V spoločnosti dlhodobo a veľmi aktívne koluje mýtus, že schizofrénia je rozdvojená osobnosť a že človek trpiaci schizofréniou má dve osobnosti (niekedy to dokonca zájde tak ďaleko, že jedna jeho osobnosť je dobrá a jedna zlá a vzájomne si protirečia).

Čo je schizofrénia?

Nemusím dlho vysvetľovať, že tento pohľad na vec je nepravdivý a zavádzajúci. A čo je to tá schizofrénia v skutočnosti? Ide o psychotické ochorenie charakterizované poruchami v oblasti myslenia, emócií, správania a kognitívnych funkcií.

Sú preň typické halucinácie (vnemy, ktoré nemajú reálny podklad, časté sú sluchové halucinácie, ktoré človeka komentujú alebo o ňom diskutujú) a bludy (myšlienky rovnako bez reálneho podkladu – môže ísť napríklad o presvedčenie, že človeka niekto prenasleduje, že je niekým iným, že sa dejú veci, ktoré sa v skutočnosti nedejú apod., pričom je človek presvedčený o pravdivosti týchto predstáv). Často sa objavuje tiež pocit, že niekto nám vkladá či odníma myšlienky. Typická je tak isto dezorganizovaná reč či správanie, oploštená emotivita, alebo iné zmeny v osobnosti, správaní a prežívaní.

Samozrejme, je potrebné zdôrazniť, že klinický obraz schizofrénie sa človek od človeka líši a nemusí vždy spĺňať všetky spomínané príznaky.

Priebeh ochorenia je trvalý, epizodický alebo sa môže objaviť jeden či niekoľko atakov s úplnou alebo neúplnou remisiou (vymiznutím príznakov).

Ako schizofrénia vzniká?

Na vzniku tohoto ochorenia sa podieľa viacero vzájomne na seba pôsobiacich faktorov. Jedná sa o faktory biologické, psychologické a tiež sociálne.

U ľudí trpiacich schizofréniou sa môžu objavovať určité zmeny štruktúry mozgu alebo zmeny biochemických pomerov v mozgu. V anamnéze môžu byť tiež komplikácie počas pôrodu či pred ním. Svoj podiel zohráva tak isto genetika a dedičnosť.

Niektorí autori hovoria aj o narušenej selektivite (výberovosti) vnímania. Ide o schopnosť vyčleniť zo všetkých podnetov, ktoré na nás pôsobia, tie, ktoré sú dôležité. Ľudia, u ktorých je táto schopnosť narušená, vnímajú všetky podnety okolo seba bez toho, aby ich dokázali triediť. Na takéto množstvo informácii však ľudský mozog nie je uspôsobený. Vzniká teda zmätok, v ktorom si človek potrebuje urobiť určitý systém – všetkým vnímaným podnetom teda priradí určitý význam, ktorý je z pohľadu zdravého človeka zvláštny a bludný.

Ďalšími faktormi, ktoré sa môžu podieľať na vzniku tejto choroby môžu byť napríklad problémy v rodinnom prostredí a komunikácii, či užívanie drog a psychoaktívnych látok. Nezanedbateľný vplyv majú tiež nepriaznivé životné okolnosti či stres – relapsu (znovuobjaveniu príznakov) u ľudí so schizofréniou často predchádza náročné stresové obdobie.

Dá sa to vyliečiť?

Schizofrénia je choroba, ktorá sa dá liečiť a aj vyliečiť. Časť pacientov sa z ochorenia dostane úplne, u iných sa celoživotne striedajú fázy remisií a relapsov a ďalší trpia stálymi príznakmi. Základom liečby schizofrénie je farmakoterapia – užívanie liekov, ktoré znižujú halucinácie, bludy a korigujú i ďalšie príznaky choroby. Výhodou je, keď má chorý prístup aj ku psychoterapii, pomocou ktorej sa učí zvládať ochorenie, životné okolnosti a stres.

A odkiaľ pochádza mýtus o rozdvojenej osobnosti?

Pravdivou časťou “rozdvojenosti” pri predstave schizofrénie môže byť typická rozštiepenosť myslenia a emotivity, či dezintegrácia osobnosti jednotlivca.

Zaujímavé priblíženie života so schizofréniou vám môže ponúknuť napríklad kniha Neslibovala jsem ti procházku růžovým sadem. Autorka v nej popisuje vlastnú skúsenosť s týmto závažným ochorením.