Vzhľadom na zvýšenú popularitu psychológie mnohí ľudia začali zdôvodňovať zvláštnosti svojho správania rôznymi diagnózami – najmä poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Podľa nich je to práve ADHD, ktorá im bráni v plánovaní a vykonávaní každodenných úloh. Je to naozaj tak? A čo vlastne väčšine ľudí prekáža? Vysvetľuje neuropsychológ.

PLÁNOVANIE VS ADHD

Porucha pozornosti s hyperaktivitou sa diagnostikuje najmä u detí vo veku 4-6 rokov a má niekoľko foriem:

  • ADD – len porucha pozornosti bez impulzívneho alebo hyperaktívneho správania;
  • porucha hyperaktivity – impulzívne správanie bez poruchy pozornosti;
  • ADHD – komplexná porucha pozornosti aj správania.
V dospelosti je ADHD u väčšiny pacientov kompenzovaná – hyperaktivita zvyčajne vymizne. Osoba so samotným deficitom pozornosti zvyčajne nemá problémy s plánovaním, ale má problémy s dodržiavaním vlastného plánu. Tomu sa bežne hovorí prokrastinácia. Môže sa však naučiť zvýrazniť vo svojom pláne naliehavé a dôležité veci, napríklad pomocou Eisenhowerovej matice. Môže si nájsť techniku time manažmentu, ktorá mu umožní obmedziť počet úloh na daný deň a nezabudnúť si naplánovať nielen veci, ktoré treba urobiť, ale aj voľno.
Na druhej strane je nepravdepodobné, že by dospelý človek so skutočnou ADHD dokázal vôbec niečo naplánovať. Hyperaktivita a impulzívnosť môžu viesť k deviantnému a asociálnemu správaniu; keď je v takomto stave, je ťažké uvedomiť si vlastné problémy, nieto sa vyznať na sociálnych sieťach alebo napísať blog.
Okrem uvedeného syndrómu existuje niekoľko ďalších príčin, ktoré môžu spôsobiť trvalé alebo dočasné ťažkosti pri vypracovávaní alebo realizácii plánov.

1. NEDOSTATKY “KONTROLNÝCH FUNKCIÍ” MOZGU

Tieto funkcie sú spojené s prefrontálnymi oblasťami čelnej kôry a vyvíjajú sa ako posledné, približne od 18. do 20. roku života. Ich vývoj ovplyvňuje mnoho faktorov:
  • výchova, disciplína, denný režim;
  • somatické ochorenia a celkový fyzický stav;
  • sociálne prostredie a správne presvedčenie.
Všetci máme rôzne plánovacie schopnosti, ktoré sú podmienené rôznou úrovňou rozvoja riadiacich funkcií. Tí, ktorí sú slabo vyvinutí, nesledujú čas, “necítia” jeho beh (ako vážka v Krylovovej bájke) – vždy si myslia, že “to stihnú”. Takíto ľudia potrebujú vizualizáciu, ktorá zameriava pozornosť na konečný termín splnenia úlohy.
Svoj čas si môžete naplánovať pomocou Ganttových diagramov (môžete si ich vytvoriť napríklad v programe Excel alebo v tabuľkovom procesore Google), ktoré vám pomôžu vidieť celý rozsah úloh s konkrétnymi termínmi a primerane posúdiť vaše pracovné zaťaženie. Vhodná je aj tabuľa kanban, ktorá vizualizuje aktuálnu fázu plnenia úlohy. Podobný prístup je implementovaný v softvéri na riadenie projektov Trello.
Ak je náročné sledovať veľký tok prípadov, je možné využiť služby, ako je ruská aplikácia Singularity, kde môžete úlohy zoskupovať do projektov, označovať ich, zvýrazňovať farbami alebo ikonami – vizuálne usporiadať chaos prípadov a pustiť sa do práce.

