Otázku, čo je zmyslom života, si istotne položil už nie jeden z nás. Často sa snažíme vykonštruovať si nejaký abstraktný zmysel života, ktorý nejak nedokážeme sledovať a mať pod kontrolou. Ak však chceme zistiť, ako to s ním je, je dobré opýtať sa na to niekoho, kto je schopný posudzovať naše ľudské podmienky s múdrosťou a súcitom. Viktora E. Frankla. 

Jeho kniha Hľadanie zmyslu života je múdrosťou samou o sebe. Kto nepozná Viktora Frankla, tak ide o jedného zo zakladateľov existenciálnej terapie a logoterapie, kľúčového smeru psychológie, ktorý sa zaoberá presne týmito otázkami. O koncentračných táboroch sme sa mohli dočítať a dopočuť naozaj veľa. O rôznych príbehoch, ktoré nám ukazujú v pravde ťažké obdobie pár rokov dozadu tiež. Nikto z nich, však nehovorí takým spôsobom ako Frankl, kladúc tak základy logoterapie, prihovárajúc sa ľuďom v každej životnej situácii a dobe. Predstavte si, že existenciálne vákuum (strata zmyslu života) zasahuje podľa jeho výskumu 60% amerických a 25% európskych študentov. Ako potom môžu nájsť zmysel života tí, ktorým život “nadelil zopár faciek”, starší osamelí ľudia, ľudia postihnutí neštastím, nevyliečiteľnou chorobou, ťažkým údelom, alebo aj bežní smrteľníci s bežnými problémami? Frankl je jedným z odborníkov, ktorému po hrôzach a koncentračných táboroch, ostal v rukách už len holý život, a preto mu nemôžeme odoprieť múdrosť a spôsob, akým hovorí o zmysle života. 

Zmysel života sa nedá vyformulovať. Fakt, že zmysel života je vytváraný našou konkrétnou a špecifickou odpoveďou na okolnosti v danej situácii, nás môže veľmi oslobodiť. Človek by nemal hľadať niečo abstraktné, čo by nazval svojím zmyslom života. Každý človek má vo svojom živote konkrétne povolanie alebo úlohu, ktorú by mal vykonať a ktorá si žiada naplnenie. Život kladie otázky a my odpovedáme. Životu môžme odpovedať len tak, že budeme žiť zodpovedne. Zodpovedne za svoj život.

Frankl tvrdí, že ak má život zmysel, musí mať zmysel aj utrpenie a smrť. Viem, často sa nám tomu nechce veriť. Dotojevskij povedal: ,,Bojím sa len jedného. Nebyť hodný svojho utrpenia.” Poviete si, blázon? To je však to, čo aj Frankl opisuje v svojej knihe, hovoriach o osobných skúsenostiach okom odborníka, ako nikto iný. Spôsob, akým niektorí ľudia niesli svoje utrpenie v táboroch, bolo odrazom ich vnútorného víťazstva – slobody ducha. Tú, človeku nemôžu nikdy vziať. Každý človek však musí sám prísť na to, aký zmysel má pre neho utrpenie, či ťažká situácia, a prijať zodpovednosť, ktorú si jeho odpoveď vyžaduje. Ak v tom bude úspešný, bude jeho osobnosť rásť ďalej. Počuli ste už o chlapíkovi menom Nick Vujicic, ktorý sa narodil bez všetkých štyroch končatín a nepriek tomuto chodí povzbudzovať mladých a iných ľudí plný optimizmu a nádeje? Ale taktiež o ďalších ľuďoch, o ktorých nemusí svet vedieť, ale ktorí napriek ťažkému údelu hovoria životu “ÁNO”? Krásnym príkladom na Slovensku je aj nezisková organizácia Plamienok, ktorá sa stará o nevyliečiteľne choré deti. Na svojej stránke na sociálnej sieti často uvádza svedectvá ľudí a rodín, ktoré sú predmetom ich záujmu. Pýtame sa, ako môžu nachádzať silu a nádej rodičia, príbuzní takýchto detí?

To, čo Frankl opisuje ako najzákladnejšiu potrebu, ktorú máme a ktorú zažíval on, ako väzeň koncentračného tábora je absolútna zmena v postoji k životu. Hovorí: ,,Potrebovali sme sa prestať pýtať na zmysel života a miesto toho sa pozrieť na seba ako na človeka, ktorému život dáva otázky – a to každý deň a každú hodinu. Za slzy sme sa nemuseli hanbiť, pretože boli svedkom toho, že človek má najväčšiu odvahu, odvahu trpieť.” Beznádejnosť zápasu nikdy neuberá na jeho dôstojnosti a zmysluplnosti. Podľa jeho slov, tí, medzi nimi aj on, ktorí žili v koncentračných táboroch, si pamätajú ľudí, ktorí utešovali ostatných a rozdali aj svoj posledný kúsok chleba. Bolo ich síce málo, no dávali dostatočný dôkaz o tom, že človeku možno vziať všetko okrem jednej veci – ľudskej slobody, možnosti zvoliť si postoj za akýchkoľvek okolnosti, nech sa deje čokoľvek, zvoliť si vlastnú cestu. Cestu zmyslu života. Ak to dokázali ľudia v takýchto beznádejných situáciách, o čo viac, či menej my? Totižto, ak človek náhle stratí nádej a odvahu, môže to mať aj smrteľný účinok.

V teoretickej rovine logoterapie, môžeme zmysel života objaviť troma spôsobmi:

  1. vykonávaním nejakej práce, či skutkov,
  2. zažívaním niečoho alebo vzťahom s iným človekom,
  3. postojom, ktorý zaujmeme voči ťažkej situácii.

Ako povedal Nietzsche: ,,Ten, kto má dôvod na život, vydrží takmer všetko.” 

Ak si chcete prehĺbiť poznatky o tejto téme, odporúčame náš článok o tom, ako zmeniť svoj život k lepšiemu.