Prišiel za mnou starý známy a zdôveril sa mi s tým, že láska z jeho vzťahu akosi vyprchala. Keď začínali pred rokom so svojou partnerkou randiť, bolo to jedno z najkrajších období jeho života. Spoznali sa v jedno sobotné popoludnie na bratislavskej cyklotrase. Smerom do Rakúska dostala na bicykli defekt a o pomoc poprosila prvého okoloidúceho cyklistu. Z jednoduchej prosby o pomoc sa stala známosť a ona neskôr rada hovorievala, že vďaka tejto nehode má dnes opravenú dušu. Z miestami až sladko romantického vzťahu však podľa neho zmizla iskra a dnes pochybuje, či existuje spôsob ako zachrániť vzťah pred rozpadom.

Mnohí z nás už ani nepochybujú o tom, že romantické vzťahy prechádzajú nejakými etapami a že sa dokonca tie prvé nedajú porovnať s ostatnými. Pochopiteľne môže časom vzťah prechádzať skúškami či krízami, ktoré nie sú také príjemné ako začiatky. Premýšľame nad tým, kde sa stratila tá iskra, ktorú mali pred rokom, prípadne prečo je zrazu človek, ktorého sme obdivovali taký neschopný alebo otravný? Tieto a rôzne ďalšie myšlienky mnohým z nás znejú až nepríjemne povedome. Často však zároveň signalizujú, že sme svojho partnera či partnerku spoznali bližšie a čo viac – vo vzťahu k druhému sme spoznali aj sami seba.

Mnohokrát môže toto poznanie vyvolať krízu, pretože otvára otázku toho, či sme si s partnerom či partnerkou kompatibilní. Kým na začiatku vzťahu by takáto otázka mohla mať jasnú odpoveď, po bližšom spoznaní partnera až taká jasná byť nemusí. V takejto situácii často čelíme dvom protichodným tendenciám – tendencii opustiť súčasný vzťah a hľadať človeka, s ktorým sme kompatibilnejší a tendencii udržať vzťah a pokúsiť sa o jeho záchranu. O tej druhej je tento článok.

Položte si otázku – prečo?

[pullquote position=”right”]Nemá zmysel zotrvávať vo vzťahu, ktorý na vás pôsobí deštruktívne. Pomenujte hodnoty, ktoré sú pre vás dôležité a pýtajte sa sami seba či sú vo vzťahu napĺňané.[/pullquote] V prípade, že nie sú napĺňané, skúste sa sami seba opýtať, čo je možné urobiť k tomu, aby naplnené boli. Napr. ak vám partner alebo partnerka venuje nedostatok pozornosti – čo viete urobiť pre to, aby vám venoval/a viacej pozornosti? Ak ste podnikli reálne kroky a ku zmene nedošlo, zrejme do vzťahu vkladáte väčšie množstvo energie, aké ste schopní dlhodobo vydať.

Zároveň je vhodné získať perspektívu na váš vzťah. Veľmi ľahko môže byť subjektívne vnímanie situácie pokrivené návalom negatívnych emócii. Popri lenivosti z dneška si veľmi rýchlo spomenieme na neschopnosť rozhodnúť sa zo včerajška či nevhodnej poznámke z minulého týždňa. Kognitívno-behaviorálni psychológovia hovoria o tzv. negatívnom filtrovaní, pri ktorom sa zameriavame a vnímame najmä negatívne detaily a prikladáme im zvýšenú dôležitosť, zatiaľ čo filtrujeme pozitívne aspekty situácii. Ide napr. o výroky typu: „Vždy ma dokáže niečím nahnevať”. Takéto skreslenie vo vnímaní môže značne ovplyvniť vlastný pohľad na kvalitu vzťahu. Je teda vhodné skúmať, či nie je naše vnímanie ovplyvnené takýmto negatívnym filtrovaním.

Otvorená komunikácia? Áno, ale…

V mnohých časopisoch či fórach nájdeme dookola opakujúcu sa vetu o tom, že otvorená komunikácia je kľúčom k vyriešeniu každého problému. Teoreticky má otvorená komunikácia veľký potenciál, no prax je obvykle omnoho zložitejšia. Lifestylové magazíny už obvykle mlčia o tom, ako komunikovať tak, aby to neviedlo k ešte väčšej katastrofe. Keď sa človek odhodlá k otvorenej komunikácii, môže to viesť k „vyklopeniu“ všetkých osobných frustrácii, ktoré však nemusí druhá strana uniesť. Povedať o všetkom, čo vás vo vzťahu hnevá môže vyvolať obrovskú dávku stresu, pod ktorým reagujeme – nuž, chybovo. Ak teda vyvoláme u druhého chybové správanie, nemôžme očakávať úspešné riešenie situácie.

Pochopiteľne je nemožné pokúšať sa o záchranu vzťahu bez komunikácie. Ak však potrebujete svojmu partnerovi alebo svojej partnerke povedať, že chcete na vašom vzťahu niečo zmeniť, potrebujete zvoliť vhodnú stratégiu.

Dobre nastavený rozhovor môže byť cesta k tomu ako zachrániť vzťah

Vyberte tú najdôležitejšiu vec a pomenujte ju. Je lepšie ak sa pri rozhovore s partnerom či partnerkou sústredíte na jednu konkrétnu vec. Príliš veľa tém môže človeka „zaplaviť“ a spôsobí v celej konverzácii chaos. Výberom jedinej témy dávate priestor tomu, aby ste spoločne hľadali konkrétne riešenia, ktoré pomôžu napraviť konkrétny problém.

Zvoľte si vhodný čas a miesto na otvorenie hlavnej témy. Nie je vhodné otvárať náročné témy na dovolenke, alebo počas stresujúceho pracovného týždňa. Dovolenka je chodným miestom na oddych, stres zas zvyšuje hladinu podráždenosti, ktorá môže zatvárať dvere pred snahou o zlepšenie. Je možné, že za 24 hodín sa vhodné podmienky na rozhovor nenájdu. Nájsť ich môže byť skúškou trpezlivosti, no tá sa vám v danej situácii zíde a určite aj vyplatí.

Začnite opisom konkrétnej situácie a uistením o tom, že vám na partnerovi či partnerke záleží. Vyjadrenie citov vytvára bezpečnú atmosféru, pri ktorej je ľahšie sa zdôveriť. Túto atmosféru je dôležité udržať počas celého rozhovoru, aby nebola vaša komunikácia útočnou výmenou, ale vzájomným zdieľaním. Pokračujte tým, že popíšete ako ste sa v danej situácii cítili. Nič nevyčítajte a nepripisujte zodpovednosť za to ako ste sa cítili druhej strane. Vaše city sú vaše, no určite nie sú partnerovi či partnerke ľahostajné. Ak sa počas rozhovoru podarilo udržať atmosféru vzájomného prijatia, može to v oboch vyvolať túžbu po hľadaní dobrých riešení a po zmene.

