Zdroj

Psychiatri, psychológovia a psychoterapeuti bijú na poplach – duševnými poruchami trpí podľa odhadov každé piate dieťa. Čo sú to vlastne duševné poruchy? Ako sa prejavujú? Čo robiť, ak máte podozrenie, že nimi trpí vaše dieťa?

DUŠEVNÉ PORUCHY – DEFINÍCIA

Duševné poruchy nie sú nič iné ako nedostatok integrácie alebo iné abnormality, ktoré sa vyskytujú medzi ľudskou mysľou a realitou. V minulosti boli ľudia s problémami duševného zdravia skrývaní, takže sa o nich hovorilo len málo. Veľa ľudí sa zo strachu zo sociálneho vylúčenia a stigmatizácie ani neodhodlalo začať liečbu.

Dnes je to oveľa lepšie – ľudské vedomie sa zmenilo natoľko, že čoraz viac ľudí sa rozhoduje začať liečbu, keď cítia, že ju potrebujú. Taktiež sa rodičia čoraz častejšie rozhodujú vyhľadať pomoc psychiatra, ak majú podozrenie, že ich dieťa trpí nejakými psychickými problémami. Poruchy tohto druhu sú v spoločnosti už celkom bežné, to však neznamená, že ich treba podceňovať. Ak si všimnete v správaní svojho dieťaťa niečo, čo vás znepokojuje, reagujte okamžite.

DUŠEVNÉ PORUCHY – SYMPTÓMY

Duševné poruchy sa môžu vyskytnúť bez ohľadu na vek dieťaťa, takže rušivé príznaky môžete spozorovať aj u najmenších detí. V tomto prípade by vás mali znepokojovať akékoľvek vývinové problémy – poruchy reči, príliš neskoré osvojenie typických zručností či nezáujem o sociálne vzťahy. Už u dojčaťa si môžete všimnúť, že necíti potrebu udržiavať kontakt s členmi rodiny a môže ísť o príznak duševnej poruchy. U takto malých detí možno najčastejšie pozorovať poruchy autistického spektra.

U starších detí by vás mali náhle a neočakávané zmeny najviac znepokojovať. Napríklad, ak bolo vaše dieťa doteraz otvorené a spoločenské a zrazu sa utiahne do seba a nechce tráviť čas s ostatnými. Problémy s učením vám tiež môžu signalizovať, že niečo nie je v poriadku. Najmä ak dieťa predtým nemalo žiadne problémy s učením.

Nie každý s duševnou poruchou je smutný, vyčerpaný a apatický – to sa môže stať, ale nemusí to tak byť. Môžete sa však obávať problémov s koncentráciou, nespavosti alebo opakujúcich sa nočných môr. Agresívne alebo autoagresívne správanie je tiež znakom toho, že niečo nie je v poriadku. V extrémnych prípadoch to môže skončiť aj pokusom o samovraždu, takže treba konať čo najskôr.

Znepokojujúce môžu byť aj problémy v sociálnej oblasti. Ak dieťa nedokáže nadviazať kontakty s rovesníkmi, udržiavať tieto vzťahy alebo sa o to vôbec nezaujíma – je to znak toho, že niečo nie je v poriadku. Takýmto znakom je aj situácia, keď sa dieťa cez noc stiahne zo spoločenského života.

Príznakmi duševných porúch môžu byť aj problémy s emóciami – podráždenosť, časté výbuchy hnevu či záchvaty plaču. Vo všeobecnosti lekári a špecialisti akceptujú, že duševné poruchy sa prejavujú v štyroch oblastiach, medzi ktoré patria:

  • Zmeny v správaní
  • Vývojové oneskorenia
  • Emocionálne poruchy
  • Problémy s nadväzovaním a udržiavaním medziľudských vzťahov

Môžu sa vyskytovať spoločne alebo oddelene, ale ani jeden z týchto problémov netreba brať na ľahkú váhu, aby sa nerozvinuli do ešte vážnejších porúch.

DUŠEVNÉ PORUCHY U DETÍ

Liečbou duševných porúch u detí a mladistvých sa zaoberá detská psychiatria. Až 20 percent detí trpí psychickými poruchami – veľkú časť z nich tvoria depresívne a neurotické poruchy. Nie všetky duševné poruchy vyžadujú farmakologickú liečbu, hoci všetky vyžadujú konzultáciu s psychiatrom.

Detskí psychiatri zaznamenávajú nárast počtu pacientov najmä v jesennom a zimnom období, kedy väčšina detí potrebuje podporu a liečbu – súvisí to aj s menším slnečným žiarením, čo prispieva k rozvoju depresie.

V prípade detí sa odporúčajú nielen individuálne terapie u detského psychológa, ale aj rodinné terapie – veď rodina je pre dieťa najbližším okolím a dieťa potrebuje podporu a pochopenie. Terapia pomôže obnoviť a posilniť silné rodinné väzby.

Ak poruchy bránia dieťaťu v nadväzovaní kontaktov, veľmi dobré výsledky prinesie aj skupinová terapia. Práve tu bude mať dieťa šancu otvoriť sa ľuďom svojho veku a naučiť sa s nimi budovať vzťahy. Pri takejto terapii má každý podobné problémy, čo mu umožňuje ľahšie sa otvoriť.

V prípade liečby a terapie duševných porúch je veľmi dôležitá aj schopnosť zvládať emócie vrátane stresu – aj to sa môže dieťa počas terapie naučiť.