Každý z nás pozná ten ťaživý pocit, keď vie, že robí niečo, čo by robiť nemal. Alebo niečo s čím by rád skoncoval. Alebo nerobí niečo, čo by robiť mal, ale tak straaaašne sa mu práve nechce.
Túžime byť zdravší, usilovnejší, stihnúť viac. Hľadáme spôsoby ako sa zmeniť k lepšiemu. Chceme viacej čítať, častejšie športovať a byť tak celkovo produktívnejší. Ale sme neporiadni, leniví a neustále hľadáme iba výhovorky. Znie vám to povedome? Ak nie, tak ste asi z inej planéty. Alebo ste našli spôsob ako tieto veci prekonať (gratulujem!). V tom prípade radšej choďte robiť niečo užitočné, v tomto článku sa už nič užitočné nedozviete.

A vy, ktorí čítate ďalej – pre vás mám dve otázky:

1. Čo práve robíte?

2. Akej činnosti sa práve snažíte vyhnúť?

Pokojne sa zamyslite.

Máte odpoveď?

Klásť si tieto dve otázky je nesmierne dôležité. Ako často? Často. Ideálne stále. Niekoľkokrát do dňa. Od rána. Do večera.

Tieto dve otázky sú skvelým liekom na prokrastináciu, čo je v posledných rokoch veľmi populárne slovo označujúce chorobné odkladanie povinností na neskôr. Áno, pochádza z gréčtiny, no nejdem vás ohurovať etymológiou (pozn.: z gréckeho etymon = pravda, istota, logia = náuka).

Späť k veci. Vedieť pomenovať činnosť, ktorej sa práve venujete má veľký význam. V prvom rade dostávate svoju činnosť do centra vedomia.

Upratujem. Čítam článok. Scrollujem Facebookom.

Vytrhne vás to z automatickosti vášho dňa. Keď sa vás o hodinu niekto spýta, čomu ste sa venovali, poznáte odpoveď. Druhou výhodou je, že dokážete svoju činnosť pomenovať. Lebo človek niekedy robí, ani nevie čo.

Je to skrátka vlastnosť nášho mozgu. Človek neustále niečo robí. Je na činnosť stvorený. Hoci sa naše telo nehýbe, mozog sa skrátka nezastaví. A keď nemá čo robiť, nájde si aspoň nejakú činnosť, ktorá by túto túžbu po aktivite dokázala uspokojiť. Napríklad neustálym hraním sa s perom, prsteňom, mobilom či obsesívnym kontrolovaním toho, či mi náhodou niekto nelajkol posledný status. Nás mozog si skrátka robí čo chce. Aj preto je potrebné ho dostať do pozoru prvou otázkou – Čo práve robím?

Keď je už tá vaša šedá kôra mozgová v pozornosti a vy dokážete pomenovať svoju činnosť, ste na najlepšej ceste k tomu, aby ste si zodpovedali aj druhú otázku: „Akej činnosti sa snažím vyhnúť?“

Pokiaľ je vaša odpoveď „žiadnej, robím to, čo mám“, výborne! Ak si však túto otázku kladiete často, veľmi ľahko môžete zistiť, že pred niečím utekáte. Môže to byť úloha, ktorá je príliš náročná a neviete ako začať. Alebo je to nepríjemná činnosť, ktorú musíte absolvovať. Prípadne je to niečo, do čoho ste donútení. Alebo sa vám skrátka nechce a máte potrebu to neustále odkladať.

To, či sa do danej činnosti nakoniec naozaj pustíte, je len a len na vás. Tieto dve otázky vás však dokážu skvelo nakopnúť k tomu, aby ste boli úprimní sami k sebe. Ak pred niečím naozaj utekáte, zastavte sa. Otočte sa a vybehnite tomu naproti. Verte mi, na konci dňa sa vám bude zaspávať ľahšie.


Zaujímavé čítanie k téme:

Switch je kniha o tom, ako budovať dobré návyky tak, aby vám vydržalo a aby ich budovanie nebol neustále prehrávaný boj so sebou samým.