Zábavné aktivity, ktoré vám pomôžu pochopiť silu hry

Originál: https://www.alwayswellwithin.com/blog/2017/07/15/play-activities-benefits-adults
Preklad, adaptácia a doplnenie: Katka Makara

Tak čo vážení a vážené, hráte sa každý deň? Rodičia, či starí rodičia, strýkovia, tety a kamaráti, či kamaráti a kamarátky rodín s deťmi by mohli odpovedať na škále od – už by som sa radšej aj menej, cez často, pravidelne, občas. Pracovne extra zaneprázdnení ľudia by zrejme plávali vo vodách od pravidelne až po zriedkavo. Môžem sa mýliť a určite existuje kopec výnimiek, ktorým hra zo života len tak nezmizla a vedia ju importovať aj do práce a voľného času. Hra a hravosť sú silným zdrojom pre náš komplexný osobný rozvoj teda pre našu emocionálnu, mentálnu a aj fyzickú pohodu. Preto nie je na škodu pozrieť sa na ňu z úplne micro perspektívy, pokojne aj v chôdzi a s humorom. 

O benefitoch hry som už písala na svojich sociálnych sieťach, ale opäť ich pár zhrniem.

Hra dokáže:

• Zmierniť stres. Počas hry sa uvoľňujú endorfíny, prirodzené chemické látky, ktoré v tele vyvolávajú dobrú náladu. Ako bonus môžu endorfíny znížiť aj bolesť.
• Zlepšiť funkciu mozgu, keď sa venujete kognitívne náročným hrám, ako sú hádanky, slovné hry, pamäťové hry alebo matematické hry.
• Zvýšiť kreativitu a stimulovať predstavivosť.
• Znížiť sociálnu izoláciu, zmierniť depresiu a zvýšiť spojenie vo vzťahoch, ale aj dôveru a intimitu.
• Zlepšiť sociálne zručnosti.
• Hry vedia do vzťahov vdýchnuť viac vitality, prehlbujú pocit bezpečia a intimity a pomôžu hojiť zranenia, či rany po hádkach.
• Hravá komunikácia môže navyše odľahčiť ťažké chvíle, prelomiť hnev, či dusno a pomôže vám dostať sa z náročnej situácie.

Skvelé, nie? Hra je tuším presne to, čo práve na svete najviac potrebujeme!

Ale čo to vlastne je tá hra?

Google translator hovorí, že hra znamená zapájať sa do činnosti pre zábavu a rekreáciu, a nie pre seriózny alebo praktický účel.

ChatGPT mi vzletnejšie napísal, že hra je forma aktivity, ktorá nás vtiahne do iného sveta – či už ide o svet fantázie, výzvy alebo oddychu. Je to priestor, v ktorom môžeme skúšať nové veci, prekonávať prekážky, objavovať nové možnosti a hlavne sa baviť. Hra nás učí, ako prežívať rôzne situácie, rozvíja kreativitu, sústredenie a schopnosť spolupráce. Je to priestor, kde sú pravidlá len smernicami a kde najdôležitejšia vec je samotný zážitok a radosť z toho, čo robíme. Hra je pre každého niečím iným, ale pre všetkých je to spôsob, ako žiť naplno a slobodne.

Podľa citátu Dr. Stuarta Browna na americkej stránke National Institute of play je hra stav mysle. Tento stav mysle má človek, ktorý je pohltený činnosťou, ktorá mu poskytuje potešenie a zároveň zastavenie vnímania času. Hra je motivovaná sama sebou, takže to chce človek robiť opakovane – znova a znova.

Stránka Always Well Within, z ktorej som najviac čerpala a samotný článok je voľným prekladom a adaptáciou článku, ktorú nájdete tu za hru považuje najmä bezúčelnú činnosť, ktorá nám prináša radosť a potešenie. To znamená, že sa jej nevenujeme za účelom víťazstva, dosiahnutia cieľa alebo zlepšenia vlastného ja. Sme ponorení do momentálneho zážitku z hry s detskou bezstarostnosťou. 

Ak si chcete spraviť test (v angličtine) o tom, ako hravý typ ste, tak ho nájdete tu na stránke psychoterapeutky a umelkyne Lindsay Braman. Mne to celkom sadlo, vraj som rozprávačka príbehov, som zvedavá, čo vyšlo vám. 

V článku 37 Fun Activities That Will Re-Introduce You to the Power of Play sa píše aj to, že zvieratá na rozdiel od nás ľudí zostávajú hravé po celý svoj dospelý život. My ľudia máme naopak tendenciu zahĺbiť sa do starostí, práce a duševného prežívania a takmer úplne zabudnúť na to, aká je zábava rozhodujúca pre zdravie, šťastie a funkčné vzťahy dospelého človeka.

Čo teda potrebujeme? Najskôr sa zbaviť predstavy, že hra je zbytočná strata času. No a potom postupne vrátiť humor, zábavu a hru od svojho života. Nie je to až také zložité a začať sa dá aj jednoduchými a lacnými vecami. Že akými? Ľudia, ktorí sledujú stránku Always Well Within odpovedali na otázky, pri ktorých detských aktivitách sa vždy cítia dobre aj teraz ako dospelí. Pôvodný zoznam som doplnila o svoje a o tie, ktoré ste mi tento týždeň napísali, alebo vyplynuli s našich rozhovorov. Z celého toho dohromady vyšiel zoznam naozaj jednoduchých často bezplatných zábavných aktivít, ktoré by ste/sme si mohli vyskúšať.  

Zábavné aktivity, ktoré vám pomôžu pochopiť silu hry

• Vyfarbovanie obrázkov
• Stavebnice (hmmmm, ktorá značka vám napadne ako prvá? Mne hneď napadol Merkur, pamätáte si ho?)
• Špliechanie sa hadicou v záhrade, alebo v bazéne
• Hranie sa v daždi a v snehu
• Hojdanie sa
• Chodiť bosý po vonku
• Jedenie zmrzliny
• Hula hoop – tu mi ide aj švihadlo, skákať gumu, možno aj trampolína…
• Fúkanie bublín
• Hádzanie žabiek
• Kreslenie kriedou na betón
• Spievanie smiešnych pesničiek 
• Používanie stavebníc na jednoduché stavanie bez plánu a ich následné ničenie
• Stavanie hradov z piesku
• Ležanie na deke a pozorovanie pohybu mrakov počas dňa
• Počítanie hviezd v noci 
• Skákanie po kameňoch v rieke
• Vylihovanie na pláži/lúke 
• Smiať sa s niekým bezdôvodne
• Čítať jeden druhému 
• Hádzanie frisbee 
• Hranie sa so psom 
• Tancovanie 
• Pozeranie rozprávok
• Kúpanie sa v rieke
• Spoločenské hry v interiéri
• Válanie sa z kopca pokrytého trávou
• Rozprávanie si vtipov
• Stavanie snehuliaka
• Jazda na bicykli bez konkrétneho cieľa

Čo z toho by ste chceli vyskúšať okamžite? Neváhajte!

