Stáva sa vám, že niektoré veci vám vyfučia hneď z hlavy, iné máte tendenciu si zapamätať aj mesiace, či roky? Stáva sa vám, že niektoré veci, nie a nie dostať do hlavy a udržať ich tam dlhšie, ako je potrebné? Na tomto procese pamätania si udalostí, vecí, či faktov, sa podieľa viacero faktorov. Jedným z nich je aj afektívny filter. V nasledujúcich riadkoch vysvetlím, ako funguje náš mozog a psychika, a ako vplýva na možnosti učenia sa.

Stephen Krashen je americký lingvista, ktorý svojou prácou prispel k rozvinutiu učenia sa v oblasti cudzích jazykov a učenia (sa) ako takého. Jeho najznámejšia teória sa nazýva SLAT (Second Language Acquisition Theory), jej princípy sa však dajú použiť aj v širšom kontexte. Z hľadiska vymedzenia patrí medzi humanisticko-afektívne prístupy vo vzdelávaní. Táto „hlavička“ rozlišuje medzi dvoma termínmi – nadobudnutie, získanie (acquisition) a osvojenie si, naučenie sa (learning). Nadobudnutie je nevedomým procesom, ktorý využíva globálne stratégie pravej hemisféry a analytické stratégie ľavej hemisféry. To vedie k ukladaniu si vecí do dlhodobej pamäte. Osvojenie si je racionálnym procesom, vedený ľavou hemisférou. Preto jeho výsledkom nie je stabilné nadobudnutie si určitých informácií, môže sa však prejaviť na „monitore“ človeka v komunikácii (vysvetlím nižšie). Aj tento druhý proces môže mať pozitívne výsledky, nie však stabilné (!). Čo to znamená? To je to, keď nám to „vyfučí“ hneď z hlavy ? Osvojenie si je často aj procesom, ktorý je využívaný v škole. Snažíme sa nahádzať si množstvo informácií do hlavy, avšak dlhodobé výsledky – žiadne, prípadne „dosť na nič“. V mini ankete, v ktorej som sa pýtala vysokoškolských študentov na to, čo si myslia, že im pomáha v zapamätávaní si vecí na dlhšiu dobu, odpovedali rôzne, avšak určité odpovede sa vyskytovali častejšie. Poukážem na to aj v tejto teórii.

Ak sa vrátim k psychologickému monitoru človeka je to to, čo ako keby upravuje (koriguje) to, čo ideme povedať na základe našich predchádzajúcich poznatkov. Je to akýsi vnútorný faktor, ktorý prelína to, čo už vieme, s tým, čo sme si uchovali z toho, čo sme sa doposiaľ naučili, či zažili. Najzreteľnejšie je vnímaný pri učení sa cudzích jazykov, ako určitá metalingvistická vedomá forma opravy. Zaujímavé je, že u detí tento monitor nefunguje.

