Problémy v vzťahoch sa môžu zdať neprekonateľné, ale to neznamená vždy koniec. Ako získať druhú šancu, ak ste urazili partnera? A stojí to za to dať tejto vzťahu druhú šancu, keď vás už začali otravovať? V článku sa týmto zaoberáme.

Zachovanie vzťahov: argumenty “za”

Už sme písali o tom, ako pochopiť, že vzťahy už nemajú zmysel, a dnes chceme hovoriť o opačnej situácii. Ako spoznať, že nádej existuje? Psychológovia vyzdvihujú nasledujúce príznaky.

Vzťahy sú empatické

Empatia je akoby emocionálny “lepidlo” pre vzťahy. Je to schopnosť rozpoznať, čo partner cíti a prečo, a uvedomene sa zúčastňovať na jeho stave. Takto cítime súcit s tým, čo sa deje s inou osobou, a on si uvedomuje, že sme pre neho dôležití.

Empatia nielen posilňuje vzťahy, ale pomáha aj prekonávať konflikty. Týmto spôsobom má človek možnosť postaviť sa na miesto druhého, vypočuť si jeho potreby a nájsť kompromis. Výskumy ukazujú, že empatia je dôležitým atribútom zdravých vzťahov. Dáva pocit bezpečnosti: človek vie, že partner ho podporí v ťažkej chvíli a bude s ním zdieľať aj radostné okamihy.

V ťažkom období vzťahov sa môže zdať, že partnerovi je to jedno, že nezohľadňuje naše pocity alebo sa správa chladno a odstredene. Ak sa to nestáva neustále a stále cítite, že partner prežíva za vás, stará sa o vás a snaží sa vás podporiť – to je príznak toho, že vzťahy nie sú zničené.

Zdravá komunikácia sa udržiava

Výsledky mnohých výskumov ukazujú, že práve otvorená komunikácia pomáha vytvoriť v páre blízkosť a posilniť lásku.

Schopnosť ľudí viesť dialóg, počúvať a počuť jeden druhého určuje stabilitu vzťahov a spoločné prežívanie náročných období.

Ak s partnerom nehovoríte o problémoch ticho, ale snažíte sa ich diskutovať, aj keď rozhovor nie je vždy pokojný a ľahký, je to znak toho, že obaja sa ešte nevzdali. Pamätajte si, že výskumy ukazujú, že šťastné páry sa taktiež hádajú a nie menej často ako “problémové”. Šťastnými ich robí konštruktívny prístup k konfliktom a schopnosť nájsť riešenie s ohľadom na pocity a názory druhého.

Blízkosť nie je stratená

Aj keď sa vaše vzťahy nachádzajú v kríze, cítite, že blízky kontakt stále existuje. Napríklad, občas máte duševné rozhovory, aj keď len na abstraktné témy. Nezatvárate sa, nevyhýbate sa emocionálnemu kontaktu, snažíte sa prežívať ťažké obdobia spoločne. Ste pripravení otvárať sa, byť zraniteľní. Partner zostáva pre vás blízkou osobou, aj keď s ním časť času nie je jednoduchá.

Vzťahy neobsahujú násilie

Násilie v vzťahoch môže byť rôzne – fyzické, sexuálne, emocionálne, ekonomické a psychologické. Tento druh zneužívania nie je vždy ľahko rozpoznateľný, ale jeho prítomnosť v vzťahoch znamená, že sú nerovné a nebezpečné. Ak sa v takomto vzťahu ocitnete, najlepším riešením je prerušiť cyklus násilia. Viac sme o tom napísali v tomto článku.

Ochota pracovať na vzťahoch

Vy aj váš partner uznávate existenciu problémov – ale zároveň sa zhodnete v tom, že vzťahy sú pre oboch dôležité. Spoločne ste pripravení na ich zlepšovanie, v prípade potreby aj s pomocou párnej alebo rodinnej psychológie.

