Politika sa nezaobíde bez manipulácie s citmi voličov – ale na ktoré emócie voličov sa zameriavajú lovci hlasov a ľudomilovia? Tu je názor odborníka.

Príslušnosť voličov k ľavici alebo pravici, konzervatívcom alebo liberálom by sa v ideálnom svete mala určovať na základe uceleného systému faktov, ktoré politici poskytujú. Je zrejmé, že politické postoje ovplyvňuje aj vzdelanie, pohlavie a povolanie, ale to zďaleka nie sú všetky faktory. Doktor Amir Levin, riaditeľ Bhava Therapy Group v New Yorku, poukazuje na to, že za politickým presvedčením sa často skrývajú veľmi špecifické emocionálne potreby.

1. PREŽITIE A BEZPEČNOSŤ

Najsilnejším typom politického posolstva, ktoré doslova preniká do duší ľudí, je apel na základný inštinkt: prežitie a vyhýbanie sa nebezpečenstvu. Ak politici pravidelne využívajú tému straty pre voličov – môže to byť bezpečnosť, pohodlie, sloboda alebo prístup k zdrojom – môžu dúfať, že budú mať ohlas.

2. SEN O SPASITEĽOVI

Keď sa ľudia niečoho boja a nevedia, ako sa so svojím strachom vyrovnať, menia sa na obete, ktoré budú hľadať pomoc u iných, ktorí zasa využijú ich zraniteľnosť a bezmocnosť vo svoj prospech.

Pre politikov je to veľmi výhodná situácia – keď voliči pociťujú racionálny alebo iracionálny strach, prestávajú uvažovať v zmysle príčin a dôsledkov a faktov.
A ak takýchto politikov vnímajú ako spasiteľov a hrdinov, pravdepodobne ich podporia. V takejto situácii majú ľudia tendenciu zabúdať, že poslanci a senátori sú ľudia ako oni sami a v skutočnosti nemusia nič povedať.

3. POCIT SPOLUPATRIČNOSTI K VÄČŠIEMU CELKU

Ľudia sú spoločenské tvory a sú naprogramovaní na príslušnosť k nejakému spoločenstvu, či už ide o rodinu, kmeň, pracovný kolektív alebo záujmovú skupinu. To prináša pocit bezpečia, pohodlia a pocit “spolupatričnosti”.
Psychoterapeuti tvrdia, že príslušnosť ku kolektívu vedie k produkcii hormónov, ako je oxytocín (hormón lásky) a endorfín (dokáže blokovať bolesť).
Mimochodom, podobné emócie zažívajú fanúšikovia na zápasoch, keď vykrikujú chorály a stoja plece pri pleci, ľudia na koncertoch a zhromaždeniach. To všetko pomáha prekonať sociálnu izoláciu a odcudzenie, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného života.
Ak sa politici spoliehajú na inštinktívnu potrebu patriť k niečomu väčšiemu, dokážu vytvoriť rozsiahle hnutia, ktoré povedú k tektonickým zmenám v spoločnosti.

4. NÁDEJ NA POKROK A ZMENU

Ľudia majú často pocit, že sa zasekli na určitom stupni, že chcú zmenu, “závan čerstvého vzduchu”, inšpiráciu. Okrem toho väčšina vníma pokrok a posun vpred ako jednoznačné dobro.
Keď politici presadzujú progresívne a reformné myšlienky, vzrušujú ľudí, ktorí sa cítia bezmocní pri riadení svojich vlastných životov
Aj keď politické idey nemajú nič spoločné s realitou a sú čistým populizmom, aj keď politici nemajú žiadny skutočný plán, taktiku a stratégiu. Hlavné je nadchnúť voličov nádejou, že sú schopní uskutočniť svoje sny.

5. HĽADANIE ZMYSLU ŽIVOTA

Existenciálnou krízou si prešiel každý, ale tých, ktorí ňou ešte neprešli, predsa len dostihne. Nie je prekvapujúce, že jednou zo základných ľudských potrieb, ktoré treba uspokojiť, je pochopenie zmyslu života.
Niekedy vám to unikne, a vtedy potrebujete sprievodcu, gurua alebo sprievodcu, ktorý vám pomôže chytiť ho za chvost. A zmysel života potrebujú uchopiť najmä tí, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii, čelia strate.