“Odvaha nie je absencia strachu. Je to odpor voči strachu a jeho ovládanie,” povedal spisovateľ Mark Twain. S týmto tvrdením súhlasíme: každý môže byť odvážny, ak vie, čoho sa bojí a čo môže tomuto strachu postaviť proti. Psychológ podrobne vysvetľuje povahu strachu a spôsoby, ako ho prekonať.

ČO JE STRACH

Väčšina ľudí sa bojí niečoho. Podľa údajov VCIOM-u sa počet ľudí, ktorí nepociťujú žiadne obavy, mení v rôznych časoch, ale zostáva pod 5-7%. Z biologického hľadiska je strach ochranný mechanizmus. Je prítomný vo všetkých vysokoorganizovaných organizmoch a je potrebný na to, aby sme sa vyhli nebezpečenstvám a zostali nažive. Ak niekto tvrdí, že sa ničoho nebojí, znamená to iba, že tá osoba nie je vo vzťahu so svojimi vlastnými emóciami.

DRUHY STRACHU

Biologický strach

Môže sa objaviť ako reakcia na prírodné katastrofy ako zemetrasenie, povodeň, tsunami, stret s agresívnymi zvieratami.

Sociálny strach

Je viac abstraktný. Zahŕňa strach z verejného vystupovania, obavy z pôsobenia hlúpo, strach zmeny, strach z neúspechu, strach pred nadriadenými, strach vojny a podobne.

Existenciálny strach

Je najabstraktnejší, ale nie ilúzorny – tento strach sa týka samotnej podstaty človeka. Môže sa prejavovať strachom z:

  • priestoru – tmy alebo utesnených miest,
  • času – strach z smrti alebo budúcnosti ako takej,
  • seba samého – obava z nepochopenia seba samého a straty kontroly nad sebou,
  • života – strach z neznámeho, obrovského, tajomného sveta okolo nás, strach z bezvýznamnosti života.

Zdravý a patologický strach

Všetky tieto strachy sú normálne. Dokonca aj metafyzické strachy majú konštruktívnu funkciu. Napríklad strach z budúcnosti môže motivovať človeka k dôkladnejšiemu plánovaniu svojich činov, a strach zo smrti ho môže viesť k starostlivosti o svoje zdravie. Existenciálne strachy nútia hľadať význam života a nakoniec robiť život bohatší a zaujímavejší.

Jednou z adaptívnych foriem strachu je opatrnosť. Zdravý strach pomáha zareagovať na nebezpečenstvo – aktuálne alebo vzdialené – a ochrániť sa. Strach sa stáva patologickým, keď z ochrannej funkcie prechádza do neopodstatnenej paniky alebo núti do opakujúcich sa stavov a fóbií, ktoré samé osebe predstavujú problém.

Hlavným rozdielom medzi konštruktívnym strachom a patologickým je nedostatok kontroly.

Kým je strach pod kontrolou, plní svoju zdravú funkciu. Keď však ovládne nás a začne riadiť naše činy, je to považované za poruchu.

S patologickým strachom je dôležité pracovať, prípadne s odborníkom. Ide o to, že strach nielenže znižuje kvalitu života, vedie k neuváženým činom a poškodzuje zdravie. Neovládateľný strach často ovplyvňuje naše správanie mimo vedomia, takže si ani neuvedomujeme, ako obmedzujeme vlastný život.

Napríklad, strach z nových známostí nie len bráni nájdeniu nových priateľov alebo partnera, ale ovplyvňuje všetky oblasti našej činnosti. Ak človek s takýmto strachom hľadá prácu, pravdepodobne bude nepostrehnuteľne posielať menej životopisov a odmietať pohovory, aby sa vyhol novým známostiam. Navyše, sám sebe to bude vysvetľovať úplne konštruktívnymi dôvodmi: “nevyhovovala mi tá pracovná pozícia” alebo “mám dôležitejšie veci”. Je zrejmé, že v takejto situácii sa šance na získanie práce znižujú.

AK VZNIKA STRACHU A AKÝ VPLYV MÁ NA ORGANIZMUS

Biologické mechanizmy sa aktivujú prijímaním signálov cez základné vnemy, ako je zrak, sluch, chuť, čuch, hmat a rovnováha. Keď hrozí nebezpečenstvo, vnemové orgány posielajú signál do určitej časti mozgu – hypotalamu. V ňom sa aktivizuje limbický systém, ktorý zasa ovplyvňuje vegetatívny nervový systém.

Vegetatívny nervový systém sa skladá z dvoch častí:

  1. Sympatický nervový systém – mobilizuje zdroje organizmu v momente nebezpečenstva. Zodpovedá za základné stratégie “bojuj, utekaj, zastav sa”. Spúšťa energetickú spotrebu.
  2. Parasympatický nervový systém – zapája sa, keď človeku nehrozí nič nebezpečné, a zodpovedá za obnovenie organizmu po stresovom období. Spúšťa energetickú akumuláciu.

Počas aktivácie sympatického nervového systému sa do krvi uvoľňujú hormóny adrenalín („králičí hormón“), noradrenalín („leví hormón“), kortizol a ďalšie. Tým sa začínajú fyziologické zmeny:

  • srdce bije rýchlejšie a silnejšie;
  • dýchanie sa stáva rýchlejším a povrchným;
  • dochádza k potlačeniu tvorby tráviacich enzýmov a zúženiu čriev a žalúdka;
  • zvyšuje sa krvný tlak, krv sa sústreďuje do svalov a odoberá sa z väčšiny orgánov;
  • zreničky sa rozširujú – môže sa objaviť tzv. tunelové videnie, keď človek vidí iba to, čo je priamo pred ním;
  • zníženie citlivosti na bolesť a zvýšenie zrážanlivosti krvi;
  • zlepšuje sa ventilácia pľúc, rozširujú sa priedušky a priedušinky;
  • zmysly sa zosilňujú a reakcie sa stávajú rýchlejšími.