Nezabúdajte na empatiu. Je možné že situáciu, ktorú opíšete mohla druhá strana vnímať úplne inak. Na spôsob vnímania mala určite svoj dôvod. Skúmajte ho, pochopte ho a skúste ho prijať ako opodstatnený. Buďte otvorení tomu, že názor, s ktorým ste do rozhovoru išli zmeníte. Netrvajte na svojom vnímaní situácie ako na jedinom objektívnom. To, že sa mýlite môže byť rovnako pravdepodobné ako to, že máte pravdu.

Uistite partnera, že ste na jeho strane. [pullquote position=”left”]Aj v prípade, že váš rozhovor vyvolá silnejšie emócie, je dôležité ostať v jednej línii a nesnažiť sa jeden nad druhým zvíťaziť. Hádka, ktorú niekto vyhral, má v skutočnosti dvoch porazených.[/pullquote] Počas rozhovoru skúmajte či vaša komunikácia obsahuje „ja-výroky“ („cítil som sa opustený“, „mala som pocit, že sa ti nepáčim) a nie „ty-výroky“ („vôbec mi nepomáhaš“, „nezáleží ti na mne“). Kým prvý typ výrokov vytvára priestor k tomu, aby ste sa jeden druhému priblížili, druhý vás stavia proti sebe. Zároveň pôsobia „ty-výroky“ konfrontačne a u druhého človeka nevyhnutne spúšťajú snahu o obranu, alebo protiútok.

Pestujte pokoru. Pokora sa v súčasnej dobe veľmi nenosí, pretože je vnímaná ako prejav slabosti. Práve v takýchto situáciách sa však môžete na vlastnej koži presvedčiť o tom, že pokora vyžaduje obrovskú silu. Uznať vlastnú chybu bez snahy zo seba urobiť hrdinu, prijať partnera či partnerku aj s tým, čomu nerozumiem, alebo nepripomínať že ste mali pravdu – to všetko sú prejavy pokory, ktoré medzi vami stavajú mosty a majú potenciál byť záchranou pre váš vzťah.

Dajte rozhovoru záver. Ideálne pozitívny. Neukončené rozhovory môžu zanechať v psychike napätie, ktoré sa pretaví do každej ďalšej činnosti počas dňa. Preto je vhodné tému uzavrieť. Ak vás spoločný rozhovor zblížil, je dobré zblížiť sa aj fyzicky. Intimita posilňuje pozitívny zážitok zo vzájomného rozhovoru a z hľadania cesty k sebe. Zároveň vytvára dobrú pôdu pre všetky budúce rozhovory.

Čo robiť ak sa stráva intímna vlízkosť vo vzťahu?

Nečakajte okamžitú zmenu a nerobte policajta, hľadajte spôsob ako zachrániť vzťah

Túžba po zmene vo vzťahu môže byť veľmi silná. Čím je silnejšia, tým väčšiu hodnotu mu pripisujeme. Takáto túžba nás však môže zároveň tlačiť k tomu, aby sme vzťah „opravili“ čím rýchlejšie. Pochopiteľne to však nie je vždy možné. Vaš vzťah mohol prechádzať mnohými etapami a kým ste sa ocitli v situácii, v ktorej ste si povedali, že chcete veci zmeniť, mohlo prejsť veľa času. Vaša snaha o zmenu môže byť prvým krokom na ceste k záchrane vášho vzťahu. Preto netreba očakávať, že tento jediný krok späť bude stačiť.

Ak ste sa s partnerom či partnerkou dohodli na konkrétnych krokoch, ktoré majú viesť k zlepšeniu vašej situácie, nebuďte príliš prísni pri ich kontrole. Je možné, že sa budete musieť chvíľu „rozbiehať“, kým sa vám podarí trvalo zmeniť situáciu. Nezabúdajte však, že vo vzťahu ste na každý problém dvaja, a preto dokážete jeden druhého podržať a pomáhať si v ťažkostiach.

Možno ste sa už ocitli v trápnom tichu s niekým, o kom by ste radi vedeli viac. Zrazu to však nejde a nenapadá vám nič, čo by ste povedali, prípadne čo by ste sa spýtali. A už vôbec nedokážete nájsť spôsob, ako klásť otvorené otázky. V hlave vám duní. Netušíte, ako začať rozhovor, pričom rozmýšľate, ako je možné, že sa nedokážete s človekom vedľa seba rozhovoriť. Inými slovami neviete, ako klásť otvorené otázky.

Často to zvaľujeme na to, že nemáme spoločné témy, zážitky, či dostatok alk*holu :D. Pravda je však taká, že skrátka nie ste konverzačný typ. Zatiaľ. Takým sa však môžete ľahko stať. Táto schopnosť sa volá “ako klásť otvorené otázky”.

Správnych spôsobov, ako klásť otvorené otázky a naštartovať zaujímavý rozhovor, je mnoho. Všetky však majú spoločný menovateľ: otvorenosť – viac počúvať, než hovoriť. K tomu všetkému určite pomôže aj zvedavosť, hlad po ľudských príbehoch a obdiv ľudskej pestrosti.

Carmen Kindl-Beilfuss napísala výbornú knihu o tom, ako klásť otvorené otázky. Sú to otázky, ktoré ako už z názvu vyplýva, rozhovor otvárajú a bez ohľadu na to koho sa ich opýtate, prinesú najrôznejšie odpovede. Dobre položené otvorené otázky:

• otvárajú možnosť odpovedať širšie ako „áno“, alebo „nie“
• nenesú v sebe názor pýtajúceho
• neposudzujú, nekritizujú a neoznačujú toho druhého ako problematického
• vyzývajú k otvorenosti a vytvárajú dôveru
• odhaľujú viac osobnosť človeka (jeho pocity, osobný príbeh, prežívanie) než jeho biografické informácie

…a predovšetkým ľudí baví na ne odpovedať!

Ďalší TIP: Nájdite hravo správnu odpoveď, keď neviete, ako sa píše spisovne problematické slovo či slovné spojenie.