Ďalšou hypotézou Krashena je prirodzené poradie (i+1). To znamená, že input (to, čo vkladáme do našej pamäte, mysle) by malo prebiehať v prirodzenom poradí, nadväzujúc na to, čo už vieme. Ak sa nám táto „niť“ pretrhne, a to, čo sa učíme ma na míle ďaleko od toho, čo sme sa doposiaľ naučili, náš mozog to nedokáže spojiť a zaradiť, tak, aby to dával zmysel. To sa postupne „ťahá“ aj pri ďalšom nabaľovaní poznatkov a ide to ťažšie. Štvrtou hypotézou je input (vstupná informácia, vklad). Ten by mal byť zrozumiteľný, stupňovaný, systematizovaný a samozrejme príjemný. Toto si uvedomovali aj vysokoškolskí študenti v mini ankete. 60% odpovedí sa priklonilo k tomu, že to, čo im pomáha, aby veci „nevypustili hneď z hlavy“ je fakt, že ich baví to, čo sa učia. Ide o príjemný, „páčivý“ input. 23% odpovedí ľudí vykazovalo, že potrebujeme pochopiť to, čo sa učia. Čo značí zrozumiteľný input, a zároveň aj hypotézu o prirodzenom poradí. V 60% -početnej skupine sa isto ale vyskytujú ľudia, ktorí chápu to, čo sa učia, keďže ich to baví. Piatou a veľmi dôležitou hypotézou je afektívny filter. Na ten sa niekedy zabúda, ak sa aj učitelia snažia násilnými metódami bez ohľadu na osobnosť človeka „zasadiť“ zrnká danej látky do mozgu študenta. Sami študenti si však v tomto ohľade niekedy nepomáhajú, ak si kladú pred seba viac negatív ako pozitív (aj keď ich je niekedy naozaj zdanlivo viac). Afektívny filter je psychologickou motiváciou. V stave pokoja, spokojnosti, uvoľnenosti sa adrenalín transformuje na noradrenalín, ktorý podporuje zapamätávanie si. Naopak v stave stresu, sa dostáva amygdala (teliesko v strednej časti spánkového laloku) do konfliktu s hipokampom (časť mozgu, ktorá pomáha presúvať informácie z krátkodobej do dlhodobej pamäte). Amygdala je považovaná taktiež za centrum emócií a emočnej pamäte. Jej zmeny súvisia s mnohými psychickými ochoreniami. Poruchy hipokampu sa naopak prejavujú hlavne pri Alzheimerovej chorobe, poruchách pamäti a dezorientácii. Ak sa amygdala a hipokampus „pustia do bitky“, na základe stavu úzkosti sa aktivuje mechanizmus sebaobrany. Ten do nášho mozgu vyšle varovný signál o tom, že môže byť ohrozený náš obraz v očiach druhých, úcta druhých k nám, a taktiež signál o tom, že sme v nepohode. Ak nastane tento psychický blok, do hlavy dostaneme veci už len veľmi ťažko.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje zapamätávanie si, je aj teória o štruktúre osobnosti. Naša osobnosť ma niekoľko vlastností (aktivačno-motivačných, vzťahovo-postojových, výkonových, dynamických, sebaregulačných a vlastností psychických procesov a stavov). Dôležitou zložkou sú aktivačno-motivačné vlastnosti, ku ktorým sa radia aj záujmy človeka. Tie sú akýmsi dlhodobým zameraním osobnosti na určité objekty a taktiež osobitným druhom motivačnej sily. Tá podporuje a napomáha všetkým Krashenovým hypotézam. Záujmy sa môžu samozrejme rozvíjať iba za určitých podmienok (vnútorných aj vonkajších) a sú najľahšie ovplyvniteľné, v porovnaní napríklad s hodnotami, či postojmi. To znamená, že ak je osobnosť, ktorá vplýva na ľudí, tak skvelá, že zo 100 ľudí namiesto 45, pritiahne jej dvojnásobok, môže ovplyvniť ich dlhodobé zapamätávanie si, a taktiež aj ich smerovanie. Funguje to ale aj s antizáujmom. Nútenie a obmedzovanie slobody vedie k vnútornému konfliktu, a to sme zas pri afektívnom filtri.

Na čo teda nezabúdať?

  • Ak niekedy budete niekoho učiť, nezabúdajte sa zrozumiteľný input, prirodzené poradie, rozlišovať medzi nadobudnutím a osvojením si informácií a na afektívny filter. Ak sa budete učiť vy, skúste si tieto psychologické procesy uvedomiť. Verím, že to bude lepšie! 😉
  • Pýtajte sa, klaďte otázky, opakujte, vypočujte si veci znova, robte input čo najzrozumiteľnejším.
  • Zaoberajte sa viac pozitívami ako negatívami, aj keď vaše váhy pre a proti, sa môžu viac nakláňať na opačnú stranu.
  • Otázka: Kto ovplyvňuje vaše záujmy?

Takže veľa zdaru pri dlhodobom zapamätávaní si vecí, ktoré chcete, aby formovali vašu osobnosť. ?