoducho tráviť čas v spoločnosti priateľov.

Návrat k rovnováhe neuľahčuje ani fakt, že nikto poriadne nevie, ako dlho bude nepriaznivá epidemiologická situácia pretrvávať – obmedzenia nás môžu sprevádzať niekoľko mesiacov aj niekoľko rokov.