Možno ste sa po prečítaní titulku pýtali sami seba, či som sa náhodou trochu nepomiatla. Ekzém je predsa kožná choroba, s ktorou sa chodí ku kožnej lekárke, ktorá nám zväčša predpíše nejaké mastičky a medzi rečou nás pokarhá za kozmetiku, ktorú aktuálne používame. Ale naozaj? Je príčinou ekzému nesprávne zvolená kozmetika, ktorú používame niekoľko rokov a zrovna teraz sa koža rozhodla, že už má toho dosť? Možno. V niektorých prípadoch. V iných by sme zas zistili, že sa za prejaveným ekzémom môže skrývať to, ako sa máme.

Atopický ekzém je spolu s ďalšími kožnými ochoreniami a spolu s bolesťami hlavy, chrbta, vysokým krvným tlakom, alergiami, únavovým syndrómom a ďalšími, považovaný za jednu z najrozšírenejších tzv. psychosomatických chorôb. Slovo psychosomatický pochádza z gréčtiny a poukazuje na vzájomné prepojenie duše (psyché) a tela (soma). O dualite tela a duše hovoril už významný starogrécky filozof Platón a jeho žiak Aristoteles. Platón považoval dušu za podstatu človeka, ktorá, na rozdiel od tela, pretrváva a vládne nad ním. Tvrdil tiež ale, že o telo je potrebné sa starať. Aristoteles vnímal telo ako základňu, ktorá dáva duši formu a spojenie duše a tela považoval za zmysel, silu a cieľ.

Podstatou psychosomatického prístupu k pacientovi je komplexný pohľad na zdravie. To znamená, že sa za príčinu choroby nepovažuje priamočiaro nejaký fyziologický vplyv, ale berú sa do úvahy aj psychologické a sociálne vplyvy. V našich podmienkach zatiaľ stále prevláda zaužívaný prístup k pacientovi, kedy sa primárne lekár venuje odstráneniu telesných príznakov choroby liekmi, ktoré niekedy, aj niekoľkokrát po sebe predpísané, nezaberajú, no medzičasom vedľajšími účinkami ničia črevnú mikroflóru pacientov a oslabujú ich imunitu. Pokiaľ lieky nezaberú, podstupuje pacient časovo aj psychicky náročné vyšetrenia u špecialistov a návšteva psychológa alebo psychiatra je často medzi poslednými možnosťami. Ostatní odborníci sa na jeho životné obdobie a na to, čo aktuálne prežíva, zväčša nepýtajú. Akoby to s chorobami nesúviselo. Polemizovať nad tým, aké sú dôvody tohto stavu zdravotníctva, môže byť témou iného článku, určite nejde len o prístup lekárov, ale aj inštitucionálneho nastavenia zdravotníctva, kedy nie je na pacienta dostatok času, hraníc intímnej zóny pacientov súvisiacich s neschopnosťou/neochotou zdieľať informácie zo svojho súkromia a pod.

Telo ako reč duše

Aj vám sa stáva, že keď sa máte dobre, prežívate úspešné a radostné obdobie, zlepší sa vám pleť, ustúpi migréna, ľahšie sa vám dýcha, máte viac energie a ostatní vám hovoria, že žiarite? Psychická pohoda sa odrazí v telesnom fungovaní a v celkovom vyžarovaní. Podobne je to so psychickou nepohodou. Psychiater Radkin Honzák hovorí, že „so stresom a negatívnymi emóciami sa dostávame do chorôb a do nemocníc“.

V pôvode chorôb, ktoré sa prejavujú telesne, ležia podľa neho často emocionálne problémy, ktorých základy sú položené už v detstve. Súvisia predovšetkým s kvalitou vzťahu dieťaťa k matke (alebo inej osobe, ktorá sa o neho stará) – viac informácií o vzťahovej väzbe nájdete v našom článku.

Ďalšími faktormi prispievajúcimi k vzniku psychosomatických chorôb sú, okrem dedičných predispozícií, rôzne podnety vyvolávajúce negatívne emócie a z nich vyplývajúce negatívne reakcie. Ide zväčša o nenapĺňanie našich biologických alebo psychosociálnych potrieb a významným faktorom je stres. Súvis s našimi ochoreniami máva veľmi často životospráva a zjednodušene povedané to, čo dostaneme do nášho tráviaceho traktu. Nejde len o stravu, ale napríklad aj o kvalitu vody, ovzdušia a množstvo prijímaných liekov. Z výskumných záverov posledných desiatich rokov totiž vyplýva, že asi až 70-90 % mozgových chemikálií sa nám tvorí v bruchu. Brušné baktérie produkujú tzv. neuróny (nervové bunky) a neurotransmitery (chemické látky prenášajúce v mozgu signály medzi neurónmi). Črevná flóra komunikuje s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu. Hladina neurotransmiterov v mozgu zohráva kľúčovú úlohu pri mnohých psychických poruchách (napr. pri depresii).