Na stránke helpguide.org nájdete o hre a jej význame pre dospelého viac článkov. Medzi množstvom informácií sa tu spomína aj to, že v hektickom modernom živote sa často veľmi silno zameriavame na prácu a rodinné záväzky. Zdá sa, akoby sme nikdy nemali čas na čistú bezúčelnú zábavu. Niekde na ceste medzi detstvom a dospelosťou sme sa prestali hrať. Keď si však vyhradíme nejaký voľný čas, najčastejšie nás miesto bezúčelnej a doslova omladzujúcej hry, baví obrazovka televízora, počítača, alebo telefónu.

Hra nám dospelým dokáže dopriať čas, kedy môžeme zabudnúť na prácu a záväzky. Stávame sa vďaka nej na chvíľu spoločensky neštruktúrovaným, sme spontánnejší a menej pod kontrolou a skúšame si v hre kreatívne spôsoby života, či náhľady naň.

Poďte si urobiť zoznam detských činností, pri ktorých sa vždy cítite dobre – každý ten svoj. No a potom si ich naplánujte do kalendára presne tak, ako divadlo, či zubárku. Keď budete mať zoznam a plán hotový, nezabudnite pozvať svojich priateľov na herný večer a povedzte partnerovi, či partnerke, kedy si s ním, či s ňou plánujete hádzať frisbee v parku. Ak chcete do hravosti aj niečo zainvestovať, vyberte sa kúpiť si napríklad bublifuk, maľovanky, či balóny na vodné bomby.  Zábavný park, či večer v karaoke bare sú tiež vítané, ak je to tá pravá zábava pre vás. 

Jednoducho nechajte #pointlessfun power, nech zmení váš život k ľahšiemu, veselšiemu a lepšiemu. 

Ďalšie zdroje, z ktorých som čerpala pri písaní:

https://nifplay.org/play-for-you/make-play-part-of-an-adult-life/

https://lindsaybraman.com/adult-play-styles/#quiz

https://www.helpguide.org/articles/mental-health/benefits-of-play-for-adults.htm

https://psychcentral.com/blog/the-importance-of-play-for-adults

https://www.miracle-recreation.com/blog/play-in-adulthood/?lang=can

Hraničná porucha osobnosti, vyhýbavá porucha, historiónska porucha osobnosti, narcizmus, antisociálna porucha osobnosti… Niekedy je ťažké určiť, ktoré poruchy osobnosti sú u konkrétneho pacienta prítomné. Veľmi často sa tiež stáva, že ich diagnostiku sťažujú veľmi zložité kritériá.

Poruchy osobnosti skutočne existujú a ak sa neliečia, môžu sťažiť život človeka a jeho vzťahy s druhými ľuďmi. Preto je také dôležité rozpoznať ich a pochopiť možnosti ich terapie. Čo je porucha osobnosti? Aké sú typy porúch osobnosti? Dajú sa liečiť a aká je liečba? Pokračujte v čítaní!

ČO SÚ PORUCHY OSOBNOSTI

Poruchy osobnosti nie sú len o duševných krízach. Je to porucha, ktorá sa dotýka samotnej štruktúry, jadra toho, čo tvorí celú ľudskú osobnosť.

Poruchy osobnosti sú v tomto prístupe ustálené vzorce, ktoré určujú správanie daného človeka, jeho vnímanie reality či jeho prístup k medziľudským kontaktom. Toto sú charakteristické znaky, ktoré sú trvalé. Poruchy osobnosti ovplyvňujú nielen to, ako daný človek vníma iných ľudí a celý svet okolo seba, ale aj to, ako myslí alebo ako vníma seba.

Poruchy osobnosti môžu sťažiť až znemožniť nadväzovanie zdravých medziľudských vzťahov a negatívne vplývať na rodinný, pracovný a spoločenský život.

K téme: VZŤAH S OSOBOU S DUŠEVNÝMI PORUCHAMI

PORUCHA OSOBNOSTI – PRÍČINY

Poruchy osobnosti vznikajú z komplexných príčin. Mali by sa brať do úvahy biologické, psychosociálne a genetické faktory. V minulosti neboli genetické faktory predmetom intenzívneho výskumu. Výskumníci sa skôr zameriavali na rodinné faktory. Ako príčiny boli indikované neuspokojovanie potreby bezpečia a lásky, stres, rodinné konflikty ale aj narušené kontakty medzi členmi rodiny.

Pri tomto prístupe majú veľký význam pre vznik porúch osobnosti aj všetky narušené a abnormálne vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi. Prehnaná ochrana, emocionálny chlad, neustála kontrola a neschopnosť robiť rozhodnutia. Konkrétna porucha osobnosti sa veľmi často prejavuje v dospievaní, no častá je i porucha osobnosti v detstve, resp. začiatok prejavov.

TYPY PORÚCH OSOBNOSTI

Poruchy osobnosti sú veľmi širokou skupinou porúch. Klasifikácia je veľmi rôznorodá. Stále však existujú rôzne typy porúch. Aké sú tieto poruchy?

Paranoidná osobnosť

A prípade paranoidnej poruchy osobnosti sú narušené osoby nadmerne podozrievavé. So zdravou nedôverou to nemá nič spoločné. Takíto ľudia veria, že celý svet je proti nim a myslia si, že všetci im chcú ublížiť. To všetko spôsobuje, že takíto ľudia sú veľmi nedôverčiví, vzďaľujú sa od ľudí a vedú osamelý spôsob života. Zároveň nie sú naklonení odpúšťať iným ľuďom, pretože všade vidia podvod a zlú vôľu.

Schizoidná osobnosť

Ľudia so schizoidnou poruchou osobnosti sa vyznačujú extrémnym individualizmom. Nezaujímajú sa o trvalé vzťahy s inými ľuďmi a často sa ani nezaujímajú o svoju vlastnú s*xualitu. Kontakt s inými ľuďmi nie je pre nich uspokojivý.

