Človek sa človekom nerodí, ale stáva sa ním
Človek sa rodí s určitým typom osobnosti, s určitým temperamentom. A to sú akoby ľudské vlastnosti, ktoré sú stabilné, ale svoju konečnú podobu získavajú v procese rastu človeka v sociálnom prostredí.
Osobnosť sa vyznačuje tým, že má zásady, postoje, názory, hodnotové orientácie, potreby, motívy a záujmy. A keďže každá z týchto kategórií má mnoho charakteristík a ich kombinácií, dostávame jedinečného človeka, osobnosť, ktorá sa rozhodne líši od ostatných ľudí
Najplodnejším obdobím, keď sa tieto charakteristiky objavujú a rozvíjajú, je detstvo a dospievanie. Samozrejme, neskôr sa ďalej formujú, upresňujú, lepšie chápu a prehlbujú
V zásade existujú dva spôsoby formovania osobnosti
Prvý spôsob je, keď bezprostredné okolie už má určitý plán pre rozvoj dieťaťa a učí ho podľa tohto plánu. A v tomto prípade, ak sa väčšina vrodených (t. j. nemenných) ľudských vlastností rodičov a detí zhoduje, nebude táto cesta pre jedinca veľmi traumatizujúca. Ak sa ukáţe, ţe sú radikálne protikladné, potom bude pre rodičov aj dieťa veľmi ťaţká interakcia.
Druhou možnosťou je pozorovať dieťa, jeho vlastnosti. To znamená spoznať vrodené vlastnosti, ktoré človek už má. Potom na základe toho, a ak je to potrebné, rozšíriť videnie sveta dieťaťa a navrhnúť smer vývoja s prihliadnutím na vlastnosti dieťaťa. V tomto prípade má dieťa možnosť čo najviac sa otvoriť a stať sa samým sebou – najlepším stelesnením a kombináciou vrodených vlastností a získaných čŕt.
Samozrejme, veľký význam majú osobnostné vlastnosti rodičov a ďalších blízkych osôb dieťaťa. Niektorí sú lojálnejší a flexibilnejší. Niektoré sú autoritatívnejšie a zásadovejšie. Pre niektorých sú vedúcimi vodítkami obavy a pre iných úroveň energie a jej realizácia.
Veľký význam majú aj charakteristiky rodinného prostredia ako celku – ide o širší kolektívny obraz prostredia dieťaťa. Jedna vec je, ak je v prostredí dieťaťa jedna úzkostlivá osoba, zatiaľ čo ostatní sú optimistickejší a odolnejší voči stresu. Iné je, ak je úzkostná väčšina dospelých v okolí dieťaťa. Predpokladá sa, že ak je v okolí dieťaťa aspoň jedna stabilná, vrelá a prijímajúca osoba, výrazne to zvýši šance na rast harmonickej osobnosti.
Rozvinutá a harmonická osobnosť je najistejšou cestou k dosiahnutiu osobného šťastia. Veď zmyslom života nie je žiť ho určitým spôsobom, ale poznať seba samého, svoju osobnosť, a s využitím vlastných vlastností robiť vo svojom živote rozhodnutia, ktoré povedú k vytvoreniu najlepšieho života pre tohto človeka.
V mnohých prípadoch sú depresívne epizódy v živote človeka nejakým spôsobom spojené so stratou tejto jedinečnej cesty. Je to ako strata vlastného jedinečného kódu šťastia. Vtedy môže život stratiť svoje farby, stať sa neradostným
Z ľudí s podobnými vrodenými vlastnosťami v rôznych sociálnych prostrediach vyrastajú veľmi rozdielne osobnosti
Preto je úloha rodinného prostredia pri formovaní a raste osobnosti veľmi dôležitá. Je ako pilot lietadla, ktorý ho môže nasmerovať tak, aby sa cesta skončila katastrofou, alebo ho môže nasmerovať do krajiny snov a šťastného života