Hlad je najlepší kuchár. Aspoň to tvrdí staré známe slovenské príslovie. Spomenula som si naň, keď som si pri návšteve svojich rodičov vypočula príbeh z maminho detstva. V ňom sa dozviete, prečo som si vybrala práve túto tému. Mama pochádzala z dvanástich detí. Ani pri najlepšej vôli nebolo možné, aby si dieťa vyberalo, čo chce na raňajky, obed, či večeru. Preto mamin najstarší brat požiadal svoju mamu, nech si zoberie na prázdniny jeho desaťročnú dcéru. Katka odmietala jesť. Teda nie úplne. Veľmi veľa jedál nemala rada. Rodičia sa jej snažili vyhovieť, no čím viac sa snažili, tým viac mali oklieštené možnosti.

Nakoniec Katka jedla len určitý typ potravín, ktoré sa v čase socializmu dali zohnať len ťažko. Ako to teda dopadlo? Keď dievča na prázdninách ohŕňalo nos nad raňajkami vo forme chleba s masťou, ostala bez raňajok. Nechcela jesť na obed kapustovú polievku? Nedostala inú alternatívu. Stačili tri dni práce na poli a Katka zjedla všetko. Po dvoch týždňoch pobytu u starej mamy prišla zo svojho nechutenstva „vyliečená.“ Samozrejme, dnes je predsa len trošku iná doba a nikto nebude nútiť jesť dieťa chleba s masťou. Máme aj iné alternatívy. Čo môžete robiť, keď máte dieťa chronického “nejedáka?”

Zapojte ho do prípravy jedla

Dieťatko sa do prípravy jedla môže zapojiť už od škôlkarského veku. Môže poumývať zeleninu, pomáhať s miešaním cesta, či len skúmať, z čoho všetkého vznikne polievka. Niekedy dieťa odmieta nejaké jedlo, pretože netuší, čo “je to hnedé.” Keď ho zapojíte do prípravy, uvidí, že každá surovina má v jedle svoj význam. Môžete sa o tom porozprávať.

Dajte mu na výber

Spýtajte sa ho, čo si prosí na obed, no dajte mu na výber zo zdravších alternatív. Dieťa môže milovať palacinky či vyprážaný syr s hranolkami, no treba mu vysvetliť, že i keď chutia skvelo, nie je vhodné ich konzumovať každý deň. „Nám celkom funguje, keď syn popustí uzdu svojej fantázii,“ delí sa na sociálnych sieťach jedna mamička. Spoločne sa so synom pozrú do chladničky a uvažujú, čo dobrého sa dá z toho pripraviť. „Syn je v piatom ročníku a vidím, že si oveľa viac váži jedlo, ktoré pomohol uvariť aj on. Vidí, že sa neocitne na stole mávnutím čarovného prútika a preto nad ním prestal ohŕňať nos,” tvrdí mamička.

Dbajte na estetiku

Aj oči jedia (Zdroj: @
KamranAydinov/freepik.com)

Aj oči jedia. Deti väčšinou hodnotia jedlo najprv vizuálne, až potom ho ochutnajú. Keď niečo nevyzerá vábne, zbytočne ich budete presviedčať, že nič lepšie nejedli. Skúste jedlo naservírovať vo forme úsmevu či postavičky. Na webe nájdete množstvo zaujímavých inšpirácií.

Zmeňte tému

Ak sa väčšina vašich rodinných debát bude točiť len okolo jedla, nafúknete tým problém nejedenia do obludných rozmerov. Priberá dieťa? Rastie tak ako má? Ak áno, nerobte zbytočnú paniku. Uvoľnite sa, rozprávajte sa o bežných veciach a dávajte pozor na to, aby sa téma jedla pre vás nestala kľúčovou. Dieťaťu dajte na výber maximálne z dvoch možností. Napríklad: „Dáš si na raňajky jogurt alebo chlebík?“ Pokiaľ si nevyberie ani z jednej, nechajte ho tak a neponúkajte mu ďalšiu možnosť. Naje sa, keď bude hladné.

Zapisujte si to

„Ten môj Matúško nič neje,“ dozvedám sa v čakárni pediatričky. Nič v zlom, no približne 7-ročný Matúško nevyzerá, že by trpel podvýživou. Bruško sa mu leje z nohavíc, je z neho malá guľka. Jeho babička mu v priebehu dvadsaťminútového čakania dala dva keksíky, sladký nápoj a gumové cukríky. „Viete, lebo on nechce jesť. Zjedol len polievočku. Druhého sa ani nedotkol,“ sťažuje sa mi babička. Nechcem sa s ňou púšťať do diskusie, to s radosťou nechám pediatričke. Trápi vás, že dieťa nič neje? Skúste si zapisovať všetko, čo zje, na papier. Možno na konci dňa budete prekvapení, koľko toho vaša ratolesť v skutočnosti pojedla.

Pokiaľ dieťa nechce jesť normálne jedlo, obmedzte pochutiny, sladkosti a ostatné maškrty, ktoré obsahujú len prázdne kalórie a nemajú žiadnu výživnú hodnotu. 

Toto radšej neskúšajte:

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. V snahe donútiť dieťa jesť, sa rodičia dopúšťajú mnohých omylov. Toto sú najčastejšie z nich:

  • ponúkanie jedla ako odmeny či trestu
  • nátlak na dieťa, aby zjedlo všetko na tanieri: tento nátlak môže viesť k tomu, že dieťa nebude vedieť samé určiť, kedy má dosť
  • ponúkanie príliš mnoho alternatív
  • nestálosť v prístupe: ak ste nastavili pravidlá, trvajte na nich.
  • prehliadanie emocionálnych alebo zdravotných problémov

Pokiaľ problémy s jedením pretrvávajú dlhší čas, obráťte sa na odborníka. Ten vám najlepšie poradí.

Máte skúsenosti s nejedením u detí? Ak áno, podeľte sa s nami v komentároch pod článkom.