2. PSYCHOLOGICKÝ STAV

Zvýšená úzkosť sťažuje stanovenie priorít; všetky úlohy sa zdajú byť rovnako dôležité. Ak človek pod vplyvom obáv pochybuje o svojich schopnostiach, jeho plány nebudú konkrétne. Pri depresii si človek robí plány na najbližší deň alebo dva bez toho, aby ich pomeral s možnými budúcimi udalosťami. Výskumy potvrdzujú, že v depresívnych a úzkostných stavoch je ovplyvnená pamäť, ako aj schopnosť sústrediť sa a presúvať pozornosť. Dodržiavanie plánov teda môže byť tiež ťažké.
Pre ľudí v depresii je dôležité, aby sa neupínali na plánovanie a nechytali sa zložitých aplikácií, ktoré im budú neustále pripomínať úlohy a nedodržané termíny. Podstatné veci si môžete naplánovať pomocou jednoduchých nástrojov, ako je plánovač alebo kalendár Google. Môžete sa obrátiť na prístup, ako je bullet journaling, kde si môžete naplánovať akékoľvek úlohy, vytvárať zoznamy a pravidelne sa zamýšľať nad výsledkami.

3. RIGIDITA

Táto osobnostná črta sa prejavuje zvýšenou pozornosťou k drobnostiam, ťažkosťami s prepínaním a všeobecnou “nepružnosťou”. Rigidný človek si dokáže vytvoriť dokonalý plán na akékoľvek obdobie. Ale vplyv vonkajších okolností a potreba zmeniť plán je pre neho katastrofou. Nebude schopný vzdať sa svojich plánov a namiesto činnosti bude ľutovať, že sa neuskutočnili.
Vytvorenie hlavného plánu a niekoľkých náhradných pomôže takémuto človeku naladiť sa na možné zmeny. Kalendár alebo diár tu nestačí, rigidní ľudia potrebujú flexibilnejšie plánovacie nástroje, napr. aplikácie na riadenie času, v ktorých je možné poskytnúť niekoľko variantov vývoja situácie, úlohy sa dajú rozdeliť na čiastkové úlohy, dajú sa spájať do projektov a skupín.

4. SANGVINICKÝ TEMPERAMENT

Sangvinici, ktorí sa vyznačujú optimizmom, často vnímajú plánovanie ako niečo “neprirodzené”, čo narúša prirodzený chod vecí a bráni šťastnému zvratu osudu. Človek si však plánovaním môže udržať jednoduchý život, pokiaľ dokáže “stráviť” množstvo prichádzajúcich úloh.
Podľa štúdií je človek schopný začať a dokončiť maximálne 7 vecí denne. Sangvinickí ľudia môžu na zvládnutie svojej pracovnej záťaže používať najbežnejšie zoznamy úloh, aby nestratili zo zreteľa to, čo je dôležité, ale zároveň nevytvárali tlak na svoju psychiku.
Kontrolné zoznamy sú pre sangvinikov dobrým nástrojom plánovania. Dôkladnejšia príprava na udalosť zvyšuje šance na “šťastnú náhodu” a umožňuje nepremeškať šťastie. Istá osoba si napríklad naplánovala výlet, zbalila sa podľa vopred pripraveného zoznamu, vzala si lekárničku a nakoniec sa ako jediná z celej spoločnosti vyhla rotavírusu.

5. POSTCOVID

Aktuálnym problémom sú kognitívne poruchy po kovide, ktoré môžu pretrvávať rok alebo dlhšie. Postihnuté sú predovšetkým pozornosť a pamäť.
Ak neustále vynechávate dôležité úlohy alebo máte problém prijať veľkú úlohu, skúste si plánovanie čo najviac zjednodušiť a zautomatizovať pomocou špeciálnych aplikácií: nastavte si opakujúce sa úlohy, vizualizujte plán, zvýraznite dôležité úlohy pomocou farieb alebo vhodných ikon.
Pri takýchto poruchách je užitočné vykonávať úlohy v krátkych fázach a striedať ich s odpočinkom. Na to je vhodná metóda Pomodoro – v origináli zahŕňa prácu v 25-minútových úsekoch s 5-minútovou prestávkou, ale v špeciálnych aplikáciách s časovačom možno tieto časové úseky meniť.
ADD, a už vôbec nie ADHD, teda nie je najčastejšou príčinou problémov s plánovaním a riadením času. Nehľadajte diagnózy – nájdite si vhodné nástroje, vytvorte si plány a postupujte podľa nich vlastným tempom.