Nezávislosť sa rovnako ako mnoho ďalších zručností rozvíja v detstve. Neskôr sa to dá posilniť, vychovať alebo sa to naučiť. To, či bude dieťa samostatné a nezávislé, do veľkej miery závisí od rodičov alebo prostredia v ktorom vyrastá. Samostatnosť u detí tak rastie na dôležitosti.

Internetom koluje obrázok – dve matky kráčajú s deťmi po ulici, jedna drží dcéru pevne za ruku, druhá kráča pokojne vedľa dieťaťa. Prvá matka sa pýta druhej: „Čo robíte, aby bola vaša dcéra taká samostatná?“, Druhá jej odpovedá: „Nechala som ju“. Stojí za to dovoliť to, ale čo iného sa dá urobiť, aby sa dieťa stalo skutočne nezávislým človekom?

HRANICE SÚ NEVYHNUTNÉ

Výchova dieťaťa k samostatnej osobe je obrovskou výzvou a vyvážením medzi primeranou úrovňou bezpečnosti a rozširovaním hraníc v priebehu vývoja dcéry alebo syna. Hranice nám umožňujú stanoviť prijateľné a neprijateľné správanie, vďaka nim formujeme normy a pravidlá, ktoré prijímame ako svoje vlastné.

Je to rodič, ktorý si musí byť vedomý toho, kde je hranica medzi potrebnou pomocou, podporou a prejavom starostlivosti a kde už existuje nadmerná ochrana, úľava a odmietnutie objavovať svet.

Deti prirodzene skúmajú všetko, čo ich obklopuje, zaujímajú sa a nasávajú vedomosti. Kontrolujú, ako niečo funguje, čo sa dá robiť s určitými vecami a aké reakcie vyvolá ich správanie. Iba rodičia zavádzajú normy, pravidlá, zákazy a príkazy. Je potrebné mať na pamäti, že v tejto vede o svete a pokusoch o prispôsobení dieťaťa jeho vlastným očakávaniam by mal byť priestor pre jeho vlastné experimenty, poznávanie a rozhodovanie o ňom samom.

4 STRATÉGIE, AKO NAUČIŤ SAMOSTATNOSŤ U DETÍ

4 stratégie, ktoré naučia, ako sa dieťa a rodičia môžu vyrovnať s problémami a výzvami vo svojom živote a ako môžu pomôcť pri osvojovaní samostatnosti.

1. Vzdelávanie a pomoc

Je potrebné vidieť dieťa ako človeka, ktoré môže rozhodovať sám za seba. Ide o poskytnutie bezpečnosti, pomoci, podpory, keď to dieťa potrebuje a zároveň o samostatnosť v oblastiach, o ktorých vieme, že sa dieťaťu darí.

2. Dôvera

Budovanie nezávislosti musí byť založené na dôvere. Musíme našim deťom dôverovať a nechať ich robiť si domáce práce alebo sa učiť nové veci po svojom. Okrem toho stojí za to mať sebavedomie, vďaka ktorému dieťa vidí, že rodič svojím správaním potvrdzuje, čo hovorí.

O agresívnom správaní u detí sme písali tu.

3. Naučiť sa robiť rozhodnutia

Výber je nesmierne cenná zručnosť. Vďaka jej vzdelaniu sa dieťa učí rozhodovať, poslúchať samého seba a žiť s dôsledkami určitého rozhodnutia. To, že mu umožníme zažiť určitú zodpovednosť za svoje činy, uprednostňuje jeho učenie a ukazuje, že zlé správanie ovplyvňuje jeho život i životy ostatných. Tým, že dieťa upokojíme a uľahčíme mu riešenie problémov, pomôžeme mu vyhnúť sa následkom a tak sa nenaučí samostatnosti.

4. Samostatnosť u detí – Malá a veľká zodpovednosť

Aj malé deti, 3 a 4-ročné, môžu mať úlohy, za ktoré sú zodpovedné – ukladanie hračiek na poličku, upratanie pasteliek, prestieranie stola – to sú úlohy, ktoré môžu byť veľmi zábavné. Rozšírenie rozsahu činností a pridanie nových úloh ukazuje dieťaťu, že jeho pocit vplyvu a zodpovednosti časom rastie.
Čím viac malých krokov urobíme pri budovaní samostatnosti v ranom detstve, tým samostatnejšie a spokojnejšie bude naše dieťa pri výbere v budúcnosti.

Zdroj