Podarilo sa nám takmer všetko, boli sme čo najbližšie k nášmu vytúženému cieľu, keď zrazu… Niečo sa pokazilo. Opäť. Ak sa táto situácia opakuje znova a znova, je čas položiť si otázku, či nemáme vnútorného nepriateľa. A vysporiadať sa s ním!

1. KONIEC S „AK SOM VEDEL…“

Keď sa pripravíme na neúspech a už sme takmer dosiahli úspech, ide o sebasabotáž. A to nie je spojené s neschopnosťou alebo neúspechom. Za opakovanými zlyhaniami sa skrýva špecifický typ správania, ktorý treba preskúmať.

Medzi bežné úskalia patria nereálne rady a neplodné výčitky.

Keď sa snažíme prerámcovať históriu z perspektívy „keby som len mohol, keby som to vedel“, vyvolávame dojem, že sa učíme z minulosti, zatiaľ čo v skutočnosti len premýšľame nad problémami. Tento zvyk podkopáva ducha a sťažuje pochopenie udalosti.

Čo robiť

Oveľa užitočnejšie je zapisovať si všetko, čo sme podcenili, precenili alebo podcenili. Len jasné posúdenie situácie nám umožní vyvodiť závery užitočné pre budúcnosť. Ďalšou pascou, do ktorej je lepšie nepadnúť, je magické myslenie, ktoré nás (v snahe zbaviť sa zodpovednosti) núti dúfať v „možno“, nosiť amulety, veriť v nevyhnutný osud…

2. NEVERTE POCITOM VINY

Úspechu sa môžete báť rovnako ako zlyhania. Zo strachu, že urazíme svojich rodičov, milenca alebo priateľov, sa môžeme nevedome rozhodnúť ustúpiť do pozadia, odmietnuť svietiť, aby sme neboli „lepší ako ostatní“.

Psychoanalytici nazývajú toto správanie „neuróza zlyhania“.

Neuróza v tomto prípade nie je dôsledkom, ale príčinou zlyhania: vyberáme si stavy, ktoré nám nedovoľujú uspieť, pretože pri myšlienke na možný úspech prežívame neurotický pocit viny.

Vytvára ho naše nevedomie: uspokojuje hlbokú túžbu (chcem, aby ma moji rodičia naďalej milovali, takže sa nemôžem stať umelcom, pretože by im to bolo nepríjemné!) na úkor vedomej túžby (chcem stať sa umelcom).

Čo robiť

  • Všimnite si ambivalenciu, pokiaľ ide o cieľ, ktorý ste si stanovili.
  • Opýtajte sa sami seba: prečo sa táto nešikovnosť objavuje, keď myslím na cieľ, po ktorom túžim?
  • Predstavte si dôsledky úspechu (dostanem to, čo naozaj chcem) a neúspechu (prípadne rozchod s rodinou, ktorý nechcem).
  • Počúvajte svoje najhlbšie túžby: čo chcete pre seba?

Takýto výskum je ťažké vykonať samostatne, takže môžete požiadať o pomoc špecialistu. Pomôže vám tiež oslobodiť sa od strachu a viny, rozlúsknuť rozpory a zastaviť opakujúci sa scenár.

3. VYBAVTE SA Z PROKRASTINOVANIA

Prokrastinácia je vtedy, keď neustále odkladáme moment, keď podnikneme kroky, a tiež keď nám chýbajú príležitosti. Derealizuje to aj cieľ, ktorý sme si stanovili. Postupom času sa z cieľa stáva niečo ako mentálna hračka, ktorá vytvára nárazník medzi nami a realitou („jedného dňa napíšem román“) a bráni nám skutočne investovať do toho, čo robíme („šetrím si energia pre román“).

Čo robiť

Jediný spôsob, ako sa dostať z prokrastinácie, je pochopiť, aké obavy sa za tým skrývajú a prinútiť sa stanoviť si presné dátumy konania. A potom sa obráťte na blízkych, ktorí sú pripravení podporiť a na našu žiadosť nás „nabádajú“ k naplneniu našich plánov. Mali by sme zabezpečiť opatrenia, ktoré prijmeme v prípade ťažkostí. A prokrastinátorom výborne funguje taktika malých krokov (keď sa zložitá úloha rozloží na jednoduchšie).

4. BUĎTE FLEXIBILNÍ

Prílišná vytrvalosť a neústupčivosť s poukazom na znalecké posudky či objektívne okolnosti nám zle slúžia. Toto správanie je väčšinou kontraproduktívne.

Každý, kto zaujme dominantné, sebavedomé a uzavreté postavenie, vysiela partnerovi negatívnu správu o sebe (autoritárstvo, nedostatok empatie, nadmerné sebavedomie).

Vzhľadom na rovnaké kompetencie uprednostňujeme jednanie s niekým, kto k nám nehovorí z pozície sily a je schopný vypočuť si názory odlišné od jeho vlastných.

Byť flexibilný znamená byť schopný porozumieť rôznym úsudkom, doplniť svoj návrh, priznať si chyby a prispôsobiť teoretické pozície realite. Tieto vlastnosti skôr povedú k úspechu ako neprimeraná vytrvalosť.

Čo robiť

  • Odložte dôveru vo svoju vlastnú správnosť (aj keď na to existujú všetky dôvody).
  • Prijmite názor niekoho iného ako možnú hypotézu.
  • Prijmite, že sa možno mýlite (a priznajte si to nahlas).
  • Upozorňujeme, že partner môže patriť do inej kultúry ako my.
  • Pamätajte, že svet ako celok je nejednoznačný a nelineárny.
  • Ukážte emocionálnu a intelektuálnu empatiu tým, že sa budete snažiť pochopiť uhol pohľadu toho druhého.

5. SPRÁVAJ SA K SEBE ŠŤASTNE

Byť láskavý k sebe nie je to isté ako byť samoľúby alebo sebaospravedlňovanie. Ide o pohľad na seba a svoje činy tak, ako by ste sa pozerali na činy svojho najlepšieho priateľa. Teda otvorene, s porozumením a prianím blaha.

Súcit a nedostatok úsudku nezasahujú do pochopenia seba samých, videnia silných aj slabých stránok, ale skôr pomáhajú, pretože to všetko robíme bez strachu.

Čo robiť

Zakaždým, keď sa pripravujeme na posúdenie seba samých, hodnotenie zdrojov a kompetencií alebo stanovenie cieľov, je užitočné obrátiť sa na nášho vnútorného priateľa.

  • Akú radu mi dá?
  • Na čo by ste si mali dávať pozor?
  • Odkiaľ čerpať energiu?

Pýtajte sa konkrétne otázky a očakávajte konkrétne odpovede, aby vášeň bola vyvážená jasnou analýzou situácie.