Syndróm vyhorenia. V posledných rokoch sa toto slovné spojenie spomína čoraz častejšie. Čo však za tým väzí? Aká je príčina toho, že čoraz viac ľudí v práci vyhorí? A dá sa vyhoreniu zabrániť? To je len zopár otázok, na ktoré sa pokúsime nájsť odpoveď v nasledujúcom článku.

Pojem vyhorenie (z anglického slova burnout) sa prvýkrát objavil v odbornej literatúre v roku 1974. Jeho autorom bol Herbert Freudenberger, americký psychoanalytik nemeckého pôvodu. Vo svojom článku Staff burnout opísal syndróm vyhorenia a spustil tak novú vlnu záujmu o tento fenomén.

Čo je syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia alebo tiež vyhorenie v práci je stav duševného a fyzického vyčerpania. Patrí medzi veľmi nepríjemné a negatívne emocionálne javy v živote človeka. Ide o konečné štádium procesu, kedy je človek dlhodobo vystavovaný situácii, ktorá je pre neho psychicky a emocionálne náročná.

Podľa psychológov môže vyhorieť iba človek, ktorý sa intenzívne venuje práci, má vysoké ciele, očakávania a motiváciu. Dôležitým prvkom je tiež každodenná práca s ľuďmi. Tieto podmienky napríklad pomáhajú odlišovať (chronický) stres od syndrómu vyhorenia.

Príčiny vzniku vyhorenia v práci

Za príčinu vzniku syndrómu vyhorenia býva označovaná kombinácia osobných a vonkajších príčin. Jedinec má zvyčajne vysoké očakávania a pracovné tempo. K objektívnym príčinám patrí najmä pôsobenie chronického stresu, ktoré je zapríčinené neustálym kontaktom a prácou s ľuďmi.

Vyhorenie postihuje najmä ľudí s nižším sebavedomím, ktorí si myslia, že ich práca nemá žiaden význam. Ak sa k tomu pridajú charakterové vlastnosti ako je súťaživosť, túžba po úspechu či nízka miera empatie, je riziko vzniku syndrómu vyhorenia podstatne vyššie. Poslednou kvapkou potom môže byť aj stresové prostredie v osobnom živote.

Aké sú príznaky syndrómu vyhorenia?

Syndróm vyhorenia je možné identifikovať pomocou viacerých znakov:

  • Nadmerná únava – cítiť sa unavený na konci dňa alebo po športovom výkone je normálne. V prípade vyhorenia sa však dostavuje chronická únava bez ohľadu na to, či ste zabehli maratón alebo prespali celý deň. Sprievodným javom je aj psychická vyčerpanosť, ktorá sa môže prejavovať napríklad problémom so spánkom, nechutenstvom, bolesťami hlavy či nevoľnosťami
  • Strata motivácie – pri vyhorení sa často dostavuje aj strata motivácie. Veci, ktoré vás v práci vždy bavili vás už nedokážu nadchnúť, ráno odchádzate do práce s odporom a čas v zamestnaní sa vám neskutočne vlečie. Aj to sú neklamné znaky toho, že ste na pokraji vyhorenia
  • Frustrácia – ďalším príznakom vyhorenia je frustrácia. Dostaví sa pocit sklamania a nezáujmu o všetko, čo sa okolo vás deje. Žiaľ, tento stav sa netýka iba pracovných záležitostí, ale často je prenášaný aj do súkromného života. 
  • Únava mozgu – vyhorenie negatívne vplýva aj na kognitívne schopnosti. Klesá schopnosť sústrediť sa a ani pamäť nefunguje optimálne. 
  • Strata pracovného výkonu – kým kedysi ste boli schopný pracovať celé hodiny bez prerušenia, teraz to akosi nejde. K práci sa musíte čoraz viac nútiť a stačí aj slabý rušivý impulz, aby vás vytrhol od roboty.
  • Zhoršené medziľudské vzťahy – únava, frustrácia, chronický stres sa negatívne podpisujú aj na vašich medziľudských vzťahoch. Neviete vystáť svojich kolegov a ani doma to nie je práve najlepšie. To celú situáciu iba zhoršuje.

Syndróm vyhorenia – liečba alebo prevencia?

Pokiaľ sa nepodarí syndrómu vyhorenia predísť, je potrebné absolvovať liečbu. Tá zvyčajne spočíva v návšteve špecialistu na duševné zdravie. V ideálnom prípade vás iba usmerní, ako sa z vyhorenia prostredníctvom zmeny vo svojom živote vyliečiť. Pri ťažších prípadoch je potrebné siahnuť aj po liekoch ako sú antidepresíva, lieky proti úzkosti či lieky na spanie. 

Ešte dôležitejšie ako liečba je prevencia. Jedným zo základných odporúčaní je vedenie vyváženého životného štýlu. Pokiaľ to je možné, pracovné povinnosti by ste si nemali nosiť so sebou domov a aj v prípade home officu by mali zostať zatvorené za dverami pracovne. Samozrejmosťou by mal byť dostatok spánku, aktívny pohyb (minimálne prechádzky) a odpočinok s rodinou alebo pri nejakom koníčku. 

Dôležitou súčasťou by mala byť aj starostlivosť o svoju myseľ. Je potrebné nastoliť si pozitívny stav mysle, vedieť sa odlúčiť od pracovných povinností a uvoľniť sa. Odborníci odporúčajú napríklad cvičiť jógu alebo meditovať

Podstatné je tiež ozdravenie pracovného prostredia. Pokiaľ napríklad vykonávate dlhodobo prácu za niekoľkých kolegov, je dobré si o tom pohovoriť so svojím šéfom. V prípade, že nie je ochotný pracovné povinnosti delegovať na ďalších zamestnancov alebo prijať nového človeka, treba zvážiť výmenu zamestnania.

Syndróm vyhorenia na prvý pohľad nepatrí medzi život ohrozujúce choroby. Nakoľko sa však týka duševného zdravia, netreba situáciu okolo vyhorenia vôbec podceňovať. Pokiaľ je na vás vyvíjaný v práci nadmerný tlak, neváhajte sa o tom porozprávať so svojim nadriadeným alebo so svojím partnerom. Alebo rovno vyhľadajte odbornú pomoc.