Človek je spoločenský tvor. Niektorí sa hanbia radovať v čase krízy, iní sa hanbia hovoriť o svojich úspechoch na pracovnom pohovore alebo používať červený rúž… Koreň takýchto problémov je v deštruktívnom prejave hanby.

Ako deti sme pravidelne počúvali túto vetu: “Ako sa môžeš nehanbiť?” Neupratovali sme si hračky, neučili sme sa, rozbili sme mamininu vázu… Dôvodov môže byť veľa, ale pocit hanby je jedným z nich. Ja si napríklad ešte veľmi dobre pamätám, ako ma neznesiteľne pálili líca a ako som sa chcel prepadnúť cez zem, keď mi rodičia vynadali.

Teraz sme už, samozrejme, vyrástli. Ale pocit hanby zostáva. Odkiaľ sa tento nepríjemný stav berie? Ako sa líši od pocitu viny? A prečo je také dôležité naučiť sa s ním vyrovnať?

ZAČNIME TEÓRIOU

Hanba je pocit, že s nami nie je niečo v poriadku, že sme zlí, nesprávni. A to sa zásadne líši od pocitu viny, ktorý pociťujeme, keď spáchame zlý skutok. Hanba nespočíva v skutku, ale v človeku. A ak sa viny môžete zbaviť ospravedlnením alebo kompenzáciou straty, hanba ospravedlnením nezmizne.

Mnohí odborníci tvrdia, že pocit hanby je ľuďom vlastný od narodenia a jeho príčiny spočívajú v strachu z odmietnutia, nepotrebnosti, neprijatia blízkymi a spoločnosťou.

Hanbu možno podmienečne rozdeliť do dvoch kategórií

  1. Hanba konštruktívna, spojená s normami správania, vnútornými morálnymi zásadami, etiketou. Zvyčajne zohráva úlohu regulátora správania, akejsi vnútornej “poistky” a spravidla nesie viac úžitku ako škody.
  2. Hanba je deštruktívna, súvisí s vnímaním seba ako osoby. Vytvára sa pod vplyvom výchovy, keď je napríklad dieťa ponižované, urážané, trestané za najmenšiu provokáciu. Takýto stud môže viesť k problémom vo vzťahoch, porušeniu sebaúcty, zákazu túžob a pôžitkov.

A ak v prvom prípade možno pocit hanby prijať, vyvodiť závery a pokračovať v ďalšom živote, druhá situácia si vyžaduje osobitnú pozornosť a dôkladné zváženie.

HANBA ZASAHUJE DO ŽIVOTA?

Čo robiť, keď hanba spôsobuje vnútorný diskomfort a objavuje sa aj tam, kde by vôbec nemala byť?

Najprv sa musíte pokúsiť pochopiť, kde sú skryté korene problému

Aby ste to dokázali, môžete si odpovedať na otázku: Ako zvyčajne znie moja hanba? Čí hlas znie? Mama, otec, brat alebo možno bývalý manželský partner? Keď je známa príčina, je už ľahšie vyrovnať sa s hanbou.

Môžete sa tiež skúsiť pozrieť na situáciu očami iných ľudí

Je to také hrozné a zahanbujúce? Alebo sa možno v skutočnosti nič hrozné nestalo? Ak nie je možné situáciu posúdiť sám bez zbytočných emócií, bude užitočné porozprávať sa o nej s nezaujatou osobou alebo ju spracovať v rámci skupinovej terapie.

“List milosrdenstva”

Aj od nadmerných pocitov hanby pomáha osvedčená technika s názvom “List milosrdenstva”. Je veľmi jednoduchá a dostupná pre každého.

Musíte si v sebe predstaviť láskavého a múdreho človeka namiesto škodlivého večne nespokojného kritika a pozorne ho počúvať. Čo dobré vám chce povedať? Možno začne chváliť alebo hovoriť slová povzbudenia?

Vtedy sa oplatí zapísať si všetko, čo povie, a je lepšie začať slovami: “Áno, mohol som urobiť niečo zle, mohol som urobiť chybu. Nie som dokonalý človek…” Po dokončení listu sa nezabudnite pevne a silno objať okolo pliec a cítiť lásku, podporu, teplo a úctu.

Toto cvičenie pomáha vyvolať súcit so sebou samým, so svojimi nedostatkami, cítiť svoju dôležitosť a hodnotu.

Vo všetkých situáciách, v ktorých pociťujeme hanbu, je dôležité pochopiť vzťahy medzi príčinou a následkom a zistiť, v čom spočíva naša skúsenosť. Ak máme pocit, že hanba je deštruktívna a na danom skutku nie je nič zlé, s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o náš skutočný stav, ale o hodnotenie niekoho iného zvonka. A aby sme znížili nepríjemné pocity, musíme hľadať oporu v sebe, posilniť vnútorné jadro a hlavne – dovoliť si byť neideálni.

Ako povedal Sigmund Freud: “Láska je najosvedčenejší spôsob, ako prekonať hanbu”.