“Jazdci apokalypsy” v súvislostiach a ako ich poraziť

John Gottman, psychológ a výskumník vzťahov, opisuje štyri znaky, ktoré ukazujú, že je čas sa rozlúčiť so vzťahmi, a nazýva ich “jazdcami apokalypsy”. S vysokou presnosťou ukazujú, že vzťahy smerujú k rozpadu alebo rozvodu. Tieto závery urobil Gottman počas dlhodobého skúmania viac ako 3000 párov. U niektorých z nich sledoval vzťahy viac ako 20 rokov.

“Jazdci” sú navzájom prepojení a často sa vyskytujú spoločne. Gottman však poznamenáva, že aj keď sa už prejavili všetky štyri znaky, to ešte neznamená koniec. Ničivý účinok sa dá znížiť, ak si ľudia všimnú, že ich prejavujú, a sú pripravení spoločne podniknúť úsilie na nahradenie ich konštruktívnejšími modelmi komunikácie. Prejdime každého z “jazdcov” a spôsoby, ako sa s nimi vysporiadať v rámci vzťahu.

Nespokojnosť a obviňovanie

Podľa Gottmana sa tento “jazdec” najčastejšie vyskytuje. Tento ničiteľ vzťahov nezahŕňa len vyjadrenie nespokojnosti alebo pokus o označenie problému. Predstavuje osobný útok na partnera.

Porovnajte:

  • „Veľmi som sklamaný/a, keď si mi neoznámil/a, že meškáš. Dohodli sme sa predsa, že mi zavoláš, ak sa niečo stane.“
  • „Nezabudol/a si to oznámiť, len ti nezáleží na tom, ako tvoje správanie ovplyvňuje ostatných. Prečo ti na mne nezáleží?“

V prvom prípade partner prostredníctvom výroku “Ja” oznamuje skutočnosti: čo ho nespokojilo a aké to vyvolalo pocity. V druhom prípade sa skutočnosti interpretujú v horšom svetle a používajú sa na obviňovanie.

Pohŕdanie

Tento “jazdec” sa objavuje po prvom, keď sa kritika a obvinenia stávajú bežným spôsobom interakcie. Gottmanove výskumy hovoria, že je to najničivejší a najnebezpečnejší zo všetkých predzvesťov rozpadu. Pohŕdanie sa môže prejaviť sarkazmom, posmechom, neúctou a telesnou rečou – napríklad zatočením očami. Akoukoľvek formou bude naplnené podráždením, odporom a pocitom nadradenosti.

  • “V piatich rokoch som sa naučil/la sledovať čas. A ty, kedy sa naučíš a prestaneš meškať?”

“Antidotom” pre takéto správanie v krátkodobej perspektíve budú stále rovnaké “Ja-výroky”: fakty namiesto interpretácií, žiadosti namiesto obvinení.

  • “Pre mňa je veľmi dôležitá dochvíľnosť. Môžeš sa snažiť neprochádzať, keď máme spoločné plány?”

V dlhodobej perspektíve bude potrebné pohŕdaniu protiostat staviť nežnosť a citovú väzbu na partnera. Napríklad Gottman hovorí, že je užitočné vykonať nasledujúce cvičenie. Doplnite výroky o vášho partnera:

  • “Som hrdý/á na to, ako ty…”
  • “Veľmi sa mi páči, keď sme spolu…”
  • “Obdivujem to, ako ty…”

Zapište niekoľko príkladov pre každý bod. Môžete sa k tomuto zoznamu vracať a niektoré výroky partnerovi vyjadriť, aby ste mu aj sebe ukázali, ako je pre vás dôležitý a prečo.

Obranné správanie

Tretí “jazdec” sa zvyčajne prejavuje ako odpoveď na obvinenia alebo kritiku. Toto správanie sa prejavuje v spravodlivom hneve a pokuse presunúť vinu na partnera: “Problém nie je vo mne, ale v tebe.”

