Dospievaním človek prehodnocuje svoj vzťah ku všetkým okolo seba a mama a otec nie sú výnimkou. Niektorí sa k nim priblížia, iní sa naopak snažia čo najviac vzdialiť. A ak si rodičia chcú udržať vrúcny vzťah so svojimi dospelými deťmi, musia na tom pracovať.

Nie každý dokáže vyjadriť svoje pocity slovami a verí, že činy hovoria samy za seba. Terapeuti však tvrdia, že dospelé deti potrebujú vo vzťahoch s rodičmi slová ako potvrdenie: „Áno, uvedomujem si, že veci neprebiehali hladko, ale som tu pre teba.“

„Tieto afirmácie môžu mať liečivú silu,“ hovorí asistentka rodinnej a manželskej terapeutky Lara Morales Deitterová. – „Najmä v rodinách, kde sa rodičia mohli zaoberať vlastnými problémami a deti majú neuspokojené emocionálne potreby.

Tu je šesť dôležitých fráz, ktoré rodičia môžu (a mali by) povedať svojim dospelým deťom, aby zlepšili vzťahy.

1. „ODPUSTI MI.“

Tieto dve slová túžia počuť viac než čokoľvek iné na svete. Veď kým je dieťa malé, neuvedomuje si, aký vplyv naň majú niektoré činy jeho rodičov.

„V niektorých prípadoch ich správanie, ich rozhodnutia vytvorili určité problémy s duševným zdravím,“ hovorí odborník na manželstvo a rodinu Ariel Doualan. – Mohli ubližovať neúmyselne a väčšina detí si uvedomuje, že viaceré správania boli dobre mienené. Ale aj tak je pre ne rozhodujúce, aby dostali ospravedlnenie a súhlas, aby mohli ísť ďalej.”

2. „BOL(A) SOM V REŽIME PREŽITIA.“

Áno, toto tvrdenie neospravedlňuje drsné správanie ani zlú výchovu. Ale týmto spôsobom rodič aspoň priznáva, že sa snažil vyrovnať s tým, čo sa na neho valilo. Robil to najlepšie, čo mohol, a používal metódy, ktoré boli v jeho dobe dostupné.

A vtedy sa málo hovorilo o emóciách alebo komunikačných zručnostiach – teda o tom, čo očakávame od rodičov dnes.

„Pre dospelého človeka, ktorý je ešte bezdetný, môže byť veľmi ťažké spomenúť si na svoje detstvo,“ hovorí psychoterapeutka Nedra Glover Tawwab. – Ešte však nechápe, aké je to byť dospelým, ktorý musí súčasne pracovať, zabezpečovať rodinu, starať sa o dieťa, variť, vychovávať dieťa. A zároveň sa nezrútiť.”

3. „SOM NA TEBA VEĽMI HRDÝ.“

Nezáleží na tom, či má dieťa 5 alebo 25 rokov. Chce vedieť, že rodičia sú hrdí na jeho úspechy. To poskytuje motiváciu usilovať sa o viac.

„Mnohí rodičia vychovávali svoje deti v duchu ‚buď lepší ako my, dosiahni viac‘,“ hovorí psychoterapeut Jor-El Caraballo. – To často vzbudzuje úzkosť: či si s napomínaním počíname dobre. Veta ‘som hrdý na to, čo si dokázal a kým si’ môže skutočne upokojiť a rozptýliť pochybnosti.”

4. „NEŽIJEŠ SVOJ ŽIVOT TAK AKO JA, ALE AJ TAK ŤA PODPORUJEM.“

Niektorí rodičia tlačia svoje deti, aby išli vlastnou cestou: vytvorili dynastiu lekárov alebo učiteľov, pokračovali vo vysokoškolskom štúdiu a podobne. Veria, že je to tá „správna“ cesta – známejšia a stabilnejšia.

Ak si však dieťa v období dospievania stanoví ciele, ktoré sa veľmi líšia od cieľov rodičov, ich úlohou je jednoducho akceptovať ich rozhodnutie bez toho, aby prejavili nesúhlas.

„Toto vyhlásenie uznáva individualitu cesty dospelého dieťaťa a potvrdzuje jeho autonómiu,“ hovorí Morales Deitter.

5. „POTREBUJETE RADU ALEBO SA CHCETE LEN POROZPRÁVAŤ?“

Milujúci rodič chce svoje dieťa chrániť bez ohľadu na to, koľko má rokov. Túžba chrániť deti pred chybami je úplne prirodzená. Dospelý syn alebo dcéra však musia nájsť riešenie problému sami – aj to je súčasťou dospievania.

Psychoterapeuti hovoria: Priama otázka – rada alebo pomoc – ukazuje, že veríte, že vaše dieťa zvládne každú situáciu. A túžba naliehavo vydať návod na konanie bráni dospelému dieťaťu, aby sa vyhlásilo za osobu. Často stačí len vypočuť alebo podporiť.

6. „VŽDY SOM TU PRE TEBA.“

“Práca na výchove detí sa nekončí, keď dosiahnu dospelosť. Vzťah sa len mení,“ hovorí Jor-El Caraballo. – Áno, rodičia musia presunúť svoju pozornosť zo starostlivosti o deti na osobné záujmy, to však neznamená, že sa stále nemôžu podieľať na ich živote. Určenie správnych hraníc komunikácie, ktoré zachovajú aktívnu prítomnosť a starostlivosť, je delikátny, ale veľmi dôležitý proces.”