Zdroj

Výchova dieťaťa je dlhý, únavný a trvalý proces. Rodina je zároveň prvou, najzákladnejšou sociálnou bunkou, v ktorej dieťa funguje už od prvých okamihov života. Spôsob, akým rodičia komunikujú so svojím dieťaťom, im zostane na celý život.

Práve v rodine má dieťa šancu formovať svoj systém hodnôt a postojov, ktoré ho budú viesť v jeho živote. Aké sú výchovné štýly? Pokračujte v čítaní!

ŠTÝLY VÝCHOVY

Rodičovské postoje a štýly výchovy uplatňované v daných rodinách zostali dlhodobo vo sfére záujmu rôznych výskumníkov – pedagógov, psychológov a psychiatrov. Štýl výchovy má na deti obrovský vplyv – formuje postoje a systém hodnôt.

Rodičovský štýl je súbor pravidiel, metód a techník špecifických pre rodinu, ktoré používajú všetci členovia rodiny. Každá rodina môže mať svoje vlastné, pre seba typické spôsoby fungovania či výchovné techniky používané s väčším či menším úspechom v procese výchovy detí.

Výchovné štýly ako také sú väčšinou nemenné v rámci výchovného procesu, ktorý v danej rodine prebieha. Postoj rodičov sa však časom mení a vyvíja. Prvé rodičovské postoje sa formujú ešte pred narodením dieťaťa. Postoj rodičov môže byť pozitívny alebo negatívny. Medzi pozitívne patria:

  • Interakcia s dieťaťom – dieťa sa zúčastňuje všetkých sfér rodinného života. Za rovnakých podmienok sa zúčastňuje rodinných diskusií. V tomto prípade dieťa svojim rodičom dôveruje a správa sa k nim ako k svojim priateľom a dôverníkom. V dospelosti mu nerobí problém samostatne sa rozhodovať, je schopný spolupracovať aj s inými ľuďmi.
  • Uznanie práv detí – rodičia problémy dieťaťa nepodceňujú. Niekedy uplatňujú zákazy, ale rešpektujú individualitu dieťaťa a jeho právo na súkromie. Dieťa vyrastá v presvedčení, že na jeho názore záleží, a navyše sa cíti byť plnohodnotným členom rodiny.
  • Prijatie – V tomto prípade rodičia plne akceptujú dieťa a tiež všetky jeho klady a zápory. Bezpodmienečne ho milujú. Často ho chvália, nikdy dieťa neodsudzujú, ale poukazujú na nevhodnosť konkrétneho správania a konania dieťaťa. Dieťa vyrastá s pocitom lásky a bezpečia.
  • Primeraná sloboda – rodičia umožňujú svojim deťom napĺňať ich prirodzené potreby samostatnosti a nezávislosti už od raného detstva. Po čase stále umožňujú dieťaťu byť aktívne a samostatné, no poznajú všetky jeho záujmy, kamarátov alebo koníčky.

Pozitívne rodičovské postoje sú najžiadanejšie, ale niekedy je veľmi ťažké ich rozvíjať. Žiaľ, existujú aj negatívne postoje, ktoré ovplyvňujú dieťa, no nesprávnym spôsobom. Negatívny postoj je:

