Rakovinu zvyčajne sprevádzajú ťažké emocionálne zážitky a zmeny v živote človeka. Ako môžu správy o diagnóze, liečbe a následnej rehabilitácii ovplyvniť duševné zdravie? A prečo je taká dôležitá podpora nielen príbuzných, ale aj psychológa?

PSYCHIATRICKÉ ZMENY U PACIENTOV S RAKOVINOU

Stanovenie diagnózy a začatie liečby

Psychologický dopad samotnej diagnózy je obrovský, bez ohľadu na štádium ochorenia. Po zistení diagnózy je človek dezorientovaný, príliš podráždený, nadmerne unavený a precitlivený. Aktivujú sa mechanizmy subjektívneho vnímania svojho nového stavu a postavenia: vzniká úzkosť z nepredvídateľnej budúcnosti, nové okolnosti nútia človeka neustále myslieť na chorobu a premietať si rôzne, väčšinou negatívne, životné scenáre.

Okrem pocitov extrémnej úzkosti a beznádeje sa môžu vyskytnúť aj somatické prejavy stresu – poruchy spánku a celková únava. Objavuje sa jedna z ústredných obsesívnych myšlienok: “Prečo sa to stalo práve mne?” a pri hľadaní odpovedí sa objavujú pochybnosti o správnosti svojho konania. V tomto období ľudia strácajú obvyklú orientáciu v živote a veľmi potrebujú pochopenie zo strany rodiny a priateľov.
Po začatí liečby nastupujú psychologické obranné mechanizmy, objavuje sa určité prijatie svojho stavu a fixácia na postoj “som v starostlivosti kvalifikovaných lekárov, ktorí mi pomôžu”. V tomto období je veľmi dôležité, aby toto presvedčenie posilňovali zdravotnícki pracovníci a psychológovia.

Po operácii

Pre väčšinu ľudí sa pooperačné obdobie stáva “ostrovom pokoja”, keď obavy dočasne ustúpia. Zároveň sa však môžu objaviť starosti o prácu, rodinu a každodenný život. Ďalším traumatizujúcim faktorom môže byť aj strach z možnej recidívy. Na zvládnutie negatívnych zážitkov je potrebné sústrediť sa na “tu a teraz” a všímať si pozitívne zmeny v zdravotnom stave.
Po operácii sa pacienti zvyčajne chcú čo najrýchlejšie vrátiť do normálneho života, ale potreba pravidelných návštev lekára a zapojenie sa do ďalšej terapie môže mať významný vplyv.
V tomto období sa tiež môže stať, že sa izolujete a stratíte záujem o rodinné záležitosti a záležitosti. Udalosti, ktoré mu predtým prinášali radosť, sa teraz stávajú nepodstatnými. Je to spôsobené adaptáciou na nové životné podmienky. Nie je potrebné veci urýchľovať: najlepším riešením je poskytnúť dostatok času na všetky potrebné procesy.

AKO MÔŽE POMÔCŤ PSYCHOLÓG

Ako už bolo spomenuté vyššie, v každej fáze liečby sa môže objaviť celý rad emocionálnych a psychosomatických reakcií, s ktorými nie je ľahké sa vyrovnať vlastnými silami. Vďaka spolupráci s odborníkom bude pre pacienta jednoduchšie rozvinúť vnútorné psychologické zdroje na racionálne riešenie situácie. Psychológ mu môže pomôcť pochopiť príčiny a mechanizmy týchto pocitov, nájsť harmonické spôsoby ich prekonávania a nastaviť pacientovi konštruktívnu cestu vpred.