A aby sme neostali len pri teórii, ponúkam Vám výber mojich obľúbených otázok od spomínanej autorky (a nielen od nej). Tieto otázky sa dajú použiť ako témy na rozhovor, témy na písanie, otázky na interview a celkovo sú to otvorené otázky na spoznanie a rozhovor.

1. Čo podľa teba spôsobí, že sa z nejakého dňa stane úspešný deň?
2. Zostávaš verný/á svojim zásadám?
3. Aký bol tvoj najväčší detský sen? Ako sa odráža v dospelosti?
4. Ak by si mohol/a urobiť anketu v celom meste, čo by si sa chcel dozvedieť?
5. Aké bolo tvoje najhoršie zamestnanie?
6. Ktorá vôňa sa spája s tvojim detstvom?
7. Keby si mal/a možnosť napraviť niečo vo svojom živote, čo by si chcel/a určite napraviť?
8. Ako by si chcel aby si ťa pamätali tvoje deti?
9. Ktorú svoju fantáziu alebo sen by si najradšej sfilmoval/a?
10. Ktorá kritika ťa v živote výrazne posunula vpred?
11. Na čo by si chcel/a byť expert?
12. Ak by si mohol/la mať v živote garantovanú jednu vec, ktorá by to bola?
13. V čom si myslíš, že s tebou takmer všetci nesúhlasia?
14. Ak by si mohol/la poslať 30 sekundovú správu celému svetu, čo by si povedal/a?
15. Ako by mohol človek, ktorý ťa v živote zranil napraviť to, čo urobil?
16. Aká je prvá naozajstná indícia toho, že si zaľúbený/á?
17. Pri akej príležitosti si sa naposledy spontánne a úplne bez hanby prestal/a ovládať?
18. Ak by si mohol/la v momente zmeniť na svojom živote jednu vec, ktorá by to bola? Prečo?
19. Keď si chceš urobiť radosť, aké tri veci urobíš ako prvé?
20. Čím si ťa dokážu ľudia získať?
21. O kom vo svojom okolí by si povedal/a, že je to beznádejný prípad, ale napriek tomu ho máš veľmi rád/a?
22. Na aký pocit by si chcel/a, aby existovalo v slovenčine slovo?
23. Ak by tvoji priatelia nevedeli spoznať tvoj hlas v telefóne, podľa čoho by spoznali, že si to naozaj ty?
24. Čo bolo najväčšie dobrodružstvo tvojho života?
25. Ak by si mal/a stráviť rok niekde osamote, na akom mieste by to malo byť, aby to bolo pre teba príjemné?
26. Od koho si dostal/a prvý bozk a čo mu predchádzalo? Čo sa stalo po ňom?
27. Čo je vec, ktorú máš rád/a, no väčšina ostatných ľudí ju neznáša?
28. Ktoré rozhodnutie ovplyvnilo tvoj život najviac?
29. Kedy sa tvoji rodičia v tebe najviac sklamali?
30. Čo je vec, ktorá ťa udržiava (alebo dokáže udržať) v partnerskom vzťahu?
31. S akým inak nedosiahnuteľným mužom/nedosiahnuteľnou ženou by si mal/a rád aféru?
32. Ktorú fotografiu si pri sebe nosil/a najdlhšie?
33. Kedy si spokojný/á sám so sebou?
34. V ktorom momente v živote si podľa teba dospel/a?
35. Od akej skúsenosti by si niekoho, koho miluješ, rád/a ušetrila a prečo? Ako si túto situáciu zvládol/a ty?
36. Ako si objavil svoje povolanie?
37. Ak by si mal/a dať ostatným radu, ako zvládať život, ako by znela táto rada?
38. Ktorý film na teba najviac emocionálne zapôsobil a čím to spôsobil?
39. Kde sa cítiš ako doma?
40. Ktorý film si videl najviackrát?
41. Na čo sa podľa teba ľudia v tvojom okolí sťažujú úplne zbytočne a čo ich rozčuľuje oprávnene?
42. Čo musí človek urobiť, aby ťa stratil ako priateľa?
43. Akým darčekom sa človek presne trafil do tvojho vkusu? A akým darom ťa urazil?
44. Čo najradšej robíš s peniazmi?
45. Ktoré je tvoje obľúbené miesto z detstva? Zo života? Za posledné obdobie?
46. Keby si napísal/a román, aké posolstvo by si chcel sprostredkovať svojim čitateľom?
47. Kto v tvojom okolí má na teba obzvlášť dobrý vplyv?
48. Aká filmová rola by ťa potešila, keby ti bola ponúknutá? Akú by si nevzal/a?
49. Kedy si bol/a na seba naozaj hrdý/á a povedal/a si si: „To si urobil/a naozaj skvele!“?
50. Z ktorej maličkosti si sa naposledy radoval/a?

Zdá sa že žijeme dobu, v ktorej zažívajú boom inteligentné zariadenia. Najnovšie sa na rad dostali inteligentné hodinky pre deti. Majú slúžiť nástroj na budovanie dobrých návykov. Hodinky pripomenú dieťaťu činnosť, ktorej by sa podľa harmonogramu malo venovať. To či si dieťa svoju povinnosť splní skontroluje rodič cez mobilnú aplikáciu.

Efektivita
Idea za týmito hodinkami je jednoduchá – učiť deti manažovať si svoj čas a budovať zodpovednosť voči vlastným povinnostiam. Rodičia vraj vďaka inteligentným hodinkám nemusia dieťa kontrolovať a neustále pripomínať, aby dieťa nezabúdalo na dennú rutinu.

Trendy
Za nápadom je evidentne snaha naučiť deti samostatnosti, čo môže niekedy viesť aj k poruchám u detí. Tvorcovia produktu sa rozhodli pre nástroj, ktorý rodičom umožní tento proces sledovať a nastavovať. Otázne však je či je možné, aby hodinky nahrádzali, alebo efektívne dopĺňali rodičovský vstup. Nad činnosťou dieťaťa dávajú inteligentné hodinky síce dobrú kontrolu, z pohľadu dieťaťa však môže ísť stále o tie isté otravné činnosti, ku ktorým ho rodičia nútia. Zo strany rodičov je preto určite vhodné nastaviť vlastné očakávania a možno si aj položiť otázku či majú byť inteligentné hodinky pre deti zlepšením výchovy, alebo iba snahou o jej zefektívnenie.

