Čítať o tom, ako si dávať novoročné predsavzatia, aby sa splnili, a aké si určite nedávať, aby sme sa vyhli sklamaniu, to sa už asi nikomu nechce. Ale čo tak skúsiť to bez predsavzatí, len trochu inak? Dovoľte mi pozvať Vás na malá hru. Alebo aj väčšiu, ako budete chcieť. Nejde o oficiálnu terapeutickú techniku, ale v terapiách a tiež pri konzultáciách sa ju „hráme“ pomerne často. A skvelé je, že si ju každý môže preniesť do svojho života tak, ako sa mu zapáči.

Vajce alebo sliepka?

Hra so slovíčkami je hra s naším vlastným pohľadom na svet. V súvislosti so záhadou príčiny a následku môžme o tom polemizovať. Ovplyvní náš vlastný popis situácie, problému alebo inej osoby to, aký máme na to/na osobu pohľad? Alebo náš pohľad na situácie a na druhých má vplyv na to, ako potom tie situácie popíšeme? A nakoľko vlastne záleží na tom, čo je v tomto prípade vajce, a čo sliepka?

Uvediem Vám príklad. Lenke sa stávalo, že mala občas smutnú, melancholickú náladu. Inokedy sa jej stalo, že sa pre niečo rozčúlila. Druhí jej hovorili, že je náladová, a to ju mrzelo. Nevedela, ako to zmeniť, a nechcela, aby ju tak volali. Pri jednom rozhovore padlo slovné spojenie „emočná pružnosť“. To ju zaujalo, a povedala si, že byť emočne pružná vlastne nie je koniec sveta. Je to niečo, čo je súčasťou jej osobnosti, samozrejme s ohľadom na druhých. A tak, keď teraz Lenka cíti smútok, alebo nejakú nervozitu, a volá s kamarátkou, povie jej len „opäť emočne pružím“. Ako sa tým zmení vnímanie jej samej? A ako sa zmení moje vnímanie druhého človeka, keď si pomyslím, že je emočne pružný? Nehovorím, že máme prijať to, keď sa k nám niekto správa nepekne, a ospravedlňovať to (pred sebou aj pred ním). Ale myslím si, že slová majú silnú moc, a takáto „hra“ môže pomôcť k tomu, aby sme boli tolerantnejší k chybám. Svojim, aj k chybám druhých.

Kto vlastne ovplyvňuje naše pocity?

V terapii často pracujem s klientom na tom, že spolu hľadáme nové pohľady na jeho situáciu. A toto dobrodružné hľadanie sa deje práve prostredníctvom slov. Je to ako nikdy sa nekončiaca hra. A prečo ju mám ešte rada? Odpoveď súvisí s našimi pocitmi. Často sa hovorí „riaď sa tým, čo cítiš“. S tým sa stotožňujem. Ale čo všetko moje pocity ovplyvňuje? Myslím si, že táto rada si vyžaduje menšie doplnenie. Opäť Vám to skúsim vysvetliť na príklade. V partnerskom vzťahu sa môže stať, že som smutná kvôli hádke, alebo kvôli tomu, ako sa partner zachoval. Cítim smútok, možno hnev, a pýtam sa sama seba: „mám dať na svoje pocity? Mám z tohto vzťahu odísť?“. Mám ešte inú možnosť, a to porozmýšľať o tom, čo moje pocity spôsobilo. Bolo to správanie môjho partnera? Alebo je to spôsob a slová, akými si jeho správanie vysvetľujem? Myslím si, že v tomto prípade neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď, len rôzne názory. Podľa mňa práve hra so slovíčkami môže ovplyvniť to, čo si o danej situácii budem myslieť. A to, ako si situáciu vysvetlím sama pre seba, ovplyvní aj moje pocity. Považujem za dôležité veriť svojim pocitom, ale s vedomím, že mám slobodu v tom, ako si danú situáciu alebo reakciu pomenujem.

Na čo sa chceme pozerať, to budeme vidieť

Táto hra má v sebe ešte jeden zázrak, a tým je prenesenie pozornosti, alebo ak chcete, iný uhol pohľadu. Napríklad, keď klient v terapii príde s tým, že sa mu nepáči v škole na ošetrovateľstve, lebo má problémy robiť rannú hygienu pre pacientov. A Vy sa s ním spoločne vydáte na cestu, a zrazu sa na nej objaví niečo, čo mu na tej práci robí radosť. Sú to rozhovory s druhými. A on premýšľa nad odpoveďou na otázku, čo asi pre chorých a často osamelých ľudí v nemocnici môže znamenať pracovník, aj keď je to len študent na praxi, ktorý sa ich opýta, ako sa vyspali, ako sa cítia, na čo sa tešia. A on na druhé spoločné sedenie príde s tým, že radostne rozpráva o tom, ako sa majú „jeho“ pacienti, a aký je rád, že sa s nimi môže porozprávať, vypočuť si ich. A už nechce seknúť so školou. Už vie, že má dar, vypočuť druhých, a byť tu pre nich vo chvíli, keď sa cítia opustení.

Pravidlá hry

Ako každá hra, aj táto má svoje pravidlá. Ale najdôležitejším pravidlom je, aby ste si urobili svoje vlastné. Takže len pre inšpiráciu:

Skúste sa na danú situáciu pozrieť aspoň tromi rôznymi spôsobmi (aspoň jeden nech je trochu pritiahnutý za vlasy, čí viac, tým lepšie)
Uvedomte si, čo naozaj spôsobilo Vaše pocity, keď Vám niečo nie je príjemné. Je to spôsob, akým si danú situáciu alebo reakciu človeka vysvetľujete?
Skúste sa zahrať na detektívov v situáciách, ktoré Vám nie sú po chuti, alebo pri ľuďoch, s ktorými ste zažili nejaký konflikt. Keby ste si mohli vybrať (a skvelé je, že môžete vždy), na čo sa v tejto situácii chcete zamerať?
Dovoľte si nájsť osobnú slobodu v tom, na čo sa pri nezhodách a problémových situáciách zameriate, a ako o nich premýšľate.
Nezabudnite, že je to hra 😊
Ako už bolo povedané, vytvorte si svoje vlastné pravidlá, lebo viete, že aj v tomto máte slobodu.

Prajem Vám do roku 2018 veľa radosti z hry. Nech v nej nájdete zhovievavosť a pochopenie nielen k iným, ale aj k sebe samým.