Fínski vedci (Numenmaa L., Glerean E., Hari R., Hietanen J. K.)  v roku 2013 publikovali štúdiu s názvom Telesné mapy emócií (Bodily maps of emotions), v ktorej pomocou zobrazovacích techník dospeli k názoru, že máme všetci veľmi podobné telesné prežívanie spojené s emóciami (viď. obrázok).

psychosomatika

Prvý riadok: hnev, strach, znechutenie, šťastie, smútok, prekvapenie, neutrálny stav, Druhý riadok: úzkosť, láska, depresia, opovrhnutie, pýcha, hanba, zlosť

Teplé farby (oranžová, červená) zobrazujú oblasti tela, v ktorých daná emócia naberá na sile a studené farby (odtiene modrej) zas tie oblasti tela, kde je pociťovanie pri určitej emócií znížené.

Ako „nesomatizovať“?

Čo môžeme urobiť pre to, aby naše telo nemuselo padnúť do choroby kvôli tomu, že sa cítime vnútorne zle? Český lekár Jan Hnízdil hovorí, že každá choroba je informácia o tom, aký človek je a ako a v akých podmienkach, spoločenských a rodinných, žije. Choroba tak zo psychosomatického pohľadu nie je niečo pasívne, čo sa nám len tak z čista jasna stane. Človek svojím konaním, životným štýlom, prežívaním a myslením zohráva v procese ochorenia sám istú úlohu. Potrebuje ju pochopiť a začať so zmenou k lepšiemu zdraviu sám u seba. Zdá sa teda, že sami máme určitú zodpovednosť na tom, ako sme zdraví alebo chorí a dokážeme mnoho okolností a svojich postojov ovplyvniť tak, aby sme sa cítili lepšie. Môžeme sa opýtať samých seba, s čím sme nespokojní a čo potrebujeme. Môžeme zmeniť prostredie, v ktorom žijeme, aktívne sa venovať komunikácii s blízkymi a náprave vzájomných vzťahov, zobrať si dovolenku v práci, zvoliť zdravší jedálniček, viac sa hýbať a podobne.

Orgány v tele majú z pohľadu psychosomatiky svoje symbolické funkcie, ktoré nám môžu poskytnúť hypotézy alebo vodítka (symbolické funkcie nie sú ale vyčerpávajúcimi príčinami psychosomatických porúch!)  pri uvažovaní o tom, čo nám chcú dať najavo, keď sú choré. Koža sa napríklad vníma ako určitá hranica organizmu, ktorá nás chráni pred okolím. Ekzém tak môže poukazovať na problémy s okolím a vo vzťahoch. Alebo je prejavom niečoho, čo v sebe skrývame, či sebapoškodzovacích myšlienok.

Ako to máte Vy? Čo vám na súčasnom stave vadí a čo vyhovuje? Čo potrebujete, aby to bolo lepšie? A čo pre to môžete Vy sami urobiť? Alebo čo Vám pomohlo v minulosti? Ak máte chuť, podeľte sa o svoje skúsenosti a názory v diskusii pod článkom.

Radkin Honzák vtipne poznamenáva: „Buďme na seba dobrí! To, že si kúpime dvadsať kremrolí a tri torty ešte ale neznamená, že sa o seba staráme“ a sformuloval tri tipy, ktoré môžeme zakomponovať do svojho správania a predchádzať tak chorobám:

  • Vykašlime sa na kontrolovanie všetkého. Potreba mať všetko pod kontrolou zvyšuje pocit nebezpečenstva a tým našu nepohodu.
  • Prestaňme sa ponáhľať. Alebo naučme sa relaxovať. Možno vás zaujme niečo z týchto záujmov a záľub
  • Dodržujme kvalitný spánkový režim. Spime pravidelne, ideálne v noci, v tme a dostatočne dlho. Spánok okrem iného zlepšuje imunitu, funkcie pamäte, prečisťuje mozog, stabilizuje metabolizmus a urýchľuje redukčné procesy – to znamená, že keď spíme, chudneme 🙂 .

Čo sa robí s ekzémom v psychoterapii?

Psychoterapeutická práca s pacientmi, ktorí prichádzajú so psychosomatickým ochorením vychádza z jeho predpokladaných príčin, tj. často zo spomínaných problémov s ranou vzťahovou väzbou s matkou. Terapeut sa bude zaujímať o pocity pacienta, o jeho nálady, sociálne okolie, o celú jeho osobnosť a mali by spolu postupne utvoriť dôverný vzťah. Vzťah, v ktorom sa pacient bude cítiť bezpečne a bude v ňom vidieť istotu, aby si v ňom dovolil úprimne prežívať svoje pocity. Budú spolu hľadať spôsob, ako by mohol byť pacient viac v kontakte so sebou samým. Predpokladá sa zažitie tzv. korektívnej skúsenosti, teda zažitie si svojich starých emocionálnych vzorcov v novom prostredí s osobou – terapeutom, s ktorým už má pacient dobrý vzťah, a tak mu táto skúsenosť „opraví“  emócie z minulosti a pacient si zažije novú skúsenosť, uvedomí si, že to môže byť aj inak ako doteraz. Ako dospelý človek dostane možnosť prehodnotiť svoje emócie v bezpečnom prostredí terapie.