Inteligentné hodinky s cieľom plánovať denný režim by však mohli byť veľmi užitočné pre deti s poruchami pozornosti. Mnohokrát sa rodičom takýchto detí odporúča stanoviť deťom striktný režim. Dieťa vďaka tomu lepšie orientuje pozornosť na jedinú činnosť namiesto neustáleho prepínania medzi podnetmi. Nastavenie režimu a jeho kontrola by tak rodičom mohla ušetriť energiu potrebnú na zvládnutie svojho dieťaťa.

Ponuku detských inteligentných smart hodiniek si môžete pozrieť tu.

Čo si myslíte vy? Sú inteligentné hodinky pre deti prínosom pre výchovu, alebo sú len výstrelkom pre „lenivých rodičov“? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.

Viac o inteligentných hodinkách pre deti sa dočítate tu.

V Japonsku vznikli hotely s izbami špeciálne na to, aby ste sa mohli vyplakať. Tieto izby sú vybavené vreckovkami a teplými prikrývkami. V prípade, že návštevníkov premôžu slzy vo veľkom, je k dispozícii aj náhradná maskara. Tokijský hotel chce takto poskytnúť priestor pre plač ľuďom, ktorí sú pod stresom. Plač ako liek je totiž jednou z efektívnych formou liečby.

Plač schovaný za dverami

Na prvý pohľad sa zdá, že ide o ďalší strelený nápad nám tak zvláštnej japonskej kultúry. Japonsko je však krajina, v ktorej obyvatelia prikladajú zvláštny význam prospechu širšej komunity. Prejavovanie osobných emócii u nich nepatrí na verejnosť a tak je priestor pre ich individuálne prejavenie značne zmenšený. Možno práve to bolo podnetom pre vznik priestorov, v ktorých je plač akceptovaný. Za zavretými dverami nebude nárek jednotlivca takpovediac nikomu na obtiaž.

Dá sa chápať Plač ako liek?

V súvislosti s plačom sa často hovorí aj o jeho liečivom účinku. Dokonca aj v našej kultúre je pochopiteľné, ak sa niekto potrebuje vyplakať. Ako však ukazujú niektoré zahranićné výskumy, plač nemusí byť vždy cestou ku zlepšeniu. Významný vplyv na to, či slzy smútku prispejú k zlepšeniu, alebo zhoršeniu emocionálneho stavu majú rôzne ďalšie okolnosti. Ak plač privedie človeka k nájdeniu riešenia svojej situácie či jej hlbšieho pochopenia, môže mať veľmi pozitívne účinky. Kľúčová je taktiež podpora okolia a to ako na vaše slzy nazerajú vaši najbližší. V prípade, že musíte pred vašim okolím svoje slzy skrývať, alebo sú spojené s pocitmi hanby, môže byť účinok presne opačný. Slzy sa tak môžu stať dobrým nástrojom pre emocionálnu ventiláciu, no samy o sebe ešte nemusia byť východiskom z nepriaznivej udalosti.

Plač pomáha. Alebo nie?

Môže teda byť určite zaujímavé zhodnotenie, či sú miestnosti na vyplakanie nástrojom, ktorý pomôže zlepšeniu psychického stavu, alebo sú nevhodným riešením na problém, ktorého podstata tkvie v niečom celkom inom. Čo si myslíte vy? Využili by ste podobné miestnosti vo vašom meste? Nechajte komentár pod článkom. O plači detí sme písali tu.

Viac sa o japonských izbách na vyplakanie môžete dočítať tu.

Zdroje: Bylsma L.M., Vingerhoets, J.J.M., Rottenberg, J.: When is crying cathartic? An International study. Journal of Social and Clinical Psychology, Vol. 27, No. 10, 2008, pp. 1165-1187

Mobily a sociálne siete so sebou priniesli celý rad nových vzorcov správania a mnohokrát ešte nedokážeme presne predpokladať ich účinok na ľudskú psychiku. Rozchod cez sms či cez mobilnú aplikáciu sa môže na prvý pohľad zdať ako dobrá voľba ak nechceme čeliť nepríjemnostiam tvárou v tvár, no na druhej strane nenecháva priestor pre vysvetlenie. V Škótsku nedávno vznikla nová aplikácia, ktorá umožňuje vysvetlenía vybrať z dlhého zoznamu a jednoduchým gestom prsta ukončiť vzťah.

Aplikácia
Urýchľovač rozchodov má názov Binder. Aplikácia ponúka pre inšpiráciu zoznam dôvodov, ktoré posiela rozchádzajúci sa partner či partnerka. Po ich navolení pošle na mobil prijímateľa sms správu s navolenými dôvodmi a konštatovaním, že práve dostal košom. Aplikáciu vytvoril škótsky pivovar Tennent’s, ktorý má v rámci rôznych reklamných kampaní za sebou viacero pokusov o vytvorenie vtipnej aplikácie. Je možno otázne, akú bude mať odozvu vo verejnosti.

Uľahčenie
Rozchody vedia byť veľmi nepríjemné, a preto mnohí ľudia hľadajú spôsoby ako si celý proces uľahčiť. Žiaľ, druhá strana ho môže pociťovať o to intenzívnejšie. Zvlášť ak je správa o rozchode pre prijímateľa prekvapujúca, môže byť jej spracovanie veľmi náročné a bolestivé. Je samozrejmé, že pri hľadaní partnera či partnerky občas dôjde k chybe a rozchod partnerov je nevyhnutný. Práve kvôli sile emócii, ktoré sú jeho nevyhnutnou súčasťou je však potrebná vzájomná prítomnosť oboch partnerov. Rozchod bolí, no akokoľvek je nepríjemný, urobí menej škody ak sa deje tvárou v tvár, než keď sa deje na diaľku. Rozchod bez vysvetlenia totiž človeka núti pochybovať sám o sebe, čo sa neskôr môže prejaviť v napr. nízkom sebavedomí.

Či už sa človek rozhodne pre rozchod cez sms alebo cez internet, alebo povie pravdu rovno do očí, môže to človekom poriadne zamávať. V oboch prípadoch dochádza k silnému prehodnocovaniu toho, kým sme. Je preto užitočnejšie sa o rozchode rozprávať, než sa utopiť vo vlastných myšlienkach. Hovoriť o tom, čo v zaniknutom vzťahu fungovalo a čo nie môže byť veľmi užitočné pre obe strany, najmä ak si to dokážu povedať priamo partneri.

Snaha rozchod uľahčiť sa nemusí vyplácať. Neuzavreté témy medzi partnermi a nedostatok spätnej väzby môže nechávať oboch partnerov dlhodobo zranených. V konečnom dôsledku je tak rozchod na diaľku skôr príťažou, než pomocou.

O tom ako sa vysporiadať s rozchodom sme písali tu.

