Zdroj

Úzkosť a strach sú emócie, ktoré vo svojom živote prežíva každý z nás. Sú to úplne prirodzené emócie, no u niektorých ľudí môže pocit bolesti spôsobiť veľkú úzkosť.  Úzkostné poruchy sú veľmi vážne a nemožno ich podceňovať. Do skupiny úzkostných porúch patrí aj agorafóbia. Čo to je? Odkiaľ pochádza? Ako sa prejavuje a ako sa dá liečiť?

ČO JE AGORAFÓBIA

Agorafóbia je typ fóbie, ktorá patrí do skupiny úzkostných porúch. Je to chorobný strach z pobytu v otvorenom priestore. Človek postihnutý agorafóbiou sa bojí, že na takomto mieste dostane panický záchvat. S týmto strachom môže mať postihnutý pred odchodom z domu vážne problémy. Aj keby to mal byť krátky výjazd na krátku vzdialenosť. Problém má aj s nákupmi či cestovaním vlakom či MHD.

Na druhej strane sa môže báť byť úplne sám – v takom človeku je stále silné presvedčenie, že každú chvíľu môže zažiť silný záchvat paniky a nikto mu v tej chvíli nepomôže.

AGORAFÓBIA – PRÍČINY

Žiaľ, vedci doteraz nedokázali presne určiť, čo v skutočnosti stojí za vznikom agorafóbie u ľudí. Uvádzajú však, že každý prípad by sa mal posudzovať úplne individuálne.

  • Existujú však náznaky, že agorafóbia môže mať genetický základ a je spojená s dedením určitých vlastností alebo správania od príbuzných. Túto teóriu podporuje aj fakt, že ľudia, ktorí už majú v rodine niekoho, kto s agorafóbiou bojuje, ňou môžu trpieť aj sami.
  • Uvádzajú sa aj psychologické faktory, ktorých môže byť veľa. V skutočnosti všetko, čo môže znížiť a negatívne ovplyvniť vaše duševné zdravie, môže viesť k rozvoju agorafóbie.
  • Drogová a alkoholová závislosť, môže prispieť k rozvoju agorafóbie. Môže to byť aj dôsledok iných porúch – vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy.
  • Nedá sa vylúčiť, že agorafóbia má svoj pôvod v ťažkých, traumatických zážitkoch. Môže sa vyvinúť v dôsledku fyzického aj psychického násilia.

AGORAFÓBIA – PRÍZNAKY

Agorafóbia je veľmi ťažká úzkostná porucha, ktorá môže vážne brániť a v mnohých prípadoch dokonca znemožniť normálne fungovanie. Ak máte v sebe podozrenie na agorafóbiu, najlepšie je sebapozorovanie. Ak pociťujete silný strach a úzkosť z toho, že sa ocitnete sami na preplnenom mieste – vo verejnej doprave, v nákupnom centre alebo na ulici alebo ak sa bojíte otvorených priestorov a už len vyjsť z domu je pre vás ťažké a znepokojujúce – možno je to agorafóbia.

U ľudí s agorafóbiou sa rozvinie ťažká úzkosť a s ňou spojené fyziologické symptómy – potenie, zrýchlený tep, závraty, bolesti hlavy, až mdloby. To, čo je pre iných ľudí úplne bežné a čomu nevenujú veľkú pozornosť je v prípade ľudí s agorafóbiou veľkým strachom. Somatické symptómy tento strach ešte viac umocňujú. Napríklad zrýchlený tep v stresovej situácii môže človek vnímať ako blížiaci sa infarkt, čo ho ešte viac vystraší, a tým ešte viac zhorší jeho stav.

Agorafóbia má veľmi negatívny dopad na celý život. Človek s agorafóbiou čoraz horšie zvláda sociálne situácie – zanedbáva vzťahy s inými ľuďmi, čoraz viac problémov má aj v profesionálnej oblasti. Postupom času je pre neho čoraz ťažšie nadväzovať alebo udržiavať vzťahy.

AGORAFÓBIA – LIEČBA

Agorafóbia je príliš vážny problém na to, aby bol podceňovaný. Najlepšia v tomto prípade bude pomoc špecialistu, hoci veľmi pomôže aj podpora najbližšieho okolia.

V prípade agorafóbie sa najčastejšie používa kognitívno behaviorálna terapia. Najlepšie výsledky prináša aj v boji proti úzkostným poruchám. Kombinácia kognitívnych a behaviorálnych techník dáva pacientovi šancu pochopiť podstatu svojej úzkosti. Predpokladá sa, že tento typ panickej terapie pozostáva z desiatich až pätnástich sedení, v priemere raz týždenne.

Už začiatok terapie je veľmi prospešný. Pacient má možnosť dozvedieť sa viac o strachoch a mechanizmoch, ktoré sú za ne zodpovedné. Učí sa rozpoznať úzkosť a jej príznaky a pochopiť, odkiaľ pochádza. Dozvie sa aj o tom, čo je samotná terapia a aké výsledky môže priniesť.

Pacient sa tiež dozvie, ako selektívnosť pozornosti ovplyvňuje vnímanie rôznych udalostí. Zameriava sa na vlastné telo, na jeho vybranú časť a následne opisuje svoje zážitky. Ďalšia technika zase zahŕňa učenie sa, ako myslenie ovplyvňuje závažnosť somatických symptómov spojených so záchvatmi úzkosti.

Kognitívno behaviorálna terapia je tiež založená na behaviorálnych technikách. V rámci nich sa uskutočňujú rôzne behaviorálne experimenty, ktorých cieľom je ukázať pacientovi, že myšlienky, ktoré vznikajú v súvislosti so záchvatmi úzkosti, sú vo svojej podstate neopodstatnené.