Antisociálna osobnosť

Ľudia s antisociálnou poruchou osobnosti sú impulzívni a často agresívni. Popierajú existenciu všetkých pravidiel, a preto sa niekedy opakovane dostávajú do konfliktu so zákonom. Stáva sa tiež, že siahajú po rôznych druhoch stimulantov – vrátane drog či alkoholu.

Histriónska osobnosť

Historiónska porucha osobnosti sa spája s neustálou a obrovskou potrebou byť v centre pozornosti. Ľudia trpiaci na túto poruchu urobia všetko pre to, aby dosiahli svoj cieľ. Nerešpektujú všeobecne uznávané pravidlá a správajú sa nevhodne. Ich správanie sa často vyznačuje vysokou mierou s*xuality a zvodným správaním.

Hraničná osobnosť 

V prípade hraničnej poruchy osobnosti narušení ľudia veľmi často upadajú z jedného emocionálneho stavu do druhého. Toto správanie je zaťažujúce nielen pre nich, ale aj pre ich najbližšie okolie. Vzťahy s nimi sú ako na hojdačke. Prechádzajú z extrémov do extrémov – od eufórie k hlbokému zúfalstvu, od vyznaní lásky k vyznaniam horúcej nenávisti.

Narcistická osobnosť

Narcistická porucha osobnosti je v podstate a zjednodušene o nesprávne nastavenej sebaláske. Ľudia s narcistickou osobnosťou majú veľkú dávku sebalásky. Takéto osoby sú presvedčené o svojej jedinečnosti a veria, že sú stvorené pre vyššie účely. Narcista miluje iba seba a je zameraný na seba a svoje potreby. Vzťahy s narcisom sú deštruktívne a toxické. Narcista potrebuje iných ľudí, pokiaľ sú schopní napĺňať jeho potreby. Ľudia s narcistickou osobnosťou môžu manipulovať s ostatnými, aby dosiahli svoj cieľ a nemuseli sa obávať, že by ich správanie mohlo niekomu ublížiť.

Vyhýbavá osobnosť

Vyhýbavá porucha osobnosti je o neustálom strachu. Človek s vyhýbavou osobnosťou pociťuje paralyzujúci strach, ktorý im sťažuje alebo dokonca znemožňuje robiť rozhodnutia. Takíto ľudia nedokážu nadviazať a udržiavať vzťahy s inými ľuďmi. Vyhýbavú osobnosť veľmi často sprevádza veľmi nízke sebavedomie a silný strach z kritiky inými ľuďmi.

Anankastická osobnosť

Takíto ľudia sú extrémni perfekcionisti. Všetko sa musí robiť v poradí určenom danými ľuďmi a s ohľadom aj na tie najmenšie detaily – aj keď sú pre iných ľudí nedôležité alebo dokonca nepostrehnuteľné.

PORUCHA OSOBNOSTI – LIEČBA

Prvým krokom k úspechu je priznať si, že máte problém. Na rozdiel od zdania je to veľmi ťažké, pretože narušení ľudia si možno neuvedomujú, že ich správanie je nevhodné a vyžaduje zmenu.

Psychoterapia je základným kameňom liečby porúch osobnosti. Veľmi často sa využíva psychoterapia v psychodynamickom prúde – dlhodobá terapia, ktorá však prináša veľké úspechy a pomáha ľuďom, ktorí ju podstúpili a systematicky na sebe pracujú.

Tiež zaujme: ZÁVISLÁ PORUCHA OSOBNOSTI – CHARAKTERISTIKA, PRÍČINY, SYMPTÓMY

Využíva sa aj kognitívno-behaviorálna terapia a jej rôzne druhy. Bez ohľadu na typ psychoterapie je pre jej úspech veľmi dôležité, aby medzi pacientom a terapeutom vzniklo puto založené na dôvere a vzájomnom záväzku.

Zdroj

Psychická únava, vyhorenie, duševné vyčerpanie – existuje mnoho pojmov, ktorými možno tento stav opísať. Žijeme v časoch, kedy je každý z nás uponáhľaní, a ak nie – znamená to, že sme pasívni a leniví. Myslenie týmto spôsobom môže ohroziť vaše zdravie, najmä ak ignorujete signály, ktoré sa vaše telo snaží vysielať.

Psychická únava je stav, ktorý netreba brať na ľahkú váhu. Je ľahké prehliadnuť rušivé signály, keď si na svoje plecia berieme stále viac a viac úloh. Avšak stojí za to byť všímavý a vedieť, ako rozpoznať, že bojujete s vyčerpaním a čo môžete urobiť, aby ste si nabili batérie a zresetovali sa. Pamätajte si, že ak sami nemôžete nájsť stratégie, ktoré podporia vašu pohodu, môžete využiť pomoc profesionálov.

Ako rozpoznať duševnú únavu a duševné vyčerpanie?

Tu je niekoľko príznakov, že môžete byť duševne vyčerpaní:

• emočná nestabilita
• časté zmeny nálady
• problémy so sústredením
• ťažkosti pri rozhodovaní
• nestálosť
• nervozita
• nedostatok záväzku k zodpovednosti

Tri spôsoby, ako prekonať duševné vyčerpanie

1. Vezmite si späť svoju silu

Ak pociťujete príznaky duševnej únavy, najdôležitejšie je, aby ste si to všimli. Týmto spôsobom budete môcť podniknúť kroky, ktoré vám pomôžu znovu získať vašu silu. Ako to spraviť? Chce to len pár krokov. Najprv sa pozrite na svoj rozvrh a na to, čo musíte každý deň urobiť. Zvážte, čo môžete urobiť, aby ste v tom všetkom našli čas aj na oddych, ktorý potrebujete. Opätovné získanie stratenej radosti vám zdvihne náladu, čo sa môže premietnuť do zvýšenej vitality.

2. Vždy myslite na seba a svoje potreby

Každý z nás potrebuje na udržanie duševnej rovnováhy niečo iné. Pre niekoho to môže byť dobrý spánok, pre iného ísť na prechádzku alebo cvičiť obľúbenú fyzickú aktivitu. Existuje mnoho spôsobov, ako sa o seba postarať. Aby ste úspešne zvládli duševnú únavu, musíte dať seba na prvé miesto. Skúste počúvať, ako vaše telo vysiela signály o tom, čo potrebuje. Skúste každý deň stráviť chvíľku osamote, alebo si naplánujte aspoň jednu aktivitu, ktorá vám pomôže dobiť baterky.