Pôvodný článok o aplikácii Binder si môžete prečítať tu.

Aj tí, ktorí tvrdia, že nemajú žiaden voľný čas si občas vyhradia v kalendári miesto pre svoje záľuby a záujmy. Prirodzene, ak je človek vyčerpaný, častokrát iba polomŕtvy padne do gauča a najbližšie hodiny jeho existencie určuje programová štruktúra televíznych kanálov či novinky priateľov na facebooku. Voľnočasové aktivity však môžu významne prispieť aj k osobnostnému rozvoju.

Záľuby a záujmy ako cesta k sebavedomiu

Málokto vníma voľnočasové aktivity ako niečo, na čo je potrebné vyhradiť si čas. Väčšinou ich vnímame skôr ako to, na čo míňame zvyšnú energiu na konci dňa či týždňa. Naše koníčky nám často energiu neuberajú, ale naopak pridávajú. Ak pravidelne venujete čas niečomu čo máte radi, dopĺňate si tým nielen energiu, ale aj pozitívny pocit z toho, že to robíte dobre. Dostávate tak priestor na to, aby ste si pripomenuli váš talent a fakt, že dokážete veci robiť naozaj dobre. Je totiž možné, že pri iných aktivitách na to nedostávate od svojho okolia, alebo možno aj sami od seba tak dobrý priestor.

Nasledujúci článok som uverejňoval pred časom na facebooku ako zaujímavý link. Rozhodol som sa ho však voľne preložiť a doplniť vlastnými myšlienkami, pretože ma veľmi zaujal. S prichádzajúcim letom a časom voľna môže byť určite pre mnohých inšpiráciou. Originál v anglickom jazyku si môžte prečítať tu.

Meditujte

Niekto by možno nenazval meditáciu záľubou, ale toto sa dá považovať za záľuby a záujmy. V prípade, že jej venujete denne aspoň 10 minút sa ňou však môže veľmi ľahko stať. Pri meditácii dochádza k uvoľneniu svalov, rozšíreniu ciev, a teda lepšiemu prúdeniu krvi v tele. To má za následok zlepšenie imunity, uvoľnenie stresu a dokonca zvýšenie koncentrácie. Pokiaľ neviete ako na to, odporúčame šikovnú príručku autogénneho tréningu od Jozefa Haštu.

Venujte sa záhradke

Alebo si niečo pekné vypestujte doma na balkóne. Záhradkárčenie má až prekvapivo pozitívny vplyv na psychiku. Neustála starostlivosť o rastliny pozitívne vplýva na budovanie pravidelných návykov. Možnosť vidieť ako vám kvitne výsledok vašej dlhodobej práce priamo pred očami často prebudí vieru v pozitívnu zmenu aj do života. Je na tom skrátka niečo metafyzické.

Zavítajte do kuchyne

Varenie nemusí byť len z núdze cnosť. V dobe fastfoodov a rýchlych „menučiek“ vie byť záľuba vo varení nielen dobrým relaxom, ale aj zdravou alternatívou. Ak vás varenie baví a ste v ňom kreatívni, určite vám na psychickej pohode a sebavedomí pridajú pochvaly spokojných stravníkov. Spôsobov ako si zdravo a chutne navariť je kopec, preto neváhajte a pustite sa do toho. Jedlé záľuby a záujmy sú predsa tie najlepšie!

Oprášte knihu

Mnohí z nás sú vášniví čítatelia. Čítanie okrem toho, že je skvelou záľubou, rozvíja viaceré schopnosti. Zvyšuje porozumenie, zlepšuje koncentráciu a rozširuje slovnú zásobu. Ak máte stresujúce zamestnanie, môže byť čítanie skvelým spôsobom, ako odbúrať nadbytočný stres.

Hrajte na hudobný nástroj

Nie každý z nás sa narodil s nadaním pre hru na hudobnom nástroji. To však nemusí brániť tomu, aby ste to skúšali sami pre seba. Hra na hudobný nástroj zlepšuje motorickú koordináciu a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že parádne odbúrava stres a zaplavuje celé telo pozitívnymi emóciami.

Zahrajte si šach

Šach je často označovaný za kráľovskú hru a tento prívlastok je v mnohom oprávnený. Šach je skvelým prostriedkom pre rozvoj myslenia.

Učte sa tancovať

Aj keď náhodou nie ste práve parketový lev, môžu byť hodiny tanca veľmi obohacujúcou skúsenosťou pre vaše telo aj myseľ. Spoločenské, ale aj moderné tance sú skvelým prostriedkom pre rozvoj fyzickej kondície. Pri učení tanca však dostáva priestor aj naša myseľ. Koordinácia pohybov a sústredenie sa na hudbu vyžadujú často vysoké mentálne nasadenie no sú zároveň prostriedkom pre psychickú pohodu.

Zaobstarajte si domáceho miláčika

Zo zahraničia často počúvame o miestnostiach, kde sa napr. vystresovaní študenti môžu počas prestávok hrať so šteniatkami. Výbeh so psom môže byť dobrou zábavou a odbúravačom stresu, no pozitívne vplýva aj na budovanie dobrých návykov. Pokiaľ nie je vo vašich možnostiach zaobstarať si psa či mačku, skúste iné zvieratko. Ponuka je pomerne široká a mnohé zvieratá nevyžadujú ani príliš intenzívnu starostlivosť.

Hrajte tímové športy

Mnoho ľudí si ako záľuby vyberá určitý druh športu. Dnes je módne začať športovať kvôli zdraviu a akosi menej je už prítomný šport za účelom budovania komunity. Tímové športy sú skvelou príležitosťou spojiť sa s druhými ľuďmi. Spoločné odhodlanie a podpora spoluhráčov je niečo, čo napĺňa jednu zo základných ľudských potrieb – potrebu patriť do komunity.

Naučte sa bojové umenie

Môže to znieť prekvapivo, no na bojové umenia nemusí byť nikdy neskoro. Samozrejme, ak začnete v štyridsiatke, asi sa z vás majster sveta v karate nestane. Bojové umenia však prinášajú ľuďom mnoho benefitov. Udržujú vašu vytrvalosť, zvyšujú koncentráciu a vytvárajú rovnováhu medzi telom a dušou.

