V oblasti “stanovenie hraníc” existujú dva extrémy. Do jednej skupiny patria rodičia, považujúci dieťa za absolútne slobodnú bytosť, ktorá nepotrebuje žiadne hranice. Všetko prispôsobujú jeho potrebám. Dieťa má len svoje práva, no žiadne povinnosti. Veľkým rizikom pri tomto type výchovy je to, že z vašej ratolesti môže vyrásť egoista. Druhá skupina, autoritatívna, prísna výchova, má taktiež svoje limity. Dieťa v nej nemá právo na svoj názor a najväčším hlavným “hnacím motorom” je strach. Ktorý nie je v živote tým najsprávnejším radcom. Je vhodné vôbec stanovovať hranice dieťaťa? A ak áno, ako ich správne nastaviť?

1. Zdôvodnite stanovenie hranice

Dieťa potrebuje vedieť, prečo má ísť do sprchy, dodržiavať pitný režim alebo nebehať v zlom počasí po ulici v krátkom tričku. Veta: „Pretože som povedala,“ mu neprinesie žiadne vyjasnenie. Pokiaľ stanovujete v niečom hranicu, vysvetlite dieťaťu, primerane veku, prečo je pre vás dôležité, aby ju dodržiavalo. Napríklad: „Sladkosti pred obedom nebudeš jesť. Je dôležité, aby si jedol vyváženú stravu. Pokiaľ zješ pred obedom čokoládové tyčinky, už nebudeš mať hlad. Drobnú sladkosť si môžeš dať až keď zješ obed.” Deti niekedy rebelujú len z dôvodu nepochopení súvislostí. Skúste im ich vysvetliť.

2. Stanovené hranice dodržiavajte

Buďte v stanovení hraníc dôslední. Ak jeden deň dieťaťu nedovolíte pred obedom zjesť sladkosť a na druhý deň vás zlomí, bude vedieť, že tá hranica nestojí na pevnom základe. Dá mu to odvahu a silu hranicu neustále prekračovať. Dbajte na dôsledné presadzovanie hraníc, aby vaše dieťa vedelo, čo sa od neho očakáva a naučilo sa rešpektovať pravidlá.

3. Zapojte aj deti

Skúste do procesu stanovenia hraníc zapojiť aj deti. Môžete spolu prediskutovať, čo je vo vašej rodine prístupné a čo nie. Dovoľte im povedať svoj názor, komunikovať nastavenie hraníc. Ich návrhy vás môžu príjemne prekvapiť.

Hranice môžete stanovovať od útleho veku (Prostooleh – Freepik.com)

4. Vyvoďte dôsledky

Dôsledok nie je trest, ani žiadna pohroma. Dôsledok je jednoducho… Dôsledok. Nemusí to byť veľká vec. Aj maličkosť s patričným dôrazom dokáže dieťa správne upratať. Ak ste dohodnutí, že dieťa si bude izbu vysávať každý týždeň a neurobí to, nerobte to zaňho. Pokiaľ nedodržalo termín, môžete mu v rámci dôsledku pridať ďalšiu činnosť. Napríklad umývanie záchoda. Samozrejme, ak má na to potrebný vek.

5. Zvoľte priateľský prístup

Stanovenie hraníc nemusí byť postavené na autoritatívnom prístupe. Dieťa môžete brať ako svojho “parťáka”, s ktorým sledujete spoločný cieľ. Aby ste vytvorili harmonickejšie a príjemnejšie prostredie pre všetkých vás. Preto, ak niečo od neho chcete, dbajte na príjemný tón. Vyvarujte sa panovačnému tónu, ako aj prosíkaniu. Ukážte, že poznáte svoju hodnotu.

Stanovenie hraníc síce vyžaduje čas a úsilie, no táto námaha rozhodne nie je zbytočná. Umožňuje dieťaťu viac rešpektovať ľudí vôkol seba, pestovať v sebe zodpovednosť za svoje činy, ktorej sa v dospelom veku nevyhne nikto z nás.