Do života ľudí pomaly ale isto preniká okrem starostlivosti o telesné zdravie aj povedomie o starostlivosti o zdravie duševné. Zaujímame sa o životný štýl, o to, čo je pre nás dobré a čo zlé, čítame o prepojenosti tela a psychiky a neraz sa stane, že sa rozhodneme so svojimi problémami navštíviť psychológa či terapeuta. Tu sa však objavia pochybnosti či otázky, ako nám vlastne môže tento odborník pomôcť. A túto otázku si nekladú iba laici, ale tiež samotní psychoterapeuti a vedci zaujímajúci sa o výskum psychoterapie.

V tomto článku sa vám pokúsim priblížiť výsledky niektorých výskumov zisťujúcich, čo je “účinným faktorom” v psychoterapii. Možno však viete o tom, že nie je psychoterapia ako psychoterapia a existuje veľký počet rôznych psychoterapeutických smerov a prístupov (ich počet sa pohybuje okolo 250). Je teda vôbec možné premýšľať nad tým, čo v psychoterapii “funguje” všeobecne alebo má každý smer vlastné účinné faktory?

Pravda je taká, že aj túto otázku si kladú odborníci už niekoľko desaťročí. A vďaka tomu vám môžem napísať niečo o účinných terapeutických faktoroch, s ktorými sa stretávame v podstate vo všetkých etablovaných terapeutických školách a prístupoch. V  tomto článku vám predstavím výber “spoločných pomáhajúcich faktorov” tak, ako ich popisuje Kratochvíl (2012), ktorý zhrňuje výsledky výskumov iných autorov (Garfield, 1989, Frank, Franková 1991, Lambert 1992, Weinberg 1993).

Vzťah medzi terapeutom a klientom je základ

Možno to znie zvláštne, veď čo už na vzťahu medzi ľuďmi môže byť liečivé? No skutočnosť je taká, že práve toto je často spomínaný faktor, ktorý sa, ako môžeme očakávať, objavuje v každej psychoterapii. V každej terapii sa objavuje klient a terapeut. Avšak účinná a efektívna bude iba tá terapia, kde títo dvaja naviažu skutočný a dôverný vzťah. Klient verí, že mu terapeut pomôže a terapeut je rozhodnutý, že klientovi chce pomôcť a že mu poskytne prijatie a porozumenie.

Výklad poruchy a poskytovanie informácií

Výklad poruchy poskytuje pacientovi možnosť porozumieť tomu, čo sa s ním deje. V terapeutickom procese je najdôležitejšie to, ako terapeut toto vysvetlenie podáva, ako mu klient rozumie a či ho dokáže prijať za svoje. Tento faktor by sme mohli voľne rozšíriť aj o podávanie rôznych informácií. Do terapie samozrejme nechodia len ľudia trpiaci rôznymi psychickými poruchami ale tiež tí, ktorí prechádzajú náročným životným obdobím alebo tí, ktorí sa ocitli v situácii, s ktorou si nevedia dať rady. Aj týmto môže terapeut poskytovať rôzne informácie súvisiace s ich prežívaním či správaním, ktoré klientovi pomôžu porozumieť svojim problémom. Zároveň sa tak učí vyznať sa sám v sebe.

Emočné uvoľnenie

Klient má v terapii priestor pre seba a pre svoje emócie. Môže tu v bezpečnom prostredí prežiť a ventilovať akékoľvek súčasné či minulé pocity. Nemusí sa pritom báť, že mu terapeut povie, aby neplakal, alebo nebol nahnevaný, alebo že sa terapeut jeho pocitov zľakne.

Konfrontácia s vlastnými problémami

Vďaka terapii sa klient prestáva vyhýbať svojim problémom, prestáva sa ich báť a učí sa im čeliť. Postupne sa teda učí zvládať svoje problémy a tiež získava pocit kompetentnosti – teda toho, že problémy zvládnuť dokáže.

Posilnenie

Kratochvíl píše o tom, že terapeut svojimi slovami a svojim správaním posilňuje žiadúce správanie a prežívanie klienta a napomáha k odstraňovaniu správania nežiadúceho. Na toto kladie dôraz hlavne kognitívne-behaviorálna terapia, no aj v terapii vedenej terapeutmi, ktorí pri práci využívajú  iný prístup sa klient posupne učí rozoznávať adaptívne a neadaptívne spôsoby správania a reakcií.

Týchto päť faktorov vybral Kratochvíl spomedzi výsledkov rôznych výskumov. Mnohí ďalší autori uvádzajú ako dôležitý faktor tiež osobnosť terapeuta, to, že terapeut klientom rozumie, ustojí aj náročné či tabuizované témy, vytvára bezpečné prostredie, dodáva nádej a tiež to, že klient terapeutovi dôveruje a nemá strach otvoriť aj bolestivé témy.

Veľmi známa je tiež štvorica faktorov, ktoré stoja za terapeutickou zmenou, ktorej autorom je Lambert (1992). Táto triedi faktory podieľajúce sa na zmene v terapii do nasledovných skupín: spoločné faktory (to sú faktory, ktoré fungujú bez ohľadu na terapeutický prístup využívaný terapeutom a patria sem napríklad faktory, o ktorých som písala vyššie), terapeutické techniky (ktoré sú špecifické pre konkrétny terapeutický smer a spôsob práce terapeuta), mimoterapeutické faktory (sem radí napríklad osobnosť klienta, jeho vlastnosti, sociálne prostredie a oporu apod.) a očakávanie klienta od terapie.

Placebo efekt v terapii?

Opäť sa nám potvrdzuje, že psychika človeka je sama osebe silným činiteľom. A preto sa na priebehu a výsledku psychoterapie môže odraziť aj to, čo ste od nej vlastne očakávali. Šli ste do nej preto, že vás niekto prinútil a v skutočnosti neveríte, že rozprávanie sa s niekým, kto si hovorí terapeut, môže byť užitočné? No, v tom prípade je dosť možné, že budete mať pravdu. Alebo naopak ste sa na terapiu tešili a veríte tomu, že vám pomôže zvládať vaše ťažkosti? Opäť máte pravdu.

Dokonca je možné, že určitú zmenu budete pozorovať už po tom, ako ste sa odhodlali a dohodli si terapeutickú konzultáciu, hoci reálne ste sa jej ešte nezúčastnili. Je to podobný placebo efekt, ako keď vás zub prestane bolieť chvíľu po tom, čo ste sa konečne objednali k zubárovi.

Vidíme, že faktorov, ktoré sa spolu podieľajú na terapeutickej zmene je mnoho. Taktiež je mnoho aj výskumov, ktoré sa touto témou zaoberajú a ktorých výsledky a názvy použité pre jednotlivé faktory sa miestami môžu líšiť a prelínať. Vytvoriť jeden ustálený a všetko zahrňujúci zoznam by bolo preto nemožné, alebo minimálne veľmi náročné.

Rovnako dôležité je tiež myslieť na to, že každý klient môže pociťovať ako subjektívne prospešné niečo trochu iné. Ak máte za sebou terapeutickú skúsenosť, môžete sa zároveň zamyslieť nad tým, čo ste vnímali ako užitočné a čo pomohlo práve vám.