Vyskúšajte extrémny šport

Autor pôvodného článku hovorí o tzv. zážitku flow. Je to stav mysle, pri ktorom dochádza k zmene vedomia. Plne sa sústredíme na svoju činnosť, až do takej miery, že sa ňou necháme unášať. Ide o akýsi stav kontemplácie, pri ktorej sa myseľ takpovediac zastaví v čase a my zažívame silný pocit ponorenia sa do aktivity. Naše ego sa akoby na chvíľu stratí a svet akoby iba plynul okolo nás. K takémuto stavu nemusí nutne dochádzať iba pri extrémnych športoch. Kľúčovým pre našu psychiku je práve tento flow zážitok, ktorý môže pôsobiť veľmi katarzne.

Naučte sa štrikovať

Rada sa nevzťahuje iba na štrikovanie. V zásade môže byť prínosným akékoľvek remeslo. Často sa v súvislosti s remeslami hovorí aj o umení. Preto môže byť remeslo aj určitým druhom kultúrneho zážitku. Pokojne oslovte aj svojich rodičov, alebo starých rodičov. Možno sa popri remesle naučíte aj mnohé o ich živote.

Staňte sa spisovateľom

Viesť si denník môže byť pre mnohých náročné. Sám medzi týchto ľudí patrím. Písanie denníka na konci dňa však môže skvelým spôsobom ako si utriediť myšlienky, či pripraviť sa na ďalší deň. Ak si denník budete priebežne čítať, môže vás povzbudiť váš vlastný myšlienkový progres, alebo znovuobjavíte stratenú inšpiráciu. V neposlednom rade vám môže písanie denníka priniesť perspektívu na vlastný život a poznanie samého seba. Jeden môj známy, ktorý tiež nemá na písanie denníka čas, si zriadil kalendár, do ktorého pravidelne značí smajlíka, prípadne nejaké kľúčove slovo, aby zhodnotil uplynulý deň. Takýmto spôsobom zistil, že je už niekoľko rokov šťastný.

Prihláste sa na online kurzy

Popri práci či rodine často ostáva len málo priestoru pre vlastné vzdelávanie. Online kurzy môžu byť skvelým riešením, ak túžite po múdrosti. Súčasné technológie nám umožňujú cestovať do práce a zároveň sa niečo dozvedieť o stredoveku. Ak máte čas navyše osobne odporúčam hľadať kurzy programovania či grafiky. Na internete je ich celý rad a často dokážu vysvetliť napr. základy tvorby webstránok úplne jednoduchým spôsobom. V neposlednom rade vám online kurzy môžu pridať zručnosti, ktoré sa výborne vynímajú v životopise.

Naučte sa nový jazyk

Nikdy nie je neskoro oprášiť staré znalosti jazyka, prípadne začať úplne od začiatku. Okrem toho, že budete schopní komunikovať s ďalšími ľuďmi, či dorozumieť sa na dovolenke vám naučenie sa nového jazyka prinesie aj schopnosť lepšie sa rozhodovať rozšíri slovnú zásobu aj v rámci materinského jazyka, či naučí lepšie konštruovať vety a vyjadrovať sa.

Naučte sa žonglovať

Žonglovanie, či kúzelnícke triky môžu priaznivo pôsobiť  na sebavedomie. Vyžadujú veľkú dávku koordinácie a rozvíjajú motorické zručnosti. Sú považované za druh aktívnej meditácie – vaša pozornosť sa plne sústredí na jedinú činnosť, a tak môže mať na psychiku rovnaký vplyv ako pár minút sústredenia na svoje vnútro.

Záver

Televízor či sociálne siete nám ukrojili veľkú časť z času ktorý máme navyše. Ak máte pocit, že na svoje záľuby nemáte čas, skúste možno najprv ubrať práve z toho, čo vám ho najviac berie.

Ľudia s autizmom vidia svet inak. To, prečo vzniká autizmus dodnes nie je celkom jasné a táto porucha prebúdza zvedavosť vedcov po celom svete. To vedie k podobným výskumom aké sa realizovali v americkom Caltechu.

Ralph Adolphs sa vo svojom výskume zameral na spôsob akým vnímajú ľudia s autizmom objekty na vyše 700 fotografiách. Vzorku tvorilo 20 ľudí s poruchami autistického spektra a 19 ľudí kontrolnej vzorky. Pri expozícii jednotlivých fotografií sa zaznamenávali pohyby očí. Výsledok je vskutku fascinujúci.

Jednotlivé fotografie ukazujú miesta, na ktoré sa skúmané subjekty sústredili najviac.

Ako sa ukázalo, ľudia s autistickou poruchou sa prevažne zameriavali na stred fotografie, a to aj v prípadoch, kedy boli objekty mimo neho.

Autizmus môže mať rôzne prejavy. Vo všeobecnosti je o ľuďoch s touto poruchou známe, že tváre vnímajú celkom ináč ako bežní ľudia. „V skutočnosti však nevnímajú typickým spôsobom väčšinu vecí.“ dodáva autor výskumu. Lepšie pochopenie toho, ako vnímajú autisti svet otvára dvere možnostiam liečby, no najmä diagnostiky autizmu.

Naľavo vidno mapu toho ako jednodlivé objekty vnímali ľudia s autizmom, napravo kontrolná vzorka:

Každý z nás pozná ten ťaživý pocit, keď vie, že robí niečo, čo by robiť nemal. Alebo niečo s čím by rád skoncoval. Alebo nerobí niečo, čo by robiť mal, ale tak straaaašne sa mu práve nechce.
Túžime byť zdravší, usilovnejší, stihnúť viac. Hľadáme spôsoby ako sa zmeniť k lepšiemu. Chceme viacej čítať, častejšie športovať a byť tak celkovo produktívnejší. Ale sme neporiadni, leniví a neustále hľadáme iba výhovorky. Znie vám to povedome? Ak nie, tak ste asi z inej planéty. Alebo ste našli spôsob ako tieto veci prekonať (gratulujem!). V tom prípade radšej choďte robiť niečo užitočné, v tomto článku sa už nič užitočné nedozviete.

A vy, ktorí čítate ďalej – pre vás mám dve otázky:

1. Čo práve robíte?

2. Akej činnosti sa práve snažíte vyhnúť?

Pokojne sa zamyslite.

Máte odpoveď?

Klásť si tieto dve otázky je nesmierne dôležité. Ako často? Často. Ideálne stále. Niekoľkokrát do dňa. Od rána. Do večera.

Tieto dve otázky sú skvelým liekom na prokrastináciu, čo je v posledných rokoch veľmi populárne slovo označujúce chorobné odkladanie povinností na neskôr. Áno, pochádza z gréčtiny, no nejdem vás ohurovať etymológiou (pozn.: z gréckeho etymon = pravda, istota, logia = náuka).