3. Neváhajte požiadať o pomoc

Duševné zdravie je spojené s únavou, ktorá môže byť niekedy maskovaná ako depresia, úzkosť alebo iné nepríjemné stavy. Unavená myseľ nemusí mať schopnosť racionálne uvažovať, takže ak máte pocit, že sa s tým sami len ťažko vysporiadate, neváhajte požiadať o pomoc odborníka, ktorý vám pomôže lepšie porozumieť a naučiť ako sa vysporiadať s týmto recidivujúcim problémom.

Zdroj

Zdroj

Často sa neviete sústrediť, vo vašom vedomí sú neustále správy, spomienky, myšlienky – niekedy chcete menej myslieť a „vypnúť“ hlavu, aby ste si konečne mohli oddýchnuť, však? Ľudia, ktorí sa takto cítia, sú označovaní ako mentálne nadproduktívni.

Vnímajú podnety silnejšie ako ostatní

Pojem „duševne nadproduktívny“ je bohužiaľ spojený s problémami vyplývajúcimi z prílišného prežívania emócií. Nekonečným a vysoko citlivým analytikom sa všetko, čo sa okolo nich deje, zdá mimoriadne intenzívne a vnímajú to silnejšie ako aj situácie, ktoré by väčšina z nás označila za nedôležité.

Vysoká citlivosť niektorých ľudí spôsobuje, že keď majú pocit, že ich hodnotový systém bol narušený, môžu reagovať mimoriadne nervózne. Ich zmysly sú príliš citlivé na činy proti týmto hodnotám. Často to vnímame ako rozdiel medzi spoločnosťou a zároveň im v kontakte s priateľmi, ktorí sú tak citliví aj na tie najpodrobnejšie dojmy, môžeme pomôcť zostať pokojnými, dbať na presné vyjadrenie seba a svojich potrieb prostredníctvom vhodných slov alebo gest. Prečo? Pretože duševne nadmerne produktívni ľudia dostávajú oveľa viac signálov a informácií zvonku ako priemerný človek.

Vzhľadom na to, že venujú veľkú pozornosť mnohým detailom, ich emocionálna realita môže byť oveľa komplikovanejšia a chaotickejšia, je ťažké ju ovládať, nereagovať impulzívne, keď o miesto v našej hlave bojuje toľko rôznych myšlienok a všetko sa zdá byť dôležité.

Takýto človek využíva pri rozhodovaní najčastejšie svoj inštinkt. Je pre neho jednoduchšie pochopiť stavy sveta a jeho globálne prvky ako celok na základe asociácií – ich veľkého množstva. To je dôvod, prečo títo ľudia majú dojem, že ich mozog neustále pracuje a spracováva myšlienky. Väčšina ľudí s týmto stavom sa často cíti, akoby boli z inej planéty. Na druhej strane ľudia s touto osobnosťou lepšie rozumejú iným ľuďom, rýchlejšie vidia, čo ich trápi – vyplýva to z ich citlivých zmyslov. Stojí za to vedieť, že sa vyznačujú aj nadpriemernou kreativitou.

Je precitlivenosť výnimočný problém?

Niekedy, keď sa naozaj chceme dištancovať od svojich pocitov, naša obrana začne fungovať. Rovnako je to aj s duševne nadproduktívnymi ľuďmi. Snažia sa potlačiť emócie, ktoré v nich vyvolávajú silné reakcie. Je to pre nich mimoriadne ťažké, keďže všetko denne cítia silnejšie, často pochybujú, nevedia, ktorým emóciám sa oplatí dôverovať, a tak sa stáva, že ich vnímame ako chladné a nepríjemné osoby. Stáva sa tiež, že vysoko citliví ľudia môžu byť ľahko manipulovateľní, pretože nechcú, aby k nim doľahli negatívne emócie o iných ľuďoch.

Napriek tomu sú naozaj veľmi zvedaví na svet a radi sa učia nové veci alebo objavujú zaujímavé miesta. Vďaka tomu, že sa k nim dostáva veľa podnetov, sa postupom času naučia svoje rozhodnutia dôkladne premyslieť a vybrať si tie najdôležitejšie pocity. Dôkladná a podrobná analýza problémov pod dohľadom psychológa prispieva k správnym rozhodnutiam. Nadprodukcie sa nemôžete zbaviť – musíte ju prijať a vpustiť do svojho života. Vďaka tomu si uvedomíte s tým spojené dobré aj zlé vlastnosti. Keď prijmete túto časť seba samých, pochopíte, že si musíte usporiadať myšlienky. Pamätajte, že každá chyba alebo zlyhanie vás môže niečo naučiť. Nebojte sa konzultácie so psychológom, ktorý vám pomôže lepšie spoznať vašu psychiku.

Zdroj

Predstavte si neviditeľnú reťaz, ktorá sa vám pri každom kroku ovíja pevnejšie a pevnejšie okolo členkov, až sa nebudete môcť pohnúť vpred. Takto funguje toxická hanba. Klamlivo a nepozorovane len snívame o tom, že sa schováme pred svetom a zmizneme z očí iných ľudí.

Hanba nám berie život

Život je len jeden a je normálne, že sa občas za niektoré svoje správanie hanbíme. Niekedy pochopíme, že sme pod vplyvom emócií zareagovali nejakým nesprávnym spôsobom, a to je zdravá hanba súvisiaca s potrebou zlepšovania sa, sebazdokonaľovania. Svet sa nezrúti, ak sa nám podaril nejaký trapas. Sklopený pohľad ukazuje, že sme len ľudia a robíme chyby. Existuje však toxická variácia tohto pocitu.

Hanba ako obmedzenie

Je normálne, že pocit hanby vzniká ako reakcia na nejakú udalosť, ale keď nás sprevádza permanentne, už to nie je len pocit – mení sa na povahovú črtu. Stáva sa naším každodenným životom. Nie vždy si uvedomujeme, že táto neochota tráviť čas s ľuďmi alebo využívať to najlepšie z našich schopností je toxická hanba, ktorá sa nám usadila v hlave. Mení sa na Boha, ktorý nám neustále pripomína našu menejcennosť.

Ako sa dieťa naučí hanbiť sa?

Mnoho dospelých má problém akceptovať svoje emócie. Každý z nás verí, že existujú určité situácie, ktoré by sa v spoločnosti nemali stávať. Detské emócie, nespútané naučenou morálkou, dokážu premôcť aj dospelého. V domácnosti, kde je zakázané hnevať sa alebo sa nahlas smiať, sú prejavy smútku prijímané s pohŕdaním nad slabosťou a mladý človek sa učí emócie najskôr skrývať a potom ich ignorovať.

Zlý kontakt s naším „ja“ nás núti prestať dôverovať svojim inštinktom, nerozumieme svojim potrebám. Ľudia, ktorí sú v takejto neistote, môžu mať tendenciu rozvíjať závislosť alebo nutkanie.

