Predpokladá sa, že perfekcionista v tíme má cenu zlata, ale v skutočnosti to tak nie je. Perfekcionizmus má však v každej oblasti života viac nevýhod ako výhod. Povieme vám, s čím súvisí, a ponúkneme vám, aby ste si túžbu po dokonalosti otestovali.

Perfekcionista sa snaží byť správny, dokonalý a jednoducho najlepší doslova vo všetkom – v štúdiu, v práci, v komunikácii s blízkymi. S rovnakou dôkladnosťou pristupuje napríklad aj k vlastnému vzhľadu, pričom si potrpí aj na tie najmenšie nedostatky. Psychologička Maria Hochunská poznamenáva, že takíto ľudia sa často hodnotia podľa výsledkov vlastnej činnosti.

AKO ROZPOZNAŤ PERFEKCIONIZMUS

Tu sú niektoré z najčastejších príznakov perfekcionizmu:

  1. snažíte sa dosiahnuť dokonalý výsledok v niektorej oblasti svojho života – možno dokonca vo viacerých;
  2. ak urobíte chybu, vnímate ju ako totálne zlyhanie a katastrofu;
  3. často ste nespokojní sami so sebou alebo s inými – príbuznými, priateľmi, kolegami;
  4. desí vás prístup vašich kolegov v práci k ich povinnostiam – zdá sa vám čudné, že sa nesnažia robiť toľko ako vy;
  5. nechcete to dobré, chcete to najlepšie, preto často znehodnocujete to, čo ste už dosiahli.
  6. vnútorný kritik si nikdy nedá pokoj a neustále vám pripomína, že ste leniví a netalentovaní a všetko by ste mohli robiť oveľa lepšie;
  7. môžete skončiť, ak ste si istí, že to nedokážete urobiť dobre na prvýkrát. Alebo môžete odkladať zo strachu, že urobíte chybu – neradi “skúšate”.

K ČOMU MÔŽE VIESŤ PERFEKCIONIZMUS

Prehnané nároky na seba a nekonečná snaha o dosiahnutie ideálu sa môžu zmeniť na množstvo psychických problémov. Perfekcionisti tak často trpia úzkosťou a neistotou, stále majú pocit, že “niečo nie je v poriadku”, vždy očakávajú zlyhanie a katastrofu.

Pri hodnotení seba a druhých sa spoliehajú na kognitívne skreslenia, ktoré spôsobujú, že sa cítia ako bezcenní zúfalci, trpia syndrómom podvodníka alebo sa cítia ako “nie dosť dobrí rodičia”. Perfekcionistu nepresvedčia ani skutočné fakty, ktoré ukazujú, že veci nie sú až také zlé – stále nebude spokojný.

Perfekcionizmus sa spája aj s emocionálnym vyhorením a depresiou. Tá vzniká ako dôsledok duševného a emocionálneho vyčerpania spôsobeného nadmerným mentálnym a psychickým vypätím.

ČO ROBIŤ S PERFEKCIONIZMOM

Perfekcionisti ťažko prijímajú pomoc, pretože sú presvedčení, že všetko zvládnu sami. Spočiatku je však dôležité jednoducho si uvedomiť problém a zamyslieť sa nad tým, čo sa vám deje. Môžete si položiť napríklad tieto otázky: Čo mám z tohto postoja k životu? Čo tým získavam a čo strácam? V čom mi perfekcionizmus pomáha a v čom mi naopak prekáža? Možno zistíte, že zarábate dobré peniaze, ale vaše zdravie príliš trpí kvôli nedostatku spánku a odpočinku. Potom sa môžete pokúsiť konať podľa návodu.

1. Zistite, kto vám vštepil takéto presvedčenie

Je dôležité nájsť zdroj: kedy ste si prvýkrát mysleli, že by ste mali byť ideálnou matkou, nevestou, manželkou, zamestnankyňou? Kedy ste si uvedomili, že nemáte priestor na chyby? Kto vás mohol ovplyvniť? Bol ten človek šťastný?

2. Nerobte všetko “dokonale”

Uskutočnite experiment: vyberte si 3 – 5 úloh a skúste ich zámerne nerobiť “na jednotku”. A potom zhodnoťte výsledok: odovzdali ste prácu, s ktorou ste na 80 % spokojní, pričom ste očakávali pokarhanie od šéfa, odsúdenie od kolegov. Nakoniec sa ukáže, že s vašou prácou boli spokojní všetci – a vy ste na ňu vynaložili o polovicu menej, ako ste mohli.

3. Pracujte s povinnými vecami

Vytvorte si zoznam toho, aký by ste mali byť, čo od seba očakávate. Pravdepodobne tam budú rôzne maximy typu “mal by som vždy vyzerať čo najlepšie”, “ľudia by ma mali mať radi”, “nemal by som sa hnevať”. A potom sa na zoznam pozrite a zamyslite sa – je vôbec reálne toto všetko dosiahnuť?