Ponižovanie a tresty neprinášajú nič dobré. Bohužiaľ, mnohým rodičom sa takéto opatrenia stále zdajú byť správnou vecou vo výchove. Prečo to tak nie je?

Nedávno na Runete vypukol škandál s otcom osemročnej krasokorčuliarky Miroslavy Lebedevovej – muž je obvinený zo zneužívania svojej dcéry, z ktorej “formuje” profesionálnu športovkyňu na úkor zdravia a psychiky dieťaťa.
Rozhodli sme sa opäť pozrieť na vedecké dôkazy o tom, ako násilie a nátlak mladého človeka skôr ničia, než vychovávajú.
Upozorňujú na to vedci z University of Cambridge (Spojené kráľovstvo) a University College Dublin (Írsko), ktorých práca bola uverejnená v časopise Epidemiology and Psychiatric Sciences.
Na štúdii sa zúčastnilo viac ako sedem a pol tisíca mladých obyvateľov Írska, ako aj ich rodičov. Vo veku troch, piatich a deviatich rokov deti podstúpili špeciálne testy, ktoré hodnotia, do akej miery dieťa vykazuje príznaky rôznych psychiatrických odchýlok od normy.
Medzi ne patrí zvýšená úzkosť, nadmerné uzatváranie sa do seba a neochota komunikovať s rovesníkmi, impulzívne a agresívne správanie, hyperaktivita
Okrem toho rodičia detí vo veku troch rokov absolvovali sériu prieskumov, na základe ktorých výskumníci určili, aký štýl výchovy majú tendenciu praktizovať: “teplý” (založený na podpore a pozornosti k potrebám dieťaťa), “dôsledný” (založený na systéme pevných pravidiel a jasných požiadaviek na dieťa) alebo “nepriateľský”. Posledný menovaný sa vzťahuje na výchovu založenú na kriku, fyzických trestoch, psychickom nátlaku, urážkach, ponižovaní, izolácii dieťaťa v prípade nesprávneho správania a podobne.
Keď výskumníci analyzovali údaje o duševnom zdraví detí, rozdelili ich do troch kategórií. Väčšina mladých účastníkov (viac ako 83 %) bola našťastie v skupine s nízkym rizikom psychických problémov. U 6 % detí bolo riziko vyhodnotené ako stredné. A 10 % detí malo vysoké riziko problémov s duševným zdravím – už vo veku troch rokov boli duševne choré a do deviatich rokov sa situácia zhoršila.
Vedci zistili, že “nepriateľský” štýl výchovy zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa vo veku deväť rokov bude mať vysoké riziko duševných porúch jedenapolkrát a dieťa so stredným rizikom takýchto porúch 1,6-krát.
Výsledky analýzy zozbieraných informácií zároveň ukázali, že správanie rodičov je dôležitým, ale nie jediným faktorom určujúcim duševné zdravie detí. Medzi ďalšie faktory patrí pohlavie, fyzické zdravie a sociálno-ekonomický status rodiny. Zistilo sa napríklad, že viac dievčat ako chlapcov patrí do rizikovej skupiny. Okrem toho sa v tejto skupine častejšie nachádzali deti osamelých rodičov a deti z chudobných rodín.