Humanistická psychoterapia je holistický termín pre psychoterapiu zameranú na človeka. Jeho pocity, skúsenosti a vnímanie seba samého sú v tomto prípade veľmi dôležité. V rámci humanistickej psychoterapie pacient obracia svoj pohľad dovnútra, snaží sa o sebaprijatie a lepšie porozumenie sebe samému. Gestaltová psychoterapia a Rogersova psychoterapia sú založené na predpokladoch humanistickej psychoterapie.
Humanistická psychoterapia – hlavné predpoklady
Samotná terapia má budovať pocit slobody, porozumenia a bezpečia. Úlohou psychoterapeuta je otvorený rozhovor s pacientom bez posudzovania. Osoba, ktorá navštívi špecialistu, má šancu analyzovať svoje myšlienky a pocity, lepšie porozumieť svojim zdrojom a pracovať na problémoch spojených so sebaúctou.
Humanistická psychoterapia – indikácie
Humanistickú psychoterapiu je možné využiť aj v prípade pacientov s psychosomatickými príznakmi, obsedantno-kompulzívnymi poruchami, emočnými problémami, fóbiami alebo depresiou.
V súčasnosti sa v prípade vážnejších duševných porúch častejšie používajú iné terapeutické prístupy vrátane kognitívno-behaviorálnej psychoterapie alebo psychodynamickej psychoterapie. V týchto trendoch pracuje mnoho psychoterapeutov a efektivita liečby týmito metódami je okrem iného citeľná v prípade neuróz, úzkosti, porúch osobnosti alebo depresie. Napriek tomu sa často predpokladá, že účinnosť rôznych psychoterapeutických prístupov je podobná.
Priebeh humanistickej psychoterapie
Proces sebarozvoja, učenia alebo liečby, ktorý sprevádza humanistickú psychoterapiu, závisí aj od viacerých faktorov. Jednou z nich je špecifický humanistický trend, z ktorého špecialista vychádza. Spôsob formovania porozumenia s pacientom závisí od prístupu terapeuta. Prvou fázou vytvárania tohto vzťahu je psychoterapeutická konzultácia – môže ísť dokonca o niekoľko sedení, počas ktorých majú obe strany možnosť zoznámiť sa. Ak je pacient s formou stretnutí spokojný, môže sa rozhodnúť prediskutovať podmienky psychoterapeutického kontaktu.
Počas správnej psychoterapie diskutované problémy závisia od individuálnych potrieb pacienta. Terapia je založená na dialógu, budovaní dôvery a konkrétnom terapeutickom vzťahu. Kľúčom je zamerať sa na moment – je to skúsenosť, ktorá vám umožní nielen preskúmať svoje „ja“, ale tiež viesť otvorený a autentický dialóg s terapeutom. Postupné otváranie sa počas nasledujúcich stretnutí nemá pacienta prinútiť prispôsobiť sa vonkajšiemu svetu, ale uľahčiť jeho vnútornú evolúciu a zmierniť príznaky, ktoré ho trápia.