Kritické myslenie je dôležitým nástrojom v každodennom živote, ale je to aj zbraň, ktorá sa môže ľahko obrátiť proti nám. Najmä ak máme vo zvyku neustále si nadávať za rôzne neúspechy.

Sebakritika môže byť produktívna, pretože nám umožňuje zamyslieť sa nad našimi predchádzajúcimi skúsenosťami, pochopiť, čo presne sme urobili zle a ako presne by sme mali reštrukturalizovať náš model správania. Iná vec je, ak si pravidelne nadávame aj za tie najmenšie zlyhania, a to nám v konečnom dôsledku otravuje život.

Doktorka Alice Boyceová odporúča položiť si sedem otázok, aby ste pochopili, prečo ste na seba takí prísni.

1. JE VAŠA SEBAKRITIKA FORMOU OBRANY?

Stalo sa vám niekedy, že vám člen rodiny alebo priateľ povedal, aby ste sa spamätali a prestali s nekonečnou sebakritikou, a vy ste mu odpovedali niečo v zmysle: “Veď by som sa len tak zlenivel a degradoval!”?

Ak áno, pravdepodobne máte pocit, že akonáhle sa prestanete presadzovať, hodnota vašej osobnosti v očiach ostatných (a aj vaša) prudko klesne. Ako keby ste sa neustále neusilovali stať sa najlepšou verziou seba samého, budete odpísaní.

Možno ide o nízke sebavedomie a neistotu. Alebo si možno myslíte, že máte takú slabú vôľu, že len čo sa vzdáte hyperkontroly, začnete v práci pľuť na strop, večer jesť čipsy a priberiete?

2. PREČO SI MYSLÍTE, ŽE JE SEBAKRITIKA UŽITOČNÁ?

Tak veľmi sa snažíte o dokonalosť. Odkiaľ to vo vás pramení? Zamyslite sa nad tým, ku komu ste vzhliadali ako dieťa, ako tínedžer. Možno bola vaša mama na seba veľmi náročná a vy sa podvedome orientujete na tento model?

Alebo ste mali dobré výsledky v škole a vždy ste si mysleli, že len čo sa prestanete presadzovať, niekoho predbehnete? Ľudia, ktorí profesionálne športovali, sú často sebakritickí, pretože sa od nich neustále vyžadovalo, aby boli “rýchlejší, vyšší, silnejší”.

3. SÚ VO VAŠOM OKOLÍ ĽUDIA, KTORÍ SÚ K SEBE MENEJ KRITICKÍ?

Ak je pre vás veľmi ťažké pustiť opraty z rúk, poobzerajte sa okolo seba – možno by ste si mali vziať príklad zo svojho uvoľnenejšieho priateľa? Alebo možno súrodenec či kolega? Najlepšie je vzhliadať k niekomu, komu sa v živote darí a kto sa dobre vyrovnáva so zmätkami.

Ak ste napríklad posadnutí počítaním kalórií a diétami, oplatí sa prihlásiť k odborníkom na výživu a fitnes trénerom, ktorí propagujú zdravší a uvoľnenejší prístup k stravovaniu. Najmä existuje názor, že kolapsy v podobe nočného jedenia párkov sa stávajú úplne každému, bez ohľadu na to, či je vôľa človeka silná alebo nie. Je to jednoducho preto, že naša psychika je uspôsobená tak, že zle reaguje na prísne stravovacie obmedzenia.

V tomto prípade sa nepozerajte smerom k zjavným narcistom, ktorým práve tak chýba sebakritika – podobať sa im určite nemusíte.

4. ČO STE OCHOTNÍ UROBIŤ, ABY STE SA STALI MENEJ SEBAKRITICKÝMI?

Ak máte pocit, že ste už zo seba unavení, môžete vyskúšať experiment. Napríklad celý týždeň od seba nevyžadujte, aby ste denne vykonávali rovnaký súbor úloh, nesnažte sa byť výkonní a produktívni 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Ak vám to vaše pracovné prostredie umožňuje, skúste počúvať svoje telo. Môžete si dovoliť zobudiť sa neskôr ako zvyčajne, dať si kávu v posteli a do práce sa dostať o 12 namiesto o 10 ako zvyčajne? Ak ste sa zrazu ocitli v ťažkej životnej situácii, ste smutní a skleslí, je mimoriadne ťažké sústrediť sa na prácu – môžete sa prejsť v parku, surfovať na YouTube, počúvať hudbu a presunúť pracovné úlohy napríklad na zajtra? Ak nie – môžete si vziať voľno alebo dovolenku?

Ak sa vaše svaly ešte nezotavili z tréningu a cítite sa zničení, oplatí sa vám ponáhľať sa do posilňovne? Ak sa vám nechce ísť na ďalšiu večeru s príbuznými a celkovo ste unavení z ich otázok a nevyžiadaných rád – môžete si dovoliť neísť?

5. PREČO SA BOJÍTE TAKÝCHTO EXPERIMENTOV?

S najväčšou pravdepodobnosťou ste sa zhrozili z vyššie uvedeného. A teraz si myslíte: “Panebože, ak sa budete donekonečna oddávať svojim rozmarom, môžete skončiť bez práce, rodiny, priateľov a premeniť sa na ktovie čo.”

Ale zamyslite sa nad týmto: kedykoľvek môžete všetko vrátiť späť a vrátiť sa k svojmu starému životu. Čo vám bráni v tom, aby ste sa jednoducho pokúsili vidieť sa jednoduchšie?

6. AKÉ SPOLOČENSKÉ STEREOTYPY PODNECUJÚ VAŠU SEBAKRITIKU?

Možno ste k sebe takí kritickí preto, lebo naša spoločnosť vypestovala také normy a predstavy o tom, čo je správne, že sa zdá, že je možné prispôsobiť sa im len s vynaložením neuveriteľného úsilia.

Napríklad od ženy sa dnes vyžaduje, aby bola vzdelaná a krásna, mala dobrú prácu, vedela sa postarať o domácnosť a variť, aby sa vydala “načas” a nezabudla porodiť deti. Na materskej dovolenke je žiaduce nezostávať dlho – výchovu detí sa musí naučiť majstrovsky skĺbiť s pracovnými povinnosťami, upratovaním, varením a, samozrejme, sebarozvojom a starostlivosťou o seba.

Na muža sú niekedy kladené nemenej prehnané požiadavky – musí nevyhnutne veľa zarábať, zabezpečiť rodinu, byť spoľahlivou oporou, riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytnú nielen jemu, ale aj členom jeho rodiny. A tiež by sa nemal sťažovať na ťažký život, musí byť silný a neoblomný.

Analyzujte, aké stereotypy a očakávania nad vami visia a prečo sa tak veľmi snažíte byť dobrým a správnym človekom a nedovolíte si urobiť žiadnu chybu.

7. AKÉ SKRYTÉ FORMY SEBAKRITIKY SÚ PRE VÁS CHARAKTERISTICKÉ?

Ak si každý deň v zrkadle hovoríte “si nechutný” alebo “si úplná nula” – venujete sa sebakritike, to je zrejmé. Ale nadmerné nároky na seba samého sa môžu prejavovať aj mnohými inými spôsobmi. Napríklad často zostávate v práci dlho do noci, aby ste dokázali kolegom, šéfovi aj sebe, že ste workoholik. Alebo si beriete viac úloh, ako môžete reálne splniť, v snahe predbehnúť sami seba.

Odpovede na tieto otázky vám pomôžu pochopiť, odkiaľ pramení vaša nadmerná náročnosť na seba a čo s tým môžete urobiť.