Zaujímavosťou je, že jednou z masiek ľudí trpiacich toxickou hanbou je perfekcionizmus. Strach z vlastných slabostí je taký veľký, že perfekcionista si nedovolí mýliť sa. Vždy musí mať pravdu. Nie vždy sa stáva, že trápni ľudia sa vyhýbajú zodpovednosti. Niekedy sú posadnutí kontrolou, chcú sa uistiť, že veci pre nich budú úspešné.

Zdroj

Pregorexia je porucha príjmu potravy, ktorá postihuje tehotné ženy. Anorexia v tehotenstve môže viesť k fyzickému a psychickému postihnutiu bábätka, ba dokonca k potratu či smrti plodu. Aké sú príčiny pregorexie? Ako rozpoznať príznaky? Aká je jej liečba?

Anorexia v tehotenstve je porucha príjmu potravy, ktorej podstatou je hladovanie alebo vyvolanie zvracania počas tehotenstva. Tehotná žena sa obáva prirodzených dôsledkov tehotenstva – priberanie, zaoblenie bokov, zväčšenie bruška, plnšie prsia – pretože podľa nej všetky tieto veci kazia postavu. Výsledkom je, že počas tehotenstva sa snaží vyzerať, akoby ani nebola tehotná. K tomu intenzívne využíva obmedzujúce diéty a cvičenia, čím uprednostňuje starostlivosť o dokonalú postavu pred zdravým vývojom dieťaťa.

Pregorexia – príčiny a rizikové faktory

Príčiny pregnorexie, ako je anorexia a bulímia, sú veľmi zložité. Predpokladá sa, že ženy s nízkym sebavedomím sú vystavené pregorexii, čo môže viesť k prehlbovaniu neakceptovania svojho tela a poruchám jeho vnímania. Väčšinou ide o ženy, ktoré v detstve zažili traumu. Negatívne skúsenosti z minulosti často spôsobujú v dospelosti mnohé choroby (vrátane duševných porúch) a práve tehotenstvo môže byť podnetom, ktorý nám pripomenie traumatickú udalosť. V dôsledku toho sú pregnorexiou ohrozené nielen ženy, ktoré v minulosti trpeli poruchami príjmu potravy, ale aj tie, ktoré nikdy nemali psychické problémy s jedením.

Nepriamou príčinou pregorexie sú určite súčasné médiá, ktoré vytvárajú obraz tehotných hviezd s niekedy až prekvapivo štíhlou postavou a mierne zaobleným bruškom (príkladom je Nicole Kidman, ktorá bola v tehotenstve podozrivá z pregorexie). Tvrdia teda, že žena by sa mala snažiť o dokonale štíhle telo aj počas tehotenstva.

Pregorexia – príznaky

• jedenie nízkokalorických jedál, navyše v malých množstvách. Toto sa často vysvetľuje nedostatkom chuti do jedla a nevoľnosťou;
• cvičenie – často a dosť intenzívne;
• neustále kontrolovanie svojej váhy – tehotná žena si často dáva určité ciele, napríklad pribrať v tehotenstve len pár kilogramov alebo sa zmestiť do nohavíc spred tehotenstva;
• vyvolávanie zvracanie po jedle;

Najhoršie na tom však je, že tehotná žena často užíva diuretiká a laxatíva, ktoré môžu spôsobiť potrat alebo viesť k fyzickej či psychickej zaostalosti dieťaťa.

Pregorexia – liečba

Vzhľadom na to, že pregorexia ešte nie je samostatnou chorobnou jednotkou, liečba tohto stavu je podobná ako pri anorexii, to znamená, že je potrebná psychologická pomoc (najlepšie v spolupráci s lekárom, ktorý má tehotenstvo na starosti). Žiaľ, tehotná žena svoj problém nevidí a navyše ju nemožno donútiť podstúpiť liečbu, čo môže viesť k tragédii. Preto podpora blízkych pri tomto probléme je veľmi dôležitá.

Zdroj

Samovražedné myšlienky sú veľmi silným signálom, že sa deje niečo naozaj zlé. Neprichádzajú z ničoho nič a vždy majú svoj dôvod – často sú problémy už také hlboké a navrstvené, že si ich existenciu človek nemusí ani uvedomovať. Ak sa u vás objavia samovražedné myšlienky alebo sa vám niekto z vašich blízkych zdôveril, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Psychoedukácia na túto tému je naozaj veľmi dôležitá!

ODKIAĽ POCHÁDZAJÚ MYŠLIENKY NA SAMOVRAŽDU?

Mnoho ľudí zažije v určitom okamihu svojho života samovražedné myšlienky. Takéto myšlienky môžu postihnúť ľudí všetkých vekových kategórií – dospelých, starších ľudí, dospievajúcich a deti. Nepodstatné je aj sociálne či materiálne postavenie. Preto každého, kto sa nám zdôverí s myšlienkami na samovraždu, nesmieme podceňovať. Veľa ľudí má totiž tendenciu svoje problémy pred svetom skrývať a snažiť sa vzbudzovať dojem, že je všetko v poriadku.

Každý má svoj vlastný život, každý má svoje problémy a to, čo sa jednému zdá dokonalé, je pre iného skutočne plné výziev a problémov. Nedovoľte, aby vás takéto myšlienky zastavili v hľadaní pomoci – čím skôr pomoc získate, tým skôr sa môžete začať liečiť a riešiť svoje problémy.

Myšlienky na samovraždu sú veľmi silným poplašným signálom. Celá myseľ daného človeka kričí, že potrebuje pomoc, pretože to, čo sa deje okolo neho, je príliš zdrvujúce na to, aby to vôbec zniesol. Takýto človek potrebuje okamžitú pomoc.

Aké sú podľa štatistík najčastejšie príčiny samovrážd?

• Chronický stres
• Hejt na internete, kyberšikana
• Rozvod
• Zrada
• Smrť milovanej osoby
• Neopätovaná láska
• Neakceptovanie vlastnej sexuálnej orientácie
• Spoločenská neakceptácia ľudí z LGBT + komunity
• Finančné problémy
• Problémy so závislosťami, vlastnými aj rodinnými
• Trauma
• Pocit osamelosti a odmietnutia
• Fyzické násilie
• Psychické násilie
• Finančné násilie
• Strata práce
• Depresia
• Poruchy úzkosti
• Akékoľvek iné duševné poruchy, problémy a choroby

Všetky tieto situácie sú veľmi vážne a vyžadujú odbornú pomoc. Psychológ, psychoterapeut, psychiater – to všetko sú ľudia, ktorí vám chcú pomôcť. Dajte signál, že túto pomoc potrebujete. Urobte prvý, veľmi ťažký, ale aj mimoriadne dôležitý krok. Prelomte svoju hanbu a bojujte za lepší a šťastnejší život.

