Každý chce mať so svojím partnerom skvelý vzťah. V praxi sa však často ukáže, že to tak nie je. Štatistiky rozvodovosti navyše ukazujú, že značná časť ľudí v zásade nedokáže nadviazať dialóg a riešiť vzniknuté rozpory, čo vedie k rozpadu rodín. Prečo k tomu dochádza? Možno máme nesprávnu predstavu o tom, na čom sú založené vzťahy?

KU KOMU CÍTIME BEZPODMIENEČNÚ LÁSKU

Navrhujem, aby sme začali abstrahovať od noriem morálky a etiky a pokúsili sa na nás pozrieť z biologického hľadiska. Ľudia sú zvieratá. Ako každé zviera máme inštinkty zamerané na prežitie – zachovanie života a zdravia, pokračovanie druhu a potrebu hierarchie.

Keď sa narodíme, rodičia a ostatní príbuzní nás zvyčajne milujú a vážia si nás už len pre fakt, že existujeme. Keď máme deti, tiež ich milujeme jednoducho preto, že sú to naše deti. Je to prejav bezpodmienečnej lásky, teda lásky bez akýchkoľvek podmienok. Sme jednoducho milovaní. V podstate je takáto láska podmienená inštinktom pokračovania – programom, ktorý príroda „vymyslela“, aby sme sa starali o svoje potomstvo a chránili ho.

Nepotrebujeme (ak sami nemáme psychické problémy) žiadne úspechy a zásluhy našich detí, aby sme ich mali radi.

Toto „pravidlo“ bezpodmienečnej lásky platí len pre deti (niekedy aj pre rodičov a iných príbuzných), a to – kým deti nevyrastú. Druhých ľudí nemilujeme len tak pre nič za nič. Vždy ich milujeme za niečo – alebo skôr za dobré veci, ktoré od nich dostávame. Okrem toho sa naše vzťahy s deťmi trochu menia, keď vyrastú, pretože od nich očakávame určitú pomoc, pozornosť a starostlivosť. Venovali sme im veľa času, úsilia a peňazí a teraz chceme nejakú protihodnotu. Aspoň tak si to myslí veľa ľudí.

AKO SI BUDUJEME VZŤAHY S INÝMI ĽUĎMI

Vzťahy s inými ľuďmi budujeme podľa zásady „výhodné – nevýhodné“. A na tom nie je nič zlé. Jednoducho sme takí, akí sme. A má to aj svoju logiku. Ak si na chvíľu sadnete do ticha a zamyslíte sa nad tým, či niekoho milujete zbytočne, s najväčšou pravdepodobnosťou to budú deti a rodičia. A nie každý to robí.

Ale čo naši partneri? Čo s nimi? Môžeme ich milovať len tak pre nič za nič? Odpoveď pravdepodobne nepoteší veľa ľudí. Nie – svojich partnerov nemilujeme zadarmo. Na rozdiel od detí a rodičov si svojich partnerov vyberáme. A vyberáme si ich pre niečo konkrétne, čo sa nám páči. A ak toto niečo konkrétne (starostlivosť, pozornosť, pohladenie, porozumenie) zmizne alebo sa zmenší, prestaneme mať radi takéto vzťahy a sme pripravení sa rozísť.

Nekonečné hádky, urážky, spory, žiarlivosť a mnohé iné veci zvyšujú túto túžbu.

Áno, mnohí by sme chceli veriť, že naše manželky a manželia nás milujú, pretože jednoducho sme. Ale, žiaľ, je to len ilúzia. Náchylné sú k nej najmä ženy, ktoré nevedomky rozširujú bezpodmienečnú lásku k dieťaťu na svojho manžela. Ale nech dieťa urobí čokoľvek, matka ho takmer vždy pochopí a bude ho milovať, nech sa deje čokoľvek.

Vo vzťahu žena so zdravou psychikou nebude tolerovať výstrelky svojho manžela. Preto existujú exmanželia alebo manželky, ale žiadna exmanželka alebo mama.

AKO SI VYBUDOVAŤ ZDRAVÝ VZŤAH

Aby naše vzťahy boli dlhé a šťastné, mali by sme sa naučiť oddeľovať bezpodmienečnú lásku k deťom a rodičom a lásku z pozície nejakých výhod. Výhody môžu byť rôzne. Niekomu záleží na materiálnych výhodách, niekomu na vzájomnej úcte a dôvere, niekomu na spoľahlivosti a dobrých rodičovských vlastnostiach.

Existujú výhody – žijeme so svojím partnerom. Žiadne výhody, rozídeme sa. Áno, znie to trochu cynicky. Ale môžeme stráviť dlhý čas v oblakoch a očakávať, že budeme milovaní len preto, že sme, alebo sa môžeme pozrieť pravde do očí a uvedomiť si, že s nami komunikuje len kvôli výhodám. Opäť na tom nie je nič prekvapujúce. Jednoducho sme takí, akí sme. Ba čo viac, sami sme takí. A ak máme zdravé sebavedomie a s psychikou je všetko v poriadku, nebudeme niekoho tolerovať pre nič za nič.

Výhody vo vzťahu nie sú vždy zrejmé. To je dôvod, prečo sú niektorí ľudia v nezdravých vzťahoch a nerozídu sa

Napríklad strach z osamelosti môže udržať ženu v nezdravom vzťahu a nájsť ospravedlnenie pre manželove výstrelky. Pre ženu je ľahšie byť v takomto vzťahu ako byť sama. To znamená, že v takomto v podstate nešťastnom vzťahu nachádza svoj vlastný prospech.

Nikto by nebol vo vzťahu bez výhod. A nebudeme to ani my. Vzhľadom na túto skutočnosť potrebujeme, aby nám partner prinášal počiatočný prospech, ktorý sme dostali na začiatku nášho vzťahu, a odpovedal nám naň v naturáliách. Ak je vzťah postavený na vzájomnom prospechu, buduje pevný základ zväzku. Koniec koncov, keď niekomu povieme „milujem ťa“, v podstate tým myslíme „milujem ťa, pretože sa s tebou cítim dobre, keďže…“. Vždy niekoho za niečo milujeme.

Sme zvyknutí užívať si bez toho, aby sme venovali pozornosť potrebám nášho partnera. A potom s úprimným prekvapením prídeme k psychológovi a oznámime, že „manželka odišla k inému“ alebo „manžel sa rozhodol žiť sám“.

Ak nás partner opustí, znamená to, že z nášho vzťahu prestal mať prospech. Preto ak chceme vzťah udržať, musíme pochopiť, čo náš partner chce, a jednoducho mu byť naklonení.