  • “Prepáč, napísali z práce a zabudol/a som ti zavolať” (vysvetlenie)
  • “Ty sám/sama vieš, ako veľa mám práce. Mohol/a by si si domyslieť, prečo som nemal/a čas na tvoje hlúpe otázky!” (obrana)

Obranné správanie je pre vzťahy nebezpečné, pretože partner si neberie zodpovednosť za svoje činy a problém tak nebude vyriešený, ale skôr sa konflikt prehĺbi. “Antidotom” na toto je uznávanie svojej role v situácii. To otvára možnosť pre konštruktívny dialóg. 

Vztyčenie “kamenného múru”

S štvrtým “jezdcem” sa ľudia vo vzťahoch stretávajú zvyčajne až keď sú už veľmi dobre oboznámení s ostatnými tromi. Keď komunikácia s partnerom opakovane prináša iba negatívne emócie, budú mať ľudia tendenciu uzavrieť sa a vyhnúť sa rozhovoru. Človek mlčí, tvári sa, že je príliš zaneprázdnený na to, aby hovoril, alebo sa priamo odmieta pokračovať v rozhovore.

Jednou z foriem, ktorú tento jezdec môže nadobudnúť, je zdržiavanie. “Withholding” z angličtiny znamená zdržiavanie sa alebo odťahovanie sa. Lenže tu nejde o zdržiavanie sa konkrétnych činností, ale o odmietnutie diskutovať o dôležitých témach a odpovedať na otázky.

Zdržiavanie sa často používajú ľudia, ktorí nie sú zvyknutí hovoriť o vážnych veciach, zaoberať sa cudzími emóciami a prevziať zodpovednosť. Človek nemusí zámerne spôsobovať bolesť – jeho vnútorná nezrelosť mu môže brániť v pochopení vašich pocitov.

Odmietnutie rozhovoru a “mlčanie” ako reakcia na pokus hovoriť s partnerom môže priviesť partnera k hnevu, ak nechápe, prečo sa to deje. Buď sa rozhodne odpovedať to isté, alebo sa mlčí spolu – čo nie je najlepšou voľbou. Takto sa problémy hromadia a s nimi aj urážky a nevyjadrené slová.

Jednou z techník, ktorú Gottman odporúča na boj proti tomuto “jezdcovi”, je dohodnúť sa s partnerom na prestávke, keď cítite, že sa nedokážete vysporiadať s negatívnymi emóciami. Potom sa odporúča použiť spôsob upokojenia, ktorý vám najviac vyhovuje: prechádzka, kúpeľ, meditácia. A potom môžete pokračovať v dialógu.

Ako začať hovoriť o zmenách

Ak si uvedomujete, že vaše vzťahy sú na pokraji a vy alebo váš partner váhate, či sa vzdať alebo si navzájom dať poslednú šancu, skúste o tom otvorene hovoriť.

Môžete začať napríklad takto:

“Počúvaj, je zrejmé, že máme v našich vzťahoch vážne problémy. Chcel/a by som sa ich pokúsiť vyriešiť. Ako na to pozeráš?”

Snažte sa spoločne diskutovať o nasledujúcich otázkach:

  • Prečo ste sa dostali do takejto situácie, čo podľa každého z vás k tomu viedlo;
  • Čo každý z vás cíti v tejto súvislosti;
  • Aké problémy považuje každý z vás za kľúčové a prečo;
  • Čo získavate v týchto vzťahoch (a čo nezískavate);
  • Čo by mohol každý z vás robiť inak, aby každý dostal to, čo potrebuje;
  • Prečo môžu v priebehu tohto procesu vznikať ťažkosti a ako ich budete riešiť;
  • Sú pripravení požiadať o profesionálnu pomoc na vyriešenie problému.