MYSLÍTE NA SAMOVRAŽDU? VYHĽADAJTE POMOC!

Ak pociťujete samovražedné myšlienky, neuspokojte sa s nimi. Môžete si dokonca myslieť, že je to jediné správne riešenie pre vašu situáciu, no nie je to pravda. Vždy sa dá niečo urobiť. Neuzatvárajte sa pred cudzou pomocou. Ak máte pocit, že v okolí nie je nikto, kto by vám pomohol, nahláste sa špecialistovi. Choďte k lekárovi, navštívte psychológa alebo sa prihláste na psychiatrickú konzultáciu. Zdá sa vám to príliš strašidelné a zdrvujúce? Potom začnite s linkou pomoci.

Každý človek sa potrebuje vyrozprávať. Potrebuje byť vypočutý a cítiť sa pochopený. Na linkách dôvery pracujú ľudia, ktorí majú veľkú empatiu, schopnosť načúvať druhým a zároveň majú vedomosti, ktoré vám pomôžu pochopiť, čo prežívate. Linka pomoci môže byť prvým krokom k tomu, aby ste pochopili, že život stojí za to a samovražedné myšlienky sú spôsobené základnými falošnými presvedčeniami. Každý si zaslúži lásku, podporu a pomoc. Nie ste výnimkou – aj vy si zaslúžite byť obklopený dôveryhodnými ľuďmi, takými, ktorým sa môžete otvoriť, zdôveriť sa so svojimi problémami a spoločne hľadať pomoc.

Samovražedné myšlienky mimoriadne zaťažujú myseľ. Je to niečo, s čím je naozaj ťažké sa vyrovnať sám. Váš pohľad môže byť veľmi vážne narušený stresom a problémami, ktorými práve prechádzate. Pamätajte, že vôbec nie ste sami. Aj keď vám vaše problémy hovoria niečo iné.

Psychoterapia vám môže veľmi pomôcť. Počas nej budete vedieť pochopiť jadro svojich problémov a prepracovať sa cez ne. Môže odhaliť, že samovražedné myšlienky, ktoré zažívate, súvisia s inou, vážnou chorobou a je potrebné ju riešiť.

Ak máte silné samovražedné myšlienky, môžete tiež jednoducho zavolať na tiesňovú linku. Ľudia, ktorí tam pracujú vám poskytnú odbornú pomoc.

Pamätajte, že vždy je dôvod žiť. Aj keď v tomto bode vášho života, kde sa práve nachádzate, to vyzerá úplne naopak. Život je obrovská hodnota a nemala by sa odmietnuť . Môžete dosiahnuť veľa, môžete skutočne veľa získať a ak dáte len sebe šancu, v blízkej budúcnosti budete v úplne inej, lepšej chvíli svojho života.

Nezabúdajte na to, že váš život sa mení. Nie je to nemenný stav. To, že dnes trpíte, cítite bolesť a nevidíte východisko zo situácie, neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Aj tie najhoršie chvíle pominú.

AKO MÔŽETE PODPORIŤ NIEKOHO, KTO MÁ SAMOVRAŽEDNÉ MYŠLIENKY?

Ak niekto, koho milujete, bojuje s myšlienkami na samovraždu, pomôžte mu. Toto nie je situácia, z ktorej sa môžete dostať sami, bez vonkajšej podpory. Takýto človek bojuje s utrpením, ktorého silu si možno ani neuvedomujete. Bez ohľadu na to, ako vyzerá jeho život zvonku, aké je jeho sociálne či materiálne postavenie. Vo svojom vnútri skutočne trpí, takže ignorovanie takýchto problémov môže len potvrdiť, že samovražda je tým najlepším riešením.

Buďte trpezliví a pokojní. Prejavte záujem a ponúknite pomoc. Niekedy sa môže stať, že takýto človek bude chcieť kontaktovať špecialistu, no nemá na to silu ani motiváciu, príliš sa hanbí. Nie je nič zlé na tom, keď sa spýtate, či to pre danú osobu môžete urobiť. Ukážte, že chcete skutočne pomôcť, pretože vám na tom človeku záleží – je dôležitý, cenný a môže v živote dosiahnuť naozaj veľa.

Závisť je deštruktívny pocit. Hoci sa v hovorovej reči niekedy prirovnáva k žiarlivosti, stojí za to vedieť, že závisť a žiarlivosť nie je to isté. Čo sa oplatí vedieť o závisti a predovšetkým, ako sa vysporiadať so závisťou? Pokračujte v čítaní!

Čo je závisť?

Závisť sa objavuje vo veľmi ranom štádiu vývoja. V praxi to znamená, že závisť je pocit, ktorý môže cítiť aj dojča. Na samom začiatku života dieťa cíti len veľmi jednoduché emócie. Obyčajné potešenie, napríklad, keď ho mama túli alebo kŕmi. Dieťa môže zažiť aj jednoduché nepohodlie a nedostatok potešenia – keď je jeho plienka plná, je hladné alebo nemá spoločnosť, prípadne iné zaujímavé podnety. Postupom času však jeho citový vývoj napreduje.

S čím je tento pocit spätý?

Už viete, že závisť môžu cítiť aj deti. Uvedomujete si však, s čím súvisí? Dieťa spočiatku pociťuje závisť, pretože nerozumie svetu okolo seba, dezinterpretuje udalosti v živote a nespája ich do logickej postupnosti, v ktorej daný účinok plynie z danej príčiny. Sústreďuje sa len na seba a vyžaduje uspokojenie svojich potrieb.

Časom sa však so zdravým a správnym vývojom dieťaťa začína závisť vytrácať. Je to úplne prirodzené. Začína čoraz lepšie chápať skutočný svet a jeho emócie sú čoraz zložitejšie. Primitívna závisť sa vytráca a nahrádza ju smútok, depresia a dokonca vina a iné zložité emócie.

Stáva sa však, že existujú určité poruchy vo vývoji dieťaťa. Príliš často a intenzívne pociťuje smútok alebo depresiu. Potom sa stane, že jeho vývoj je zabrzdený a myseľ sa vráti k pocitu závisti. Je to zvláštny obranný mechanizmus psychiky brániť sa nepríjemným pocitom.

