Vo vašom okolí sa pravdepodobne nachádzajú takíto ľudia: pozitívni, spokojní sami so sebou a so životom. Bez ohľadu na to, čo sa stane, zostávajú optimistickí. Nie je to tak, že by popierali alebo ignorovali vzostupy a pády, prijímajú to, čo sa deje, ale nezaoberajú sa tým. Tento postoj k životu možno nazvať „realistický pozitivizmus“. A je to spôsob myslenia, ktorý si možno osvojiť.

Začnime tým hlavným: rodia sa pozitívni ľudia alebo sa nimi stávajú? Oboje: každý má potrebný potenciál. Je nielen žiaduce, ale aj potrebné ho rozvíjať, pretože je to duševný postoj, ktorý nám pomáha rásť nad seba a vytvárať si život podľa našich predstáv.

Tento spôsob myslenia predpokladá, že akceptujeme to, čo sa deje, ale nezveličujeme rozsah problému a neznižujeme svoje schopnosti.

Vidieť a prijať to, čo sa deje v nás aj vo vonkajšom svete, a potom presunúť pozornosť na to, čo by sme chceli.

Tu sú štyri stratégie na rozvoj realistického pozitivizmu.

1. UVIESŤ VECI NA PRAVÚ MIERU

Často si pletieme vnímanie s realitou. Vnímanie nie sú fakty, ale naša interpretácia udalostí, a niekedy nemá nič spoločné s tým, čo sa skutočne stalo. Preto je dobré zakaždým zvážiť najhorší, najlepší a neutrálny prípad. Ak bol dnes sľúbený sneh, môže byť snehová búrka (najhorší scenár), jasné slnko (najlepší scenár) alebo slabé sneženie (najpravdepodobnejší scenár).

Pomáha to aj pri pohľade na veci zo širšej perspektívy

Pripomeňte si: veci mohli byť oveľa horšie. Keď budete mať nabudúce zlú náladu, pozrite si dokumentárny film o ľuďoch v ťažkých situáciách. Okamžite zmení vaše vnímanie situácie a podnieti vás k novému riešeniu: keď to zvládli oni, zvládnem to aj ja. Vždy môžete situáciu zmeniť – aj len tým, že zmeníte spôsob, akým sa na ňu pozeráte.

2. STANOVTE SI VYŠŠIE CIELE

Optimisti vidia príležitosti a pesimisti prekážky. To, na čo sa zameriavame, do veľkej miery určuje naše vnímanie sveta, takže rozdiel v týchto postojoch určuje kvalitu života. Rozpoznajte problém (realizmus) a potom sa zamerajte na riešenie situácie (pozitivizmus).

Dôležité je nielen sústrediť sa na problém, ale aj myslieť vo veľkom

Ak sme chorí, musíme si okrem hľadania lieku (riešenia) stanoviť aj globálnejšie ciele. Čo chceme z dlhodobého hľadiska? Možno podniknúť cestu okolo sveta? Alebo mať dieťa? Začnite o tom premýšľať už teraz.

3. INŠPIRUJTE SA A PODPORUJTE SA

Vnútorný dialóg ovplyvňuje náš život: buď buduje našu sebadôveru a sebavedomie, čo nám pomáha napredovať a dosahovať naše ciele, alebo nás núti myslieť si, že na svoju úlohu nestačíme, a v dôsledku toho strácame čas a energiu.

Kľúčom k pozitívnej zmene je tón vášho vnútorného dialógu

Je dôležité pripomínať si, že život máme pod kontrolou a máme dostatok energie na rast a zvládanie výziev. Skúste zmeniť svoj slovník: slovo „mal by“ nahraďte slovom „rozhodol“ alebo „vybral“, slovo „problém“ nahraďte slovom „projekt“. Uvidíte, že sa vaše pocity a postoj k životu zmenia.

Každá výzva je príležitosťou naučiť sa o sebe niečo nové a priblížiť sa k ideálu, o ktorý sa usilujeme. Nezabúdajte oceňovať svoje úsilie, pokrok a úspechy a pozitívny vnútorný dialóg bude základom vášho úspechu.

4. HĽADAJTE VZORY

Vzhliadanie k tým, ktorých obdivujeme, a inšpirovanie sa nimi je skvelý spôsob, ako zmeniť to, čo si myslíme, že je realita. Vzhliadanie k nim nám ukazuje, že všetko je možné, čo znamená, že by sme si mali stanoviť väčšie ciele. Už dávno ste sa chceli stať športovejšími, ale myslíte si, že je „neskoro“? Pozrite sa na Fauj Singha, ktorý vo veku 89 rokov zabehol maratón.

Nájdite príklady, ktoré vás osobne inšpirujú

Bez ohľadu na vek sa náš mozog dá „preformátovať“, prestavať. Robte každý deň malé kroky, buďte vytrvalí a podarí sa vám to.

Whitney Goodmanová, „Toxická pozitivita“.

V tejto knihe sa psychoterapeutka Whitney Goodmanová delí o najnovšie výskumy, ktoré ukazujú, ako toxická pozitivita škodí nám a našim vzťahom, hovorí, prečo je dôležité konečne si priznať svoje skutočné emócie, a načrtáva stratégie, ako sa s nimi vyrovnať. Tým, že si vrátite povolenie cítiť, môžete sa stať sami sebou. Kniha je plná príkladov a konkrétnych prípadov. Témy, ktorým sa venuje, zahŕňajú zahanbenie, prijatie tela, sebalásku a svojpomoc.