Späť k veci. Vedieť pomenovať činnosť, ktorej sa práve venujete má veľký význam. V prvom rade dostávate svoju činnosť do centra vedomia.

Upratujem. Čítam článok. Scrollujem Facebookom.

Vytrhne vás to z automatickosti vášho dňa. Keď sa vás o hodinu niekto spýta, čomu ste sa venovali, poznáte odpoveď. Druhou výhodou je, že dokážete svoju činnosť pomenovať. Lebo človek niekedy robí, ani nevie čo.

Je to skrátka vlastnosť nášho mozgu. Človek neustále niečo robí. Je na činnosť stvorený. Hoci sa naše telo nehýbe, mozog sa skrátka nezastaví. A keď nemá čo robiť, nájde si aspoň nejakú činnosť, ktorá by túto túžbu po aktivite dokázala uspokojiť. Napríklad neustálym hraním sa s perom, prsteňom, mobilom či obsesívnym kontrolovaním toho, či mi náhodou niekto nelajkol posledný status. Nás mozog si skrátka robí čo chce. Aj preto je potrebné ho dostať do pozoru prvou otázkou – Čo práve robím?

Keď je už tá vaša šedá kôra mozgová v pozornosti a vy dokážete pomenovať svoju činnosť, ste na najlepšej ceste k tomu, aby ste si zodpovedali aj druhú otázku: „Akej činnosti sa snažím vyhnúť?“

Pokiaľ je vaša odpoveď „žiadnej, robím to, čo mám“, výborne! Ak si však túto otázku kladiete často, veľmi ľahko môžete zistiť, že pred niečím utekáte. Môže to byť úloha, ktorá je príliš náročná a neviete ako začať. Alebo je to nepríjemná činnosť, ktorú musíte absolvovať. Prípadne je to niečo, do čoho ste donútení. Alebo sa vám skrátka nechce a máte potrebu to neustále odkladať.

To, či sa do danej činnosti nakoniec naozaj pustíte, je len a len na vás. Tieto dve otázky vás však dokážu skvelo nakopnúť k tomu, aby ste boli úprimní sami k sebe. Ak pred niečím naozaj utekáte, zastavte sa. Otočte sa a vybehnite tomu naproti. Verte mi, na konci dňa sa vám bude zaspávať ľahšie.

Psychoterapeutické poradne omnoho častejšie navštevujú ženy, a tak sa mnohí pýtajú, či je hodinka na gauči tým správnym miestom aj pre mužov. Neexistuje nič ako terapia pre mužov, no zdravý rozum hovorí, že neexistuje dôvod, pre ktorý by muži psychologickú pomoc potrebovali menej. Čo však vravia výskumy?

Dr. John Barry sa vo svojom výskume venuje tejto otázke a hovorí, že psychológovia a psychoterapeuti neradi rozprávajú o tom, čo jednotlivé pohlavia rozdeľuje. V akademickom prostredí je v súčasnosti omnoho viac akceptované hovoriť o tom, čo mužov a ženy spája, než o tom, čo ich rozdeľuje. Napriek tomu je presvedčený, že terapia by mohla byť pre mužov omnoho efektívnejšia, keby sa rozdiely v pohlaviach brali pri terapii do úvahy.

Louise Liddon sa opýtala 347 náhodne vybraných respondentov, o aký typ terapie by mali záujem, keby ju mali vyhľadať. Z týchto respondentov už približne polovica mala v minulosti skúsenosti s nejakým druhom terapie. Medzi mužmi a ženami sa ukázali rozdiely vo výbere typu terapie. Kým muži preferovali viac skupinové druhy terapii, v ktorých často zaznievajú rady a odporúčania, ženy sa prikláňali viac k hlbinným terapiám, v ktorých je viac priestoru na rozhovor o prežívaní a minulosti. V skratke – kým muži vyhľadávajú riešenia, ženy uprednostňujú možnosť rozprávať o svojich emóciách.

Aj tieto výsledky napovedajú o tom, že je vhodný čas zamyslieť sa nad tým, ako spraviť psychologické sedenia atraktívnymi aj pre mužov. Miera samovrážd u mužov je až trikrát častejšia ako u žien. Napriek tomu aké je toto číslo alarmujúce, muži otvárajú dvere poradne oveľa menej ako ženy. Nedá sa však povedať, že mužom sa psychické ťažkosti vyhýbajú.

Slovami doktora Johna Barryho:

„Je veľmi pravdepodobné, že mužom by osožilo o svojich pocitoch rozprávať rovnako ako ženám; ak je však rozprávanie o pocitoch cieľom terapie, niektorí muži sa rozhodnú to odložiť. Náš výskum poukázal na to, že muži, častejšie než ženy, hovoria o tom, že máme nedostatok druhov terapii vhodných pre mužov.“

In Therapy, Women Want to Talk and Men Want a Quick Fix | Psych Central News

A new study finds that women and men tend to seek different outcomes in psychotherapy. In general, women want time to talk about their feelings and men want a quick fix. The research, conducted by Dr. Katie Holloway from the University of Portsmouth and colleagues, was presented at the annual conference of the British Psychological Society’s Division of Clinical Psychology in Liverpool.

Život vie byť pekne komplikovaný. Niektorí z nás si ho dokonca komplikujú celkom sami. Zvyk hádzať si polená pod nohy si niekedy nesieme z domu, inokedy ho získame po skúsenosti so svetom. Mnohí z nás majú svoj vlastný návod na nešťastie, ktorým si komplikujú život. Mojou radou pre vás je spoznať ten svoj, spísať si ho, pokrčiť a odhodiť do koša. Pre lepši inšpiráciu prikladám zoznam toho, ako si urobiť svoj život ťažším ako treba. Aj s malými návrhmi, prečo to tak nerobiť. A ak ste už svoj návod na nešťastie skompletizovali, odporúčame prejsť k návodu na šťastie.

1. Hľadajte zlý úmysel aj tam, kde nie je

Predavačka vás chcela oklamať, ľudia vám schválne lezú do cesty a v novinách píšu presne také správy, aby vás vytočili. V jednom prípade z milióna je to možno naozaj tak. Prevažná väčšina životných situácii však pravdepodobne dopláca na vašu projekciu. Premietnete si vlastné pocity do iných ľudí, pripíšete im úmysel a zrazu ani neviete ako, celý svet je proti vám. Čo ste komu urobili?