To má obrovský vplyv na život dospelého človeka. Závisť môže priamo súvisieť aj s nízkym sebavedomím – čím horšie si o sebe myslíte, čím nižšie je vaše sebavedomie, tým väčšia je šanca, že budete cítiť závisť voči úspešným ľuďom.

Štúdie dokonca dokázali, že závisť častejšie pociťujeme aj voči ľuďom podobným nám. Ľudia, ktorí majú podobné predispozície, začínali z rovnakej alebo veľmi podobnej pozície a dosiahli v niektorej oblasti značný úspech.

Ako sa prejavuje závisť?

V prvom rade vedie závisť k zhoršeniu kvality života človeka. Aké sú ale pozorovateľné i skryté prejavy závisti, no predovšetkým, v čom spočíva pasca, do ktorej závistlivý človek zatiahne svoju myseľ?

Závistlivci sa neustále porovnávajú s ostatnými. V týchto porovnaniach sú horší, a preto pociťujú závisť voči úspešným ľuďom. Nepracujú však na sebe, nesnažia sa organizovať si život, nesnažia sa nič zlepšovať. Ich energia smeruje k zničeniu toho, čo ten druhý dosiahol.

Zo závisti môžu vzniknúť rôzne psychické problémy – vrátane depresívnych porúch, depresií, obsedantno-kompulzívnych symptómov či častejšieho výskytu rôznych typov fóbií. Závisť má teda vplyv na duševné zdravie daného človeka. Môže spôsobiť aj somatické symptómy, ktoré majú negatívny vplyv na fyzické zdravie.

Závisť ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy. Závistlivý človek si nedokáže vybudovať správne, zdravé medziľudské vzťahy. Nemôže to urobiť, pretože závisť ju robí nepriateľskou a praje ľuďom vo svojom okolí aj úplne cudzím ľuďom to najhoršie.

Ako sa vysporiadať so závisťou?

Závisť nie je problém, ktorý možno ignorovať. Je to zničujúci pocit, ktorý negatívne ovplyvňuje každú sféru vášho života. Vyrovnať sa so závisťou je veľmi ťažké. 

A vôbec, je odpoveď na otázku, ako sa vysporiadať so závisťou, jednoznačná? Dá sa závisti zbaviť? Treba vedieť, že ide o komplexný problém, ktorý siaha veľmi hlboko. Neexistujú na to žiadne lieky. Každý prípad treba posudzovať veľmi individuálne. Jedna vec sa nemení – vykoreniť závisť si vyžaduje veľa práce. Čo môžete urobiť?

Pochopenie mechanizmov závisti. Psychoterapia

Pochopenie mechanizmov závisti je mimoriadne dôležité, aby ste sa z nej konečne dokázali vymaniť. Závisť sa vo svojej podstate dá prirovnať k situácii, keď jeden človek druhému daruje niečo krásne a vzácne. A druhý, závistlivý človek sa z toho nevie tešiť, hľadá v tom zlé úmysly a všetko zlomyseľne ničí.

Závistlivci často popierajú, že sú žiarliví. Myslia si, že je u nich všetko v poriadku. Nevidia svoje nedostatky a problémy. Všade hľadajú pasce, nepriateľstvo, zlomyseľné úmysly a úskoky určené na ich zničenie a poníženie.

Taký prístup robí psychoterapiu ešte ťažšou. Práca na zmene postojov je veľmi ťažká a zdĺhavá, ale je potrebné, aby psychoterapia začala prinášať očakávané výsledky.

Pracujte na sebe

Práca na sebe je veľmi dôležitá. Závistlivým ľuďom často ako prvé napadnú negatívne myšlienky, negatívne reakcie a nevraživosť. Zmena týchto návykov je veľmi dôležitá. Je potrebné začať sa učiť cítiť vďačnosť. Vážiť si svoj život je veľmi dôležité. Začnite si všímať aj malé, pozitívne veci a naučte sa z nich tešiť.

Pozerať sa na svet z inej perspektívy je vždy ťažké. Z toho sa však časom stane zvyk. Časom sa tiež ukáže, že ľudia na tom vôbec nie sú až tak zle a dokonca je okolo nich dosť veľa blízkych, dobrých ľudí, ktorí im radi pomôžu.

Závistlivec musí na sebe pracovať nielen v ordinácii psychoterapeuta. Každý deň musí na sebe pracovať, aby zmenil svoj postoj a mal sa rád. Práca na sebaúcte je tiež veľmi dôležitou súčasťou psychoterapie, ktorá vám umožňuje zbaviť sa závisti. Ak si závistlivec uvedomí, že sa nemusí porovnávať s ostatnými, že aj on je hodný pozornosti, oslobodí sa od závisti.

Pracujte na zlepšení kvality svojho života

Pracujte aj na sebe, aby ste zlepšili kvalitu svojho života. Otvorte sa ľuďom, socializujte sa, budujte nové, pevné vzťahy s inými ľuďmi. Ak sa obávate, že zarobíte príliš málo alebo sa nebudete rozvíjať – skúste to zmeniť. Rozšírte si kvalifikáciu, čítajte knihy, prihláste sa na kurz alebo workshop.

Ak je nejaká oblasť vášho života, ktorá vás obzvlášť trápi, v ktorej by ste chceli byť lepší ako ste a dosiahnuť väčší úspech – začnite s príslušným úsilím. Pamätajte, že sa nemusíte hneď stať obrovským šampiónom. Koniec koncov, každý malý krôčik, ktorý naznačuje pokrok a zlepšenie vašich úspechov, je v tomto prípade naozaj veľmi cenný.

Zdroj

Pod pojmom fototerapia sa rozumie svetelná terapia, čo je liečebná procedúra realizovaná s využitím svetla. Svetlo má významný vplyv na naše zdravie a pohodu. Niektoré choroby a stavy môžu byť vyliečené priaznivými vlastnosťami prirodzeného a umelého svetla.

Fototerapia si v poslednej dobe získava čoraz viac priaznivcov. Účinnosť metódy je 60 – 80 %. Vo fototerapii sa používajú špecializované prístroje vyžarujúce ultrafialové, infračervené a viditeľné žiarenie.

Prirodzené svetlo a psychika

Vystavenie prirodzenému svetlu je veľmi dôležité, pretože ovplyvňuje našu pohodu. Jeho nedostatočné množstvo môže viesť k zmenám nálad, nesústredenosti, ľahostajnosti ku každodenným záležitostiam, smútku, úzkosti, depresii, čiernym myšlienkam, nadmernej ospalosti, problémom s chuťou do jedla, podráždenosti a strate energie. Tieto symptómy sú charakteristické pre sezónnu afektívnu poruchu, známu aj ako sezónna depresia, zvyčajne sa vyskytuje na začiatku jesene.

