Piatkové pivko s priateľmi, fľaša vína s rodinou, slivovica od bolesti či nejaký ten pohárik na oslavu dosiahnutého úspechu. Alkohol je bežnou súčasťou (spoločenského) života väčšiny dospelých ľudí. Premýšľali ste však niekedy nad tým, kedy pitie začína narážať na hranice akejsi normy a stáva sa škodlivým pre naše zdravie a fungovanie?

Kedy to je ešte v norme?

Na otázku, kedy je pitie alk*holu ešte v norme a kedy je to už problém neexistuje jednoznačná odpoveď a k tomu, aby sme si na ňu mohli odpovedať, musíme vziať do úvahy mnoho skutočností. Je však dôležité vedieť, že o rizikovom či škodlivom pití môžeme hovoriť ešte pred vznikom závislosti.

Mohli by ste si povedať, že keď človek pije len pivo, je to v norme a problémy nehrozia. Možno vás teda prekvapí, že alk*holizmus, problémové či škodlivé pitie ku svojej definícii druh požívaného alk*holu vôbec nepotrebujú. Milovník piva teda môže mať problém s pitím rovnako ako vínkar či ten, kto si radšej naleje niečo “tvrdšie”.

Čo je teda ešte v norme? Jedno pivo denne je v norme? Piť každý piatok večer je pohoda? Poldeci na guráž, od nervov, či na uľahčenie zaspávania nie je problém? Čo myslíte?

Za bezpečnú úroveň pitia alk*holu sa všeobecne považujú 2 drinky pre mužov a 1 drink pre ženy. Samozrejme, študentské alk*holové záťahy, ktoré mieru jedného či dvoch pohárov niekoľkonásobne presiahnu, z nich automaticky nerobia alk*holikov. To však takisto neznamená, že takéto užívanie alk*holu nie je škodlivé.

Problém má až ten, čo je na dne, nemá prácu a pije osamote

O nadmernom užívaní alk*holu koluje v spoločnosti mnoho rôznych mýtov. Ako si napríklad predstavujete človeka, ktorý má problém s pitím? Ako agresívneho povaľača bez práce, od rána do večera pijúceho lacný alk*hol a žijúceho osamote, pretože rodina ho kvôli jeho životnému štýlu opustila? Pravdepodobne nie ste jediní s touto predstavou. Tá je však mylná a zavádzajúca.

V skutočnosti sa osoba so škodlivým pitím môže značne odlišovať od tejto predstavy, ktorú ľudia často zdieľajú. Problémy s alk*holom sa často objavujú aj u vysoko postavených ľudí s normálnym spoločenským životom, ktorí pijú vyberaný drahý alk*hol, navyše nemusia piť osamote, ale iba v spoločnosti. Veľký rozdiel, však?

To, že títo ľudia fungujú normálne a v živote sa im dobre darí, často vytvára falošný pocit, že je všetko v poriadku – buď pre okolie, alebo to slúži ako “výhovorka” pre samotných užívateľov. A v tom spočíva hrozba tohoto mýtu. Môže viesť k prehliadaniu už dávno blikajúceho alarmu.

Kto vydrží dva dni nepiť je v pohode

Ďalší z rozšírených mýtov hovorí o tom, že človek, ktorý naráža na problémy s pitím, pije stále, pije sám a nevie sa alk*holu vzdať. Pravda je však taká, že aj títo ľudia sú schopní niekoľko dní alebo týždňov nepiť vôbec, pijú iba v spoločnosti, prípadne “iba” niekoľko večerov v týždni.

Tieto osoby však často berú ako bežné práve to, že si vypijú, hoci len trochu. Môžu hľadať dôvody, výhovorky a príležitosti k tomu, aby si naliali.

A čo na to blízki?

Prvý výstražný prst, ktorý má upozorniť na to, že niečo nemusí byť v poriadku aj napriek tomu, že samotný užívateľ problém vôbec nevníma, dvíha často rodina či blízki ľudia. Vyjadria obavu, že vzťah daného človeka k alk*holu možno naráža na hranice normy, že pije príliš veľa alebo príliš často. Takúto výstrahu však zvyknú ľudia presvedčení, že všetko je v poriadku, bagatelizovať a ostatným začnú vysvetľovať, že všetko majú pod kontrolou. V skutočnosti však môže byť takéto vyjadrenie blízkych dôležitým varovným signálom vznikajúceho problému.

Prehodnoťte svoj vzťah k alk*holu

A čo vy? Premýšľali ste niekedy nad vašim vzťahom k alk*holu? Kedy pijete? Ako často pijete? Ako na vás alk*hol pôsobí? Prečo pijete? Ďalším dôležitým varovným znakom môže byť napríklad to, že človek na alk*hol siaha kvôli tomu, že je v náročnej situácii, prežíva úzkosť, strach, nemôže spávať, či sa s jeho pomocou vyrovnáva s rozpadom vzťahu, pracovnými či inými problémami.

A čo ak mám podozrenie, že to už nie je v norme?

Ak máte z nejakého dôvodu pocit, že váš vzťah k alk*holu prekračuje normu, je vhodné začať vzniknutý či vznikajúci problém riešiť. Tak isto ako u liečby fyzických ochorení, aj tu platí – čím skôr si problém uvedomíte, postavíte sa mu čelom a začnete ho riešiť, tým lepšie. Netreba čakať na to, kedy sa rozvinie závislosť a problémy začnú eskalovať.

Je dôležité vedieť, že skončiť s nadmerným užívaním alk*holu nie je jednorázová udalosť, ale skôr dlhodobý proces, pričom vzdať sa škodlivého pitia je len prvým krokom k zdravému a kvalitnejšiemu životu. Rovnako podstatné je hľadať dôvody, ktoré vás k nadmernému užívaniu priviedli a učiť sa tieto okolnosti zvládať inak, vytvoriť si predstavu toho, ako bude váš život vyzerať bez pitia a tiež toho, čím nahradíte “prázdne miesto”, ktoré sa vytvorí tam, kam predtým patril pohárik.

Samozrejme, je dôležité podotknúť, že pohľady odborníkov na túto tematiku sa môžu líšiť a tak isto sa môžu líšiť aj skúsenosti ľudí s ňou. Cieľom článku však bolo poukázať na to, že škodlivé pitie sa objavuje nie len u tých, ktorí už bojujú so závislosťou, ale tiež u ľudí, u ktorých o závislosti (zatiaľ) nehovoríme a ktorí dokážu svoj vztah k alk*holu (do určitej miery) korigovať.

Možno si po prečítaní článku hovoríte, že tento pohľad na pitie je príliš prísny. V skutočnosti to však môže byť aj tak, že náš bežný pohľad na alk*hol je príliš tolerantný. Naša spoločnosť je zvyknutá piť a nepitie sa považuje za zvláštne. Samozrejme, na príležitostnom pohári vína či piva nie je nič zlé, no ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.