Prvé odmietnutie som zažila asi už v materskej škole. Kedy sa vytvárali rôzne “priateľstvá naveky”, a ja som ostala mimo partie. Neskôr sa táto situácia opakovala niekoľkokrát. Menili sa len kulisy, princíp ostával rovnaký. Pri dvojiciach v škole som ostala sama, keď v nejakej skupine niekto prevyšoval, ja som bola piatym kolesom na voze. A bola to cenná skúsenosť.
Aj dospelosť
Dlho som si nespomenula na tieto situácie. Pred pár mesiacmi som si spomenula na tieto zážitky z detstva. Kamarátky išli na výlet. Ja som sa nezmestila do auta. Dobre si pamätám, ako som sa nechala prevalcovať negatívnymi emóciami. Ako malé, päťročné dieťa, ktorému niekto zobral obľúbenú hračku. Ľutovala som sa, ponižovala, porovnávala. Zrazu som zabudla na všetky moje silné stránky. Ostali nepríjemné emócie odmietnutia, s ktorými som sa stotožnila. Trucovanie ma držalo tri dni.
Potom som si uvedomila, že len ja rozhodujem o tom, ako sa chcem cítiť. Prečo dovoľujem, aby nejaká udalosť vo vonkajšom negatívne ovplyvnila môj vnútorný stav? Táto skúsenosť ma naučila veľa. Keď som sa na celú situáciu pozrela v širšom kontexte, priniesla mi cennú životnú lekciu, ktorá mi pomohla vyrásť. Čo mi priniesla?
- Nikdy nevidím celkový obraz: Nevidím všetky spleti, ktoré viedli ku konečnému výsledku. Nevidím, prečo sa situácia poskladala práve tak, ako sa poskladala. Som tam, kde mám byť. A nie je to náhoda.
- Je to príležitosť pre osobný rast: Každý má v sebe nejakú predstavu. Viem byť trpezlivá, tolerantná, viem druhým dopriať? Super, práve v takýchto situáciách mám možnosť prejaviť svoje svetlé stránky.
- Nie je to namierené proti mne: Nikto ma neodmieta ako človeka. Odmietnutie nemusím brať osobne. Dôležité je, aby som vnútorne ja sama neodmietla samu seba. Je len situácia. To najdôležitejšie je moja reakcia na ňu.
- Silu prekročiť vlastné očakávania: Prečo očakávam, že sa niekto bude správať podľa mojich predstáv?
- Možnosť rozvíjať trpezlivosť: Nevyšlo to tentokrát? Nevadí. Ešte môže prísť tá správna príležitosť.
- Odmietnutie môže byť hnacou silou: Na výlet som sa nedostala. Je tam toho! V ten deň sa mi otvorila iná možnosť. Odmietnutie sa môže stať pozitívnou motiváciou na to, aby sme vykročili zo zóny komfortu. A to definitívne stojí za to!
Príklad z praxe
Pri písaní článku som si spomenula na známu, ktorá sa hnevala na to, že manžel odmietal po ňu chodiť do mesta a nechal ju dve hodiny čakať na autobus. Práve jeho odmietnutie ju naštartovalo, aby začala sama aktívne jazdiť. Vodičský preukaz mala viac ako desať rokov, no bála sa šoférovať. Vďaka odmietnutiu začala jazdiť. Najprv vystresovaná, spotená, no každý úspech jej posilňoval sebavedomie. Keby nepocítila horkosť odmietnutia, nikdy by v sebe nenašla odvahu.
Ako znášate odmietnutie? Prinieslo vám nejakú pozitívnu skúsenosť? Budeme radi, keď sa s ňou podelíte v komentároch pod článkom!