  • Vyhýbavý – rodičia obmedzujú kontakt s dieťaťom na úplné minimum. Sú ľahostajní k jeho potrebám a problémy dieťaťa ich nezaujímajú. Nezúčastňuje sa na rodinnom živote a rodičia neberú ohľad na jeho želania a názory. Dávajú mu aj určitú slobodu rozhodovať o sebe – nezaujíma ich, čo dieťa robí. Zároveň, ak urobí chybu, je za to potrestaný a oni sú za to zodpovední. Dieťa nemá pocit bezpečia, je nedôverčivé a často sa môže dostať do konfliktov.
  • Prehnane náročný – dieťa nedokáže splniť vysoké očakávania rodičov. Tieto požiadavky sú často dokonca neprimerané veku dieťaťa. Takíto rodičia nie sú nikdy spokojní s úspechmi dieťaťa, vždy si myslia, že mohol urobiť niečo lepšie a snažiť sa viac. V takýchto prípadoch sa dieťa často búri proti rodičom a môže dokonca utiecť z domu. Dieťa môže mať zníženú sebaúctu a neverí vo svoje vlastné schopnosti.
  • Odpudzujúci – v tomto prípade rodičia jednoducho nemajú radi svoje dieťa. Nebaví ich tráviť čas s ním, prehnane ho kritizujú a prísne trestajú. Môžu tiež pociťovať odpor k dieťaťu, pretože nespĺňa ich očakávania. To u dieťaťa vyvoláva vzburu a agresivitu. Môže vyústiť do rozvoja antisociálnych postojov, depresie alebo neurotického správania.
  • Prílišná ochrana – v tomto prípade rodičia až príliš chránia svoje dieťa. Odstraňujú každú prekážku, neumožňujú dieťaťu samostatné činnosti či rozhodnutia, robia to na každom kroku. Dieťa nepociťuje žiadne ťažkosti a nemusí vynakladať žiadne úsilie na zvládanie nepriaznivých okolností, všetko robia rodičia za neho. Môžu z nich vyrásť aj mimoriadne sebecké a namyslené osoby, ktoré budú presvedčené o svojej nadradenosti nad ostatnými.

Všetky tieto pozitívne aj negatívne postoje, ovplyvňujú dieťa v každom aspekte jeho vývoja.

ŠTÝLY VÝCHOVY V RODINE

Štýly rodinnej výchovy môžu byť veľmi individuálne, závisí od techník používaných v konkrétnej rodine. Pomenovanie rôznych štýlov sa môže líšiť v závislosti od použitých kritérií rozdelenia. Mnohí výskumníci však súhlasia s tým, že existujú štýly výchovy ako:

  • Liberálny – v tomto prípade má dieťa úplnú slobodu a môže si robiť, čo chce. Má dovolené robiť čokoľvek a neexistujú žiadne limity, ktoré by nemohol porušiť. Tento štýl výchovy môže mať dva dôvody. Môže to byť spôsobené prílišnou láskou k dieťaťu a neschopnosťou mu čokoľvek zakázať. Na druhej strane to môže vyplývať aj z toho, že rodičia sa o dieťa vôbec nezaujímajú a jeho osud je im úplne ľahostajný. Takto vychovávané dieťa môže mať problémy s prispôsobením sa iným skupinám, okrem rodiny.
  • Demokratický – tento štýl je založený na rešpektovaní práv všetkých členov rodiny – dospelých aj detí. Rodičia a deti si plne dôverujú a majú sa nesmierne radi. Majú právo zúčastňovať sa všetkých rodinných diskusií a stretnutí. Dieťa vyrastá s pocitom bezpečia a presvedčenia, že na jeho názore záleží. V dospelosti pristupujú k druhým s rešpektom.
  • Autokratický – úplný opak liberálneho štýlu. V tomto prípade sú rodičia presvedčení, že pri výchove svojich detí sa musia riadiť príkazmi, zákazmi a nátlakom. Dieťa nemá právo diskutovať, musí robiť to, čo chcú rodičia. Rodičia svoje rozhodnutia neargumentujú inak ako „lebo to hovorím“ a dieťa musí konať zo strachu z trestu. Rodičia vo všeobecnosti milujú svoje deti, ale nechcú alebo nedokážu to dať najavo. Emócie, prejavujúce pocity, môžu považovať za slabosť. Medzi rodičmi a deťmi je veľká vzdialenosť.

Výchovný štýl ovplyvňuje celý život človeka, preto je spôsob výchovy dieťaťa veľmi dôležitý. Rodičia by sa mali snažiť vychovávať svoje dieťa v demokratickom štýle, pretože tento štýl je považovaný za najzdravší a dáva dieťaťu najväčšiu šancu na šťastie.