Všetko toto umožňuje odložiť menej prioritné úlohy, ako je trávenie potravy a rozmnožovanie, a vytvoriť maximálnu energiu pre záchranu. To pomáha mysľou rýchlejšie premýšľať, lepšie vidieť, silnejšie udrieť a rýchlejšie utiecť.

V prípade zdravého strachu po aktivácii sympatickej nervovej sústavy sa zapája parasympatická sústava.

Srdce a dýchanie sa upokojujú, krv prúdi do orgánov, tráviaci trakt začína intenzívne pracovať a podobne. Organizmus sa po stresovom období obnovuje a začína normálne fungovať. V prípade patologického strachu môžu všetky tieto mechanizmy jednak fungovať “bez významu”, reagujúc na fiktívne nebezpečenstvo, a jednak donútiť organizmus dlhodobo pracovať v režime zvýšenej pohotovosti, čo vedie k chronickej pociťovanej hrozbe.

Trvalý stav takejto fyziologickej pripravenosti je nebezpečný pre zdravie. Napríklad, ak je v tele neustále produkovaný kortizol, vedie to k poruchám metabolizmu, vrátane obezity. A trvalý zvýšený adrenalin vedie k vyčerpaniu, výkyvom hladiny cukru v krvi a ďalším fyziologickým problémom. Psychika tiež nevydrží neustály tlak a reaguje depresiou, poruchami spánku, vyhorením a psychosomatickými ochoreniami.

AKO PREKONAŤ STRACH

1.Pozrite strachu do očí

Odpovedzte si na otázky: čoho sa bojíte? Ako presne to cítite? Je to reálna hrozba alebo len vymyslená? Rozprávajte sa o svojom strachu s niekým, komu dôverujete. Opíšte svoj strach slovami alebo ho nakreslite. Skúste cítiť, kde sa nachádza vo vašom tele. Týmto spôsobom prežijete svoje emócie, uznáte ich a lepšie ich pochopíte. A možno, keď sa pozriete strachu do očí, uvidíte, že nie je taký silný, ako sa vám zdalo.

Táto metóda je vhodná na prácu s takmer akýmkoľvek druhom strachu, vrátane väčšiny abstraktných strachov. Hlavné je neprestávať sa pýtať sami seba otázku za otázkou, prenikajúc hlbšie do príčin – tak si lepšie porozumiete a pochopíte svoje hlboké motivácie.

2.Prežite najhorší scenár

Predstavte si vo všetkých detailoch, že sa stalo to najhoršie. Predstavte si, ako sa cítite a čo si myslíte. Premýšľajte o tom, čo budete robiť potom. Snažte sa prežiť emócie a nebáť sa ich. Veľmi často strach stráca svoju silu po takomto mentálnom experimente. Mozog je ľahko oklamať: môže uveriť, že sa už všetko stalo a že nemá zmysel sa báť.

Táto metóda je ideálna pre konkrétne obavy ako zosmiešniť sa na rande alebo neuspieť na skúške. Predstavovaním si toho najhoršieho môžete vidieť, že aj po tomto je možné pokračovať v živote.

3.Vstúpte do boja so strachom

Choďte priamo proti svojmu strachu. Ak nezačnete konať, on vás porazí. Postupujte postupne: napríklad, ak sa bojíte tmy – postupne znižujte osvetlenie v byte, ak sa bojíte verejných vystúpení – začnite vystupovať najskôr pred priateľmi a blízkymi. Nezastavujte sa, ale choďte opatrne so sebou – nemusíte sa ničím lámať alebo si vyčítať, ak sa niečo nedarí hneď.

Metóda dobre funguje pre neodôvodnené obavy a fóbie s konkrétnou povahou – teda tam, kde je možné postupovať malými krokmi.

4.Dajte si čas

Vaše obavy sa nahromadili počas rokov – mnohé z nich vás sprevádzajú už od detstva. Nemôžete očakávať, že dnes začnete pracovať na svojich strachoch a zajtra vás už nebudú znepokojovať. Trpezlivosť a postupovanie krok za krokom prinášajú úžasné výsledky. Ak chcete pracovať na niekoľkých strachoch, začnite najprv s jedným z nich, nesnažte sa zvládnuť všetky naraz.

5.Žite v prítomnosti

Snažte sa vrátiť do súčasného okamihu. Väčšina strachov sa týka budúcnosti alebo vás uväzňuje v minulosti. Prítomnosť zriedka poskytuje dôvod na strach, ak vás práve teraz nebeží pes za chrbátom alebo na vás sa nesypie dom. Potlačte nekonečné fantázie o negatívnych scenároch, ktoré sa možno nikdy nestanú. Pamätajte, že ste tu a teraz, všetko je v poriadku.

6.Odmeňujte sa za odvahu

Vymyslite si odmenu, ktorú budete dostávať za každý úspešný krok pri prekonávaní strachu. Mala by to byť niečo skutočne príjemné a dôležité pre vás. Tým získate dodatočnú motiváciu prekonávať samých seba.

Aristoteles povedal, že strach núti ľudí zamýšľať sa. Vezmite si túto myšlienku k srdcu: zamýšľajte sa o sebe, o svojom živote a o svojich strachoch. Keď ich prekonáte a zvíťazíte, budete si zaslúžene hrdí na seba, pretože prekonanie strachu je pravá odvaha!