To, čo sa deje okolo, nás často napĺňa rôznymi emóciami. Netreba však zabudnúť, že sú iba vaše. Smútok či hnev síce nepatria medzi tie najpríjemnejšie, no určite spravíte pre seba a svoje okolie viac, ak sa naučíte ich spracovať. Emocionálna inteligencia totiž priamo súvisí s prežívaným šťastím a mentálnym zdravím.

2. Buďte hlavnou (a najdôležitejšou) postavou vášho života

Kamera beží, klapka, akcia! Vchádzate na scénu a celý dej sa točí okolo vás. Prichádzajú aj záporné postavy, ktoré chcú zabrániť tomu, aby mal váš film happyend.

Lenže svet má 7 miliárd postáv a dej sa skrátka netočí len okolo vás. Skúste sa preto obrátiť na osobu, ktorá je vám blízka a na chvíľu si pozrite „film jej života“. Chvíľa načúvania vás obohatí o novú perspektívu a pomôže človeku, ktorý to práve potrebuje.

3. Očakávajte vždy to najhoršie

Nech sa deje čokoľvek, apokalypsa je za rohom. V živote máte potvrdené, že čokoľvek sa môže pokaziť sa aj naozaj pokazí. Preto ostávate v strehu a hlavne čakáte na každý najmenší náznak blížiacej sa katastrofy.

Negativita však plodí len ďalšiu negativitu. Okrem toho, že ostávate uzavretí voči všetkému dobrému čo sa okolo vás deje môžete ľahko svojim pesimizmom nakaziť aj okolie. Skúste sa namiesto toho (hoci aj bezdôvodne) usmiať. Veď optimizmus plodí ďalší optimizmus, ktorý sa vám vráti.

4. Zvyšujte a/alebo nekomunikujte svoje očakávania

Prečo vám priateľ nezavolá, keď ste osamelá? Prečo vás v práci nikto neocení? Prečo vám ľudia neprejavujú väčšiu úctu?

Tieto otázky znejú ako ukážkový návod na nešťastie. Vaše okolie o vašich očakávaniach nemusí vedieť vôbec nič. Dajte preto najavo priateľovi, že je vám za ním smutno keď nie ste spolu, oceňte prácu svojich kolegov (určite vám mnohí kompliment vrátia) a manažujte svoje očakávania voči okoliu. Menej je niekedy viac a pre očakávania to platí dvojnásobne.

5. Čakajte na znamenie

A čakajte dlho. Nepohnite sa z miesta, až kým nebudete cítiť, že nadišla tá správna chvíľa.

Prídete o krásne bozky, o dobrú prácu, alebo o pekný nový byt. Tak či tak, prídete aj o čas, ktorého máte v živote obmedzené množstvo. Je pekné, keď príde „znamenie zhora“, no častokrát ste tým znamením práve vy. Nečakajte, kým vám dá vesmír najavo, že môžete byť šťastní. Spravte si svoje šťastie sami.

6. Neriskujte

Ak riskujete, hrozí vám strata, a tú si určite nemôžete dovoliť. Musíte sa mať skrátka na pozore, aby ste neprišli aj o to, čo máte.

Stáť pred rizikom nie je príjemné a už vôbec nie je príjemné čeliť strate. Žiť svoj život v šedom priemere je však premárnená šanca. Keď budete veľa riskovať, určite to mnohokrát nedopadne dobre. Na druhej strane ale získate viac, ako keby ste neriskovali vôbec.

7. Porovnávajte svoj život s druhými

Či už ide o šťastie, peniaze, alebo popularitu, vždy sa nájde niekto, kto jej má viac ako vy. Samozrejme si to všetko nezaslúži. No a kto by si to zaslúžil? Vy. Jedine vy.

Nemerajte svoje šťastie šťastím niekoho iného. V prvom rade môže byť vaše videnie veľmi skreslené. Pravda môže byť taká, že ľudia, ktorým závidíme zase závidia nám. Omnoho dôležitejšie je však nie čo iné. Závisť je priamym protikladom vďačnosti. Robí váš život nešťastným, pretože nech sa v ňom deje čokoľvek, vždy je kritériom vášho šťastia niekto iný.

8. Nechajte sa okrádať o čas

Prezrite si váš 12. najobľúbenejší seriál ešte raz. Pri čakaní na zastávke nadávajte na meškanie. Vysvetľujte všetko všetkým, až kým vás plne nepochopia.

Čas, ktorý v živote máte je obmedzený. Ak sa necháte o svoj čas okrádať, strácate príležitosti k tomu, aby ste pracovali na svojom šťastí. Práve tie momenty, ktoré sa zdajú akoby prázdne volajú po svojom naplnení. Naplňte ich teda niečím zmysluplným.

9. Neodpúšťajte a nezabúdajte

Robte všetko preto, aby ste sa nikdy nezranili. Majte sa na pozore pre ľuďmi, väčšina z nich vás chce aj tak iba oklamať.

Neodpúšťať a nezabúdať. Odpúšťať, ale nezabúdať. To sú dve kombinácie slov, ktoré nemajú inú moc, len priviesť vás k nešťastiu. Ak odpúšťate, pre svoje vlastné dobro sa snažte aj zabudnúť. Najlepšie tak, že o bolestnej situácii budete mlčať až do smrti. Pozor, „zabudnúť“ neznamená ostať nejakým naivným hlupákom, ktorý sa stokrát popáli na tej istej veci. Zo zranenia sa poučte, no nedovoľte, aby vám zobralo vašu slobodu. Nenechajte sa ním zraňovať aj roky po jeho vzniku. Urobte všetko pre to, aby vás urobilo silnejším. V takom prípade ostanete o spomienku chudobnejší, ale za to silnejší.

10. Nič nedávajte zadarmo

Všetko, čo ste si v živote vydreli je vaše a len vaše! Nech sa len nik neopováži vám na to siahať!

S takýmto životným nastavením možno ostanete bohatí navonok, no absolútne chudobní vo svojom vnútri. Darovanie vás dokáže urobiť šťastným. Znie to síce paradoxne, no čím viac si navyknete na obdarovanie druhých, posielanie peňazí na charitu či podpore slabších, tým šťastnejšími sa stávate.

Neváhajte preto a začnite svoj život obracať smerom k šťastiu už dnes. A so svojim vlastným návodom na šťastie (alebo nešťastie) sa môžete podeliť v komentároch.

Voľne inšpirované článkom:

10 Ways You’re Making Your Life Harder Than It Has To Be

Two words: Live boldly. Every single time you are offered a choice that involves greater risk, take it. You will lose on many of them but when you add them up at the end of your life you’ll be glad…