Aby ste znížili tlak, psychológovia odporúčajú po tomto rozhovore na chvíľu odložiť rozhodnutie o vašej budúcnosti. Môžete vyskúšať nové stratégie, ale tento experiment vás nezaväzuje zostať spolu. Je dôležité sa o tom dohodnúť, aby vaše rozhodnutie zachovať vzťah bolo skutočne úprimné a vzájomné.

Je tiež dôležité zohľadniť odpor voči zmenám. Pokusy zmeniť spôsob, akým spolu komunikujete alebo trávite čas, môžu na začiatku pôsobiť neohrabaným a dokonca nevhodným spôsobom. Tento pocit sa zosilňuje, ak ste predtým dlhodobo uprednostňovali vyhýbanie sa sebe navzájom alebo ste si zvykli, že pokusy začať rozhovor väčšinou končia hádkou. Na začiatku bude veľmi dôležité prekonať negatívne očakávania, aby vaše vzťahy dostali novú šancu.

Partner nechce diskutovať o problémoch. Čo robiť?

Psychológovia sa zhodujú v tom, že komunikácia je kľúčom k dobrým vzťahom. No problém je v tom, že na komunikáciu sú potrebné minimálne dvaja. Čo robiť, ak jeden z partnerov je pripravený diskutovať o problémoch a hľadať riešenia, ale druhý sa zamĺča alebo sa tvári, že sa nič nestalo?

Takéto správanie môže mať niekoľko príčin:

  • Partner sa bojí priznať, že v ich vzťahu existujú nejaké problémy. Môže sa mu zdať, že ak o nich začne hovoriť, stanú sa skutočnými. Možno, že aj katastrofizuje situáciu a myslí si, že ak uznáte problémy, budete musieť skončiť.
  • Partner sa bojí otvárať sa vám, pretože to pre neho znamená nebezpečenstvo a slabosť. Možno ho v rodine alebo v minulých vzťahoch vysmievali a hanobili za vyjadrenie svojich pocitov.
  • Partner sa bojí hovoriť vôbec. Nemá takúto zvyčaj: nevie, ako vyjadriť emócie, nemá potrebný slovník a skúsenosti.

Čo môžete v tejto situácii urobiť?

  • Vytvorte podmienky pre dialóg. Vyberte moment, kedy obaja ste pokojní, máte čas a nie sú v blízkosti stresové faktory. Opíšte, ako sa cítite v danej situácii a prečo. Neprejavujte tlak, neobviňujte druhú osobu a používajte výroky s “Ja”. Na konci sa spýtajte: “A čo si o tom myslíš ty? Je pre mňa dôležité vedieť, ako to vyzerá z tvojho pohľadu.”
  • Overujte emócie. Povedzte: “Rozumiem, že pre teba môže byť ťažké/neprijemné/strašidelné hovoriť o tom. Všetko je v poriadku, môžeš postupovať v pohodlnom tempe. Neženiem ťa a akceptujem ťa”, “Čo povieš, to vypočujem a spolu to vyriešime”.
  • Začnite s malým. Nevyvážajte hneď príliš vážne témy. Zvyknite si rozprávať o tom, ako ste prežili deň, s akými problémami sa stretávate v práci, ako sa cítite. Postupne to normalizuje rozhovory pre vašu partnerku/partnera.

A tu sú veci, ktoré by ste nemali robiť, aby ste situáciu nezhoršili:

❌ Manipulovať: “Ak mi teraz neodpovieš, zbieram veci.”

❌ Hanobiť: “A ako si dožil do svojich rokov a nenaučil si sa rozprávať?”

❌ Prehrávať sa v “mlčanlivosti”.

Ďalšou možnosťou pre vás môže byť návšteva rodinného psychológa. On bude “moderovať” dialóg: položí správne otázky, pomôže vám vyjadriť emócie a myšlienky. Na sedeniach sa naučíte komunikovať tak, aby ste počuli jeden druhého a spolu riešili problémy.

ZDROJ