Fototerapia môže byť užitočným terapeutickým prvkom nielen v prípade sezónnych porúch nálady, ale aj pri liečbe iných porúch (napr. popôrodná depresia) alebo duševných chorôb, najmä depresie. Výnimkou je bipolárna porucha. Svetelná terapia môže tiež liečiť poruchy spánku. Počas liečby sa používa biele a zelené svetlo.

Pozri tiež: NESPAVOSŤ – AKO LIEČIŤ PROBLÉMY SO SPÁNKOM

Fototerapia – indikácie, kontraindikácie a možné vedľajšie účinky

Fototerapia je indikovaná na liečbu určitých zdravotných problémov. Patria sem vyššie spomínané sezónne depresie, stres, duševné poruchy a choroby, problémy so spánkom, hyperaktivita, ADHD, bulímia, nadváha, syndróm predmenštruačného napätia, predmenštruačné dysforické poruchy, kožné ochorenia: psoriáza, atopická dermatitída, akné atď.

Fototerapia má určité kontraindikácie. Patrí medzi ne užívanie liekov, ktoré spúšťajú závažnú fotosenzitívnu reakciu, očné stavy, ako je glaukóm a problémy so sietnicou a šošovkou.

Vedľajšie účinky fototerapie sú relatívne zriedkavé, ale občas sa počas liečby môže vyskytnúť nevoľnosť, nadmerná podráždenosť, poruchy zrakovej ostrosti, nespavosť, závraty a bolesti hlavy.

Okrem toho môže byť fototerapia účinná na zmiernenie bolesti kĺbov, hlavy, migrény, zápaly a podobne. Pomáha znižovať dávky liekov proti bolesti, ktoré užívate.

Kde absolvovať terapiu svetlom?

Fototerapiu môžu vykonávať niektorí fyzioterapeuti, kozmetičky a v ambulanciách prírodnej medicíny. Je možné si dokúpiť aj lampu použiteľnú pri domácej fototerapii.

Mať doma minimálne infralampu sa zaiste oplatí, nakoľko pomôže aj s mnohými inými ťažkosťami, a to nielen psychického charakteru či s kožnými problémami. Najbežnejšie sa jej účinky využívajú v dobe viróz na liečbu zapálených dutín.

Pri používaní sa vždy držte priloženého návodu. Odkrytá pokožka by mala byť riadne pripravená, t.j. čistá a suchá. Relácie v závislosti od liečeného stavu a použitého svetla trvajú približne pol hodiny až 2 hodiny.

Zdroj

V starobe človek stráca schopnosť adaptovať sa na nové situácie, schopnosť pozerať sa na svet a ľudí pozitívne či mať zmysel pre humor. Je prekvapený z mnohých vecí. Čoraz menej sa zaujíma o veci všeobecné, ale aj tie, ktoré sa týkajú priateľov, dokonca aj príbuzných. Odsťahuje sa, stiahne sa a okolie s ním nemôže a niekedy ani nechce nadviazať kontakt, preto sa potom cíti veľmi osamelý. Od tohto stavu mysle a ducha starých ľudí je už len krôčik k depresii, bludom či iným poruchám alebo dokonca k duševným chorobám. Ako sa mení psychika v starobe a na čo si dať špeciálny pozor?

Depresia sa často vyskytuje v starobe

Depresia je metlou starších ľudí, ktorú často nediagnostikujú ani lekári. Odhaduje sa, že ňou trpí 50 % starších ľudí. Príznaky depresie sa dajú úspešne liečiť, hoci to nie je jednoduché.

Lekári to vo všeobecnosti nedokážu. Pre starších pacientov si zapisujú dávky liekov určených pre ľudí v strednom veku. Neberú do úvahy fakt, že pre staré telo sú horšie stráviteľné. Výsledkom je, že po niekoľkých dňoch sa u pacienta objavia vedľajšie účinky, liek vysadí a choroba sa tak ďalej rozvíja.

Preto, ak sa u blízkeho staršieho človeka prejaví zhoršenie nálady, zvýšená sebakritika, poruchy spánku a chuti do jedla alebo úzkosť, mali by ste sa poradiť s odborníkom, teda psychiatrom. Ten najlepšie určí, či ide o krátkodobú poruchu alebo začiatok ťažkého ochorenia (depresia u mnohých starších ľudí vedie k samovražde).

Ako sa mení psychika v starobe a ako rýchlo závisí od mozgovej rezervy?

Mozog starne rovnako ako zvyšok tela. Tempo tohto procesu závisí od mnohých faktorov. Psychológovia tvrdia, že od narodenia zbierame tzv. rezervu nadbytočnosti mozgu, teda rezerva schopnosti vytvárať nové spojenia medzi neurónmi, ktoré určujú efektívne myslenie.

Čím viac túto rezervu v období vývoja rozširujeme, tým je väčšia v starobe. Keď sa procesy obnovovania spojení medzi neurónmi spomalia a rýchlejšie upadnú, mozog začne túto rezervu čerpať. A keď sa to vyčerpá, človek sa psychicky zmení.

Nebezpečné bludy (chorobné poruchy myslenia, úsudku a názorov) v starobe

V starobe začínajú problémy s racionálnym myslením a zdôvodňovaním udalostí. Ľudia, ktorí trpia týmito poruchami sú veľmi nešťastní a veľmi zaťažujú svoje okolie. Napĺňa ich úzkosť a strach, ktoré idú ruka v ruke s pocitmi agresivity voči všetkým – príbuznými aj neznámymi ľuďmi. Každý neustále robí niečo zlé. Obviňovanie či uzatváranie sa pred druhými, aj to môže mať na svedomí podlomená psychika v starobe.

Chorý človek sa cíti ohrozený, bojí sa s niekým zblížiť, s niekým sa spriateliť, pretože sa z toho môže stať nepriateľ. V extrémnych prípadoch sa starý človek zabarikáduje v byte, preruší prívod plynu, vytrhne elektrické káble zo steny alebo zbiera a skladuje veci nájdené v odpadkových košoch v byte.

Bludy sa musia liečiť, dokonca aj v počiatočnom štádiu. Psychoterapia je v tom nápomocná, pomáha zbaviť sa presvedčenia, že okolitý svet je zúrivé bojisko a všimnúť si, že je tu aj ľudská láskavosť a ochota navzájom si pomáhať.

Zdroj