Starostlivosť o seba je často nesprávne chápaná. Znamená to, že sa človek oddáva vlastným slabostiam, venuje príliš veľkú pozornosť svojmu vzhľadu a obracia sa k módnym duchovným praktikám. Tento prístup je v rukách biznisu – kozmetických salónov, obchodných spoločností a mnohých “guru”. V skutočnosti je však tento koncept oveľa hlbší…..

V poslednom čase sa veľa hovorí o starostlivosti o seba. V televízii, na sociálnych sieťach, na seminároch a školeniach vás učia, ako na to. Niekedy aj za cenu veľkých nákladov. Výsledkom je, že pojem starostlivosti o seba je nepochopený. A dôvodom je nesprávna interpretácia samotnej myšlienky, hovorí klinická psychologička Alice Boyesová. Navrhuje vyvrátiť mýty spojené s týmto pojmom a pochopiť, kedy sa o seba naozaj staráme a kedy sa len oddávame vlastnému egoizmu.

1. NEDOPRAJTE SI LEN “DOBROTY” A ROZMAZNÁVAŤ SA

Za starostlivosť o seba mylne považujeme len početné masky na tvár, masáže, kupovanie darčekov a dobrôt. Niekedy je to presne to, čo potrebujeme. Ale nie vždy. Skutočnou starostlivosťou je spravidla prinútiť sa ísť k zubárovi, kúpiť si nové a návykové tenisky, ktoré nahradia opotrebované, ale sedia ako uliate, minúť peniaze navyše na obed alebo prejsť okolo najbližšieho fastfoodu, kde si môžeme dať normálnu polievku alebo šalát.

2. UVEDOMOVAŤ SI POTREBY DRUHÝCH

Starostlivosť o seba neznamená zanedbávanie potrieb druhých. Všetci sme sa pravdepodobne stretli s ľuďmi, ktorí si pri starostlivosti o seba diktujú svoje podmienky, vyvíjajú tlak na druhých a zhadzujú na nich svoje vlastné záležitosti. Deje sa to na pracovisku, v rodine aj v spoločnosti priateľov.

Naša únava však nie je dôvodom na to, aby sme svoju prácu prenášali na plecia iného unaveného a preťaženého kolegu. Nemáme právo to vyhlasovať: “Nedostanem sa k detskému lekárovi v čase, keď som objednaný, pretože nechcem budiť dieťa. Máme svoj vlastný rozvrh.” A prísť vtedy, keď sa nám to hodí, porušiť poradie dôležitosti a spôsobiť nepríjemnosti ostatným deťom a rodičom.

Niekedy je tento druh sebalásky spojený s konfliktom záujmov. V ideálnom prípade by však podľa Boyesa, samozrejme, nemal spôsobovať ťažkosti iným ľuďom. A ak nám niekto iný neustále robí prekážky, je načase zamyslieť sa, či správne chápeme slovo “starostlivosť”.

“Zamyslite sa nad jej formami, ktoré sú prospešné pre vás aj pre vaše okolie. Napríklad tráviť viac času v prírode so svojimi deťmi, čítať im pred spaním knihy, organizovať malé domáce dovolenky – napríklad všetci spoločne pripraviť nedeľný obed. Ak sa potrebujete upokojiť, spomaliť, vaši blízki vám s tým môžu pomôcť,” odporúča Alice Boyesová.

3. DOVOLIŤ SI NEDODRŽIAVAŤ JASNÝ SCENÁR

Povedzme, že potrebujete získať nový dokument: pracovný preukaz. Už tretí týždeň to odkladáte, pretože chcete na fotke vyzerať bezchybne a k fotografovi sa nemáte ako dostať. Čo by bolo prejavom starostlivosti? Urobiť krásnu fotografiu, alebo dostať správny dokument načas?

Ani jednu z týchto možností nemožno považovať za najlepšiu alebo najhoršiu. Všetko závisí od situácie, od toho, čo je v danej chvíli dôležitejšie. Potrebujete krásnu fotografiu napriek tomu, že na priepustke nikto nebude obdivovať vašu tvár. Potom bude dôležitejšie ísť a odfotiť sa tak, ako chcete. Alebo je pre vás dôležitejšie mať pokoj v tíme. Potom je lepšie vybrať si viac či menej slušnú fotografiu a ponáhľať sa na priepustku.

Starostlivosť o seba často zahŕňa sebapoznanie a psychologickú flexibilitu, schopnosť vybrať si v danej situácii pre vás najlepšiu možnosť.

4. PRIJAŤ A ĽUTOVAŤ SA

Početné štúdie potvrdzujú dôležitosť súcitu so sebou samým. V širšom zmysle je súcit so sebou uznaním nášho práva byť tým, kým sme: smiešnym, rozpačitým, zraneným. Uznanie, že naše emócie sú súčasťou univerzálnej skúsenosti. Napríklad človek, ktorý je schopný súcitu so sebou samým, uznáva, že pocit viny niekedy prežíva každý, nielen on, že je to normálne.

Rozvíjanie zručnosti starostlivosti o seba nám pomáha uvedomiť si, že strach, bolesť, nenávisť, hnev sú prirodzené, dávajú nám možnosť premýšľať o tom, ako sa pohnúť vpred a nevzdávať sa. Starostlivosťou o seba sa snažíme zbaviť obsedantných myšlienok, nedovolíme, aby perfekcionizmus prerástol do nečinnosti a sebapoškodzovania.

5. KOMUNIKUJTE S BLÍZKYMI A ZAUJÍMAVÝMI ĽUĎMI

Podľa autorky je jedným z najdôležitejších prejavov venovania pozornosti sebe samému to, že v ťažkých situáciách vyhľadávame komunikáciu namiesto izolácie. A to platí aj pre introvertov.

Starostlivosť o seba sa často považuje za niečo čisto individuálne – sedenie v pyžame s maskou na tvári alebo meditáciu.

Ale aj keď je človek od prírody samotár, potrebuje spoločnosť, najmä v stresovej situácii.

Niekedy nie je nič lepšie ako otvoriť sa blízkemu priateľovi alebo príbuznému a požiadať ho o podporu, obnoviť kontakt s významnou osobou po dlhej prestávke alebo sa stretnúť tvárou v tvár, naživo chatovať s príjemnými online spolubesedníkmi.

Je možné nájsť formy komunikácie, ktoré sú pre vás vhodné. Napríklad rozhovor medzi štyrmi očami s niekým, koho máte radi. Alebo hranie skupinového športu, ktorý vám dáva pocit spolupatričnosti, zapojenia sa do spoločného úsilia.

Niekedy je najvhodnejšou starostlivosťou samota, napríklad po hektickom dni. Alice Boyesová však vyzýva aj introvertov a všetkých, ktorí si cenia emocionálnu sebestačnosť, aby neprehliadali výhody socializácie.

Nepodliehajte pekným komerčným verziám “starostlivosti o seba”. Sú zredukované na starostlivosť o telo alebo pseudoduchovné praktiky. Keď sa necháme oklamať, prehliadame najužitočnejšie a najdostupnejšie formy skutočnej sebalásky.