Zdroj

Je známe, že ťažké detstvo môže zvýšiť pravdepodobnosť psychických problémov. Šťastné a bezpečné detstvo však nie vždy ochráni dieťa pred duševnými chorobami v neskoršom veku, uvádza nový výskum University of South Australia.

Výskum uskutočňovaný v spolupráci s University of Canberra je súčasťou výsledkov publikovaných v Current Psychology o tom, ako skúsenosti v ranom detstve súvisia s rôznymi vývojovými cestami a ako môžu súvisieť so zlým psychickým stavom.

Štúdia potvrdila, že u tých, ktorí zažili nepriaznivé a nepredvídateľné skúsenosti v ranom veku, sa vyskytli zvýšené príznaky duševného zdravia (vrátane depresie a paranoje). Tiež sa zistilo, že deti, ktoré vyrastali v stabilnom a podpornom prostredí, boli tiež v dospelosti vystavené riziku vzniku príznakov úzkosti.

Hlavná výskumná pracovníčka a doktorandka Bianca Kahl z UniSA tvrdí, že štúdia odhaľuje kľúčové poznatky o potenciálnych rizikových faktoroch pre všetky deti.

“Duševné choroby sa stávajú čoraz bežnejšími vo svete, preto je nevyhnutné, aby sme sa dozvedeli viac informácií o tejto veľmi zložitej a rozmanitej chorobe.” hovorí Kahl. Tieto štúdie ukazujú, že podmienky duševného zdravia neurčujú iba udalosti v prvých rokoch života ale aj to, že dieťa vychovávané v šťastnom domove je tiež vystavené riziku vzniku problémov s duševným zdravím.

Nie je známe, ako sa naše skúsenosti z raného života môžu preniesť do účinkov na duševné zdravie v dospelosti. Vedci majú podozrenie, že naše zážitky z úzkosti môžu byť ovplyvnené environmentálnymi očakávaniami a našou schopnosťou prispôsobiť sa scenárom, keď naše očakávania nie sú splnené.

Ak sa v detstve naučíme adaptovať na zmeny a zvládať situácie, keď sa nám nedarí, neskôr môžeme byť v lepšej pozícii, pretože lepšie reagujeme na stres a ďalšie rizikové faktory duševného zdravia. Testovanie tejto hypotézy